Kotor (sr Котор), taliansky Cattaro, je mesto a prístav v juhozápadnej časti Čiernej Hory. Rozkladá sa v malebnej polohe na samom konci Kotorskej boky, hlbokého zálivu na pobreží Jadranského mora, na úpätí horského masívu Lovćen. Samotné mesto má 974 obyvateľov (s priľahlými osadami 22 601).
Dejiny Prvé zmienky o Kotore sú zo 7. storočia, kedy bol dôležitou pevnosťou Byzantskej ríše až do roku 1185. V rokoch 1186 až 1371 bol autonómnym mestom stredovekého Srbska (pod vládou Nemanjićov). Rovnaké postavenie mal i v období vlády chorvátsko-uhorských (1371 – 1384) a bosnianskych kráľov (1384 – 1391). Po krátkom období v rokoch 1391 – 1420, kedy bol samostatnou republikou, sa dostal pod vládu Benátskej republiky. Po jej páde v roku 1797 prešiel pod vládu Rakúska ako súčasť provincie Dalmácie až do roku 1918. Potom sa stal súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS), ktoré bolo v roku 1929 premenované na Juhosláviu. V dobe druhej svetovej vojny bol okupovaný Talianskom (1941 – 1943) a Nemeckom (1943 – 1944). Potom sa stal opäť súčasťou Juhoslávie v rámci republiky Čierna Hora. Od roku 2006 je súčasťou nezávislej Čiernej Hory.
Pamiatky
Kotor je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v juhovýchodnej Európe s bohatstvom historických budov. Ako uznanie jeho výnimočnej historickej hodnoty bolo staré mesto Kotor v roku 1979 zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Staré mesto je obklopené stredovekými mestskými hradbami o dĺžke , výške až a šírke až , ktoré ho spájajú s pevnosťou sv. Ivana (Tvrdjava sv. Ivan) na strmom kopci nad mestom vo výške Mesto je tvorené charakteristickou stredovekou urbanistickou sieťou úzkych uličiek a nepravidelných námestí, s nádhernými kostolmi i palácmi v románskom, gotickom, renesančnom i barokovom slohu. Sakrálne stavby: pôvodne románska Katedrála svätého Tripuna (Sv. Tripun) – patrón mesta – niekoľkokrát prestavovaná v 12. – 17. storočí najmä kvôli poškodeniam následkom zemetrasenia kostol sv. Lukáša (Sv. Luka) z 12. storočia postavený v čase vlády Nemanjićov románsky kostol Panny Márie (Sv. Marija Koleđata) – kolegiáta z roku 1221 románsko-gotický kostol sv. Michała (Sv. Mihovil), postavený na zrúcaninách benediktínskeho kláštora, s maľbami zo 14. storočia a freskami z 15. storočia kostol sv. Anny (Sv. Ana) z prelomu 12. – 13. storočia, fresky z 15. storočia kostol sv. Pavla (Sv. Pavao) z 13. storočia kostol sv. Mikuláša (Sv. Nikola), s početnými vzácnymi ikonami kostol sv. Kláry (Sv. Klara), s výnimočne krásnym mramorovým oltárom kostol sv. Jozefa (Sv. Josip) s kláštorom františkánov kostol Matky Božej od zdravia (Gospa od zdravlja) – v páse mestských hradieb paláce: gotický palác Drago (Palata Drago) z 15. storočia palác mestskej rady (Gradska vijećnica) z roku 1762 palác Bizanti (Palata Bizanti) zo 17. storočia palác Grgurin (Palata Grgurin) s Morským múzeom brány: Morská brána (Morska vrata) Južná brána (Vrata od Gurdića) – najstaršia Severná brána (Sjeverna vrata) – renesančná obytné domy zo 14. – 17. storočia hodinová veža zo 16. storočia
Iné projekty
Externé odkazy oficiálna stránka
Zdroj
Kategória:Mestá v Čiernej Hore Kategória:Prístavné mestá Jadranského mora Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Čiernej Hore