thumb|242px|Významné objekty na pyramídovom poli pri Abú Síre. Druhý objekt zo severu je Veserkafov slnečný chrám ().
Veserkafov slnečný chrám je jeden zo šiestich doložených staroegyptských slnečných chrámov na pyramídovom poli pri dnešnom Abú Síre v Egypte. V súčasnosti je známy okrem neho ešte Niuserreho slnečný chrám. Jeho pozostatky ležia blízko kráľovských pyramíd, s ktorými bol spätý kultom aj prevádzkou nekropoly.
Slnečný chrám v Abú Síre dal postaviť faraón Veserkaf (okolo 2465–2458 pred Kr.), zakladateľ 5. dynastie faraónov Starej ríše. Ústredným prvkom komplexu chrámu bol obelisk, ktorý bol symbolom slnečného kultu. Pod ním sa nachádzal oltár, na ktorý sa prinášali obetné dary, napr. mäso alebo zelenina. Tie sa po obetovaní distribuovali ďalej aj do zádušných chrámov pyramíd. Veserkafov chrám bol pravdepodobne prvým objektom podobného významu na území staroegyptského pohrebiska pri dnešnom Abú Síre. Veserkafov syn a nástupca faraón Sahure bol prvým, ktorý si postavil blízko otcovho chrámu svoj pyramídový komplex. Veserkafov chrám predstavuje najranejší variant staroegyptského slnečného chrámuJeho jediným predchodcom, len s inou vnútornou skladbou, je Chrám Sfingy v Gíze z obdobia 4. dynastie, postavený pravdepodobne faraónom Rachefom. a tomu zodpovedá aj jeho jednoduchosť. Okrem toho nebol kvôli krátkej 7-ročnej Veserkafovej vláde dokončený a podľa dnešných poznatkov bol na počiatku svojho vzniku bez obelisku. Ten bol vztýčený až v druhej fáze, ktorá prebehla za vlády jeho nástupcu Neferirkareho. Posledné dve prestavby sa uskutočnili až za vlády faraóna Niuserreho.
Chrámový komplex má veľmi podobnú skladbu ako typický pyramídový komplex tohto obdobia. Okrem vlastnej budovy horného chrámu a ohrady okolo areálu má vzostupnú cestu, ktorá vedie z údolného chrámu, umiestneného pri vodnej ploche spájajúcej komplex s riekou Níl. Nie je presne orientovaný na svetové strany alebo na iný smer, aj keď existuje hypotéza o orientácii podľa určitých astronomických bodov. V areáli sa našiel hlinený oltár z nepálených tehál z poslednej fázy prestavby a päť obdĺžnikových lavíc neznámeho účelu z hliny a kamenných úlomkov. Stavba horného chrámu a vzostupná cesta bola prispôsobená frekventovanému prísunu obetných darov a zvierat, ktoré do chrámu každodenne prúdili. Komplex je veľmi poškodený ťažbou kameňa, ktorá prebiehala už počas staroveku. Horný chrám je v tak zlom stave, že jeho teoretická rekonštrukcia mohla byť urobená len s veľkou dávkou dedukcie. Predná časť údolného chrámu zmizla, stopy s polohou prvkov nádvoria sa však zachovali.
V rokoch 1955–57 tu viedol systematický archeologický výskum nemecký egyptológ Herbert Ricke.
Referencie
Pozri aj Zoznam egyptských pyramíd Lepsiusov zoznam pyramíd
Literatúra
Iné projekty
Kategória:Slnečné chrámy v starovekom Egypte