Stará planina (staršie Balkán; po srbsky a po bulharsky Stara planina) je pásmové pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Tiahne sa v dĺžke okolo medzi vrchmi Vrška Čuka na hraniciach Bulharska a Srbska a zálivom Emine na pobreží Čierneho mora. Najvyššia časť pohoria sa nachádza v strednom Bulharsku. Najvyšším vrchom je Botev () nachádzajúci sa v Národnom parku Stredný Balkán. Pohorie dalo meno celému polostrovu a zohralo významnú úlohu pri vývoji bulharského národa.
Geografia Stará planina je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy a nadväzuje na Karpaty.
Horská sústava Starej planiny sa delí na: Stará planina (v širšom zmysle): Predbalkanat/Predplaninite (Predbalkán) Stará planina (v užšom zmysle) Zadbalkanski kotlovini (Zabalkánske kotliny) Strednogorie (Stredohorie)
Predbalkanat na severe postupne prechádza do Dolnodunajskej nížiny. Do vlastnej Starej planiny z juhu zasahuje 11 významných dolín (Zadbalkanske kotlovini), ktoré prebiehajú severojužným smerom od hraníc medzi Srbskom a Bulharskom na západe po Čierne more na východe, a na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Sredna gora.
Stará planina (v širšom zmysle) sa skladá z menších geomorfologických celkov radených ako samostatné pohoria. Tieto sa zvyknú zoskupovať do týchto celkov: Východosrbské rudohorie Západná Stará planina siahajúca od vrchu Vraška Čuka k priesmyku Arabakonak s celkovou dĺžkou a najvyšším bodom Midžur (). Stredná Stará planina od Arabakonaku k priesmyku Vratnik s celkovou dĺžkou . Najvyšším vrchom v tejto časti pohoria je Botev (). Východná Stará planina od priesmyku Vratnik po záliv Emine je dlhý . Najvyšším vrchom je Balgarka (). Východná časť pohoria je najnižšia.
Vodstvo Stará planina je rozvodím medzi úmoriami Čierneho a Egejského mora. Pohorím prechádza najväčšia Bulharská rieka Iskar, ktorá v ňom vyformovala Iskarskú tiesňavu. Medzi ďalšie rieky, ktoré pramenia v pohorí, patrí Timok, Arčar, Lom, Cibrica, Ogosta, Skat, Vit, Osam, Jantra a Rusenski Lom. Pramení tu aj rieka Kamča, ktorá tečie priamo do Čierneho mora. V oblasti nie je zas najviac prameňov minerálnych vôd,ale aj napriek tomu sa tu nachádza niekoľko kúpeľných miest ako Varšec, Šipkovo a Vonešta Voda.
Geológia náhľad|vpravo|Vrch Kozia stena Stará planina je vrásové-násunové pohorie jurského až oligocénneho veku, ktoré vzniklo počas alpínskeho vrásnenia. Je súčasťou alpsko-himalájskej horskej sústavy, ktorá siaha od Álp až do Indonézie. Masy hornín boli tlačené približne na sever až severoseverovýchod na svoje predpolie tvorené Moeskou platformou.
Z hľadiska regionálnej geológie sa Stará planina (balkanidy) delí na predbalkánsku zónu, zónu Starej planiny a strednogorskú zónuMísař, Z., 1987: Regionální geologie světa. Academia, Praha, 708 s.. Predbalkán je podobnej vrásovej stavby ako západoeurópske pohorie Jura. Zvyšok pohoria má typickejšiu príkrovovú stavbu s príkrovmi zahŕňajúcimi staré kryštalické horniny.
Referencie
Král, Václav: Fyzická geografie Evropy, Academia 2001
Iné projekty
Kategória:Pohoria v Bulharsku Kategória:Pohoria v Srbsku