ŠtátPlatón, ŠPAŇÁR, J. Štát. Bratislava : Kalligram. 2006DROZDA, V. Eseje a problémy. in: Slovenské pohľady. č. 7 1992 S. 186-188 (iné názvy: Ústava [takto v staršom slovenskom vydaní]Platón, ŠPAŇÁR, J., MARTINKA, J. Ústava. Bratislava: Pravda, 1980, S. 27Platón. in: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV. 1993. S. 552, nevhodne RepublikaMLYNARČÍK, P. Základy filozofie. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2011, S. 43, 46; = štát, ústava, režim, republika, občianstvo) je Platónov najvýznamnejší spis (sokratovský dialóg), v ktorom podáva náčrt najlepšieho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za uskutočnenie dokonalej spravodlivosti.
Ideálny štát má byť dokonale jednotný, pričom však stavovsky rozvrstvený. Skladá sa, analogicky podľa štruktúry duše, z troch nerovných stavov. Najnižším stavom sú producenti materiálnych statkov (roľníci, remeselníci, obchodníci), na druhom mieste sú bojovníci, ktorí zabezpečujú vonkajšiu bezpečnosť a vnútorný poriadok, a vládnuci stav tvoria strážcovia-filozofi, ktorí sú spôsobilí riadiť spoločnosť so znalosťou idey dobra. Vo filozofoch je zosobnená múdrosť obce, v bojovníkoch jej statočnosť a v uznaní vládnuceho postavenia filozofov spočíva umiernenosť, spoločná cnosť všetkých stavov. Ak každý stav vykonáva činnosť, ku ktorej je od prírody určený, je obec ako celok spravodlivá. Prechod jednotlivcov z jedného stavu do druhého je v zásade možný, avšak nie je žiaduci. Pre zabezpečenie obecného prospechu ruší Platón v stave bojovníkov a filozofov vlastníctvo a rodinu, pretože v nich vidí neprekonateľnú prekážku pre občiansku svornosť a kolektívne cítenie.Platón. In:
Referencie
Literatúra (úvod a preklad)
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Platónove dialógy