Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).
Hovorí sa nimi najmä v juhozápadnej a južnej Európe (vrátane Rumunska) a v Latinskej Amerike. Ide o analytické jazyky. Samotná latinčina k nim nepatrí, ale patrí medzi italické jazyky.
Delenie Delenie románskych jazykov je sčasti veľmi sporné, často ani nie je isté, čo je jazyk a čo nárečie. Niektorí bádatelia tvrdia, že možno hovoriť iba o tzv. Romania continua (reťazová príbuznosť románskych jazykov), čiže každý románsky jazyk sa viac podobá susedným ako vzdialenejším románskym jazykom.
Najbežnejšie delenie Najbežnejšie je takéto delenie: pevninové románske: iberorománske (= iberská podskupina): galícijsko-portugalské: portugalčina (vrátane portuñol riverense v Uruguaji) galícijčina jazyk fala - považovaný aj za súčasť galícijčiny židovská portugalčina† galícijsko-portugalský jazyk† španielčina (vrátane jazyka ladino, extremadurčiny a španielskej rómčiny „caló“) - pojem kastílčina spravidla označuje európsku štandardnú španielčinu katalánčina (vrátane valencijčiny) – tvorí prechod ku galorománskym jazykom, často je zaraďovaná medzi ne a tvorí s okcitánčinou skupinu okcitánsko-katalánsku astúrčina (vrátane leónčiny a mirandčiny, ktorú roku 1998 uznali za samostatný jazyk) aragónčina mozarabčina† taliansko-románske (= italorománske): taliančina (severné aj južné nárečia, z toho niektoré niekedy považované za samostatný jazyk, najmä emiliánčina-romaňolčina, benátčina, piemontčina, lombardčina, ligúrčina [vrátane monačtiny], sicílčina, židovská taliančina, neapolčina-kalábrijčina a predovšetkým korzičtina) galsko-románske (= galorománske = galská podskupina): langues d'oïl (= galsko-románske jazyky v užšom zmysle) francúzština vrátane niekedy za samostatné jazyky považovaného jazyka gallo, pikardčiny, valónčiny, normančiny [vrátane vyhynutej anglonormančiny ], mayennčiny, poitou-saintongčiny (poatu-sentonžtiny), franche-comtéčiny (franškomtčiny), champagnčiny (šampančiny), lotrinčiny, burgundčiny a jazyka cajun v USA frankoprovensalčina okcitánčina (= langue d’oc) pozostávajúca z niekedy za samostatné jazyky považovanej auvergnčiny, gaskončiny [vrátane arančiny], provensalčiny [vrátane niceštiny], limuzínčiny, langedočtiny a vymretej židovskej provensalčiny chouadite rétorománske (niekedy považované za súčasť skupiny galsko-románskych jazykov; dolu uvedené tri jazyky sú občas považované za jeden jazyk - rétorománčinu v širšom zmysle): rétorománčina v užšom zmysle (= romanši - rumantsch/romancio/romanisch/romanche), čiže (horná a dolná)engadinčina, surselvánčina, subselvánčina a surmirančina friulčina ladinčina balkánske románske (= balkanorománske): rumunské (= východorománske v užšom zmysle): dákorumunčina (rumunčina a moldavčina) arumunčina meglenorumunčina istrorumunčina ilýrsko-románske (dalmátske): dalmatínčina† (používala sa na Krku a v Dubrovníku) istrijčina (ohrozený jazyk) sardínčina (pozostáva z niekedy za samostatné jazyky považovenej campidanskej, logudorskej, gallurskej a sassariskej sardínčiny) severoafrické románske jazyky† (slabo preskúmané)
Pevninové románske jazyky sa často delia na východnú a západnú skupinu, pričom hranica medzi nimi prebieha pozdĺž čiary La Spezia-Rimini v Taliansku: východná skupina (= východorománske v širšom zmysle): balkánske románske spisovná taliančina (spolu so strednými a južnými talianskymi nárečiami, čiže najmä toskánčinou, neapolčinou-kalábrijčinou a sicílčinou) západná skupina (= západorománske) - ostatné (vrátane severných talianskych nárečí, čiže najmä emiliánčiny-romaňolčiny, lombardčiny, piemontčiny, benátčiny, ligúrčiny) Ojedinele sa taliančina zaraďuje do západnej skupiny.
Delenie podľa Ethnologue Na web-stránke Ethnologue, charakteristickej extrémnou snahou definovať nárečia ako jazyky, nájdeme podobné delenie s tým hlavným rozdielom, že korzičtina je úplne oddelená od taliančiny a celá taliančina ako aj dalmatínčina a istrijčina sú spolu so západnou skupinou v „taliansko-západnej skupine“:
Taliansko-západná skupina A) Západná podskupina A1) Galsko-iberské oddelenie A1.1) Iberorománske pododdelenie a) Západoiberská sekcia astúrčina-leónčina astúrčina (SIL kód AUB, ISO 639-2 kód ast) mirandčina (SIL kód MWL, ISO 639-2 kód roa) kastílčina španielčina (SIL kód SPN, ISO 639-1 kód es, ISO 639-2 kód spa) španielčina Loreto-Ucayali (SIL kód SPQ, ISO 639-2 kód roa) ladino (SIL kód SPJ, ISO 639-2 kód lad) extremadurčina (SIL kód EXT, ISO 639-2 kód roa) caló (SIL kód RMR, ISO 639-2 kód roa) portugalčina-galícijčina portugalčina (SIL kód POR, ISO 639-1 kód pt, ISO 639-2 kód por) galícijčina (SIL kód GLN, ISO 639-1 kód gl, ISO 639-2 kód glg) fala (SIL kód FAX, ISO 639-2 kód roa) b) Východoiberská sekcia katalánčina-valencijčina-baleárčina (SIL kód CLN, ISO 639-1 kód ca, ISO 639-2 kód cat) c) Okcitánska sekcia okcitánčina (langue d’oc, SIL kód OCI, ISO 639-1 kód oc, ISO 639-2 kód oci ISO 639-3 kód oci) auvergnčina gaskončina limuzínčina langedočtina provensalčina chouadite (SIL kód SDT) vivaro-alpinčina A1.2) Galsko-románske pododdelenie a) Galsko-rétorománska sekcia rétorománčina friulčina (SIL kód FRL, ISO 639-2 kód fur) ladinčina (SIL kód LLD, ISO 639-2 kód roa) romanši (SIL kód RHE, ISO 639-1 kód rm, ISO 639-2 kód roh) langues d'oïl francúzština (langue d'oïl) štandardná francúzština (SIL kód FRA, ISO 639-1 kód fr, ISO 639-2(B) kód fre, ISO 639-2(T) kód fra) cajun (SIL kód FRC ISO 639-2 kód roa) pikardčina (SIL kód PCD, ISO 639-2 kód, roa) židovská francúzština (SIL kód ZRP, ISO 639-2 kód roa) - vymretá frankoprovensalčina (SIL kód FRA, ISO 639-2 kód roa) b) Galsko-talianska sekcia emiliánčina-romaňolčina (SIL kód EML, ISO 639-2 kód roa) ligúrčina (SIL kód LIJ, ISO 639-2 kód roa) lombardčina (SIL kód LMO, ISO 639-2 kód roa) piemontčina (SIL kód PMS, ISO 639-2 kód roa) benátčina (SIL kód VEC, ISO 639-2 kód roa) A2) Pyrenejsko-mozarabské oddelenie pyrenejčina aragónčina (SIL kód AXX, ISO 639-1 kód an; ISO 639-2 kód arg) mozarabčina mozarabčina (SIL kód MXI, ISO 639-2 kód roa) B) Taliansko-dalmatínska podskupina taliančina (SIL kód ITN, ISO 639-1 kód it, ISO 639-2 kód ita) neapolčina-kalábrijčina (SIL kód NPL, ISO 639-2 kód roa) sicílčina (SIL kód SCN, ISO 639-2 kód scn) židovská taliančina (SIL kód ITK, ISO 639-2 kód roa) dalmatínčina (SIL kód DLM, ISO 639-2 kód roa) istrijčina (SIL kód IST, ISO 639-2 kód roa)
Východná skupina rumunčina (SIL kód RUM, ISO 639-1 kód ro, ISO 639-2(B) kód rum, ISO 639-2(T) kód ron) – vrátane dákorumunčiny známa aj ako moldavčina (ISO 639-1 kód mo, ISO 639-2 kód mol) macedónska rumunčina (SIL kód RUP, ISO 639-2 kód, roa) – rodení hovoriaci ju označujú ako arumunčina meglenorumunčina (SIL kód RUQ, ISO 639-2 kód roa) istrorumunčina (SIL kód RUO, ISO 639-2 kód roa)
Južná skupina sardínčina - uznané sú štyri verzie, všetky majú ISO 639-1 kód sc, ISO 639-2 kód srd) sassariská sardínčina (SIL kód SDC) gallurská sardínčina (SIL kód SDN) logudorská sardínčina (SIL kód SRD) campidanská sardínčina (SIL kód SRO) korzičtina (SIL kód COI, ISO 639-1 kód co, ISO 639-2 kód cos)
Kreolské a umelé jazyky Ďalej existuje veľmi veľa pidžinov a kreolských jazykov založených na románskych jazykoch. Niekedy sa považujú za ďalšie románske jazyky (tzv. Romania nova). Základné delenie: lingua franca† kreolské jazyky založené na francúzštine kreolské jazyky založené na španielčine alebo portugalčine
Existuje aj veľa umelých jazykov založených na románskych jazykoch (interlingua, latino sine flexione, lingua franca nova...).
Iné projekty
Externé odkazy Niečo o románskych jazykoch a o rétorománčine (po anglicky)
Kategória:Italické jazyky