Rubén Ruiz Ibárruri (* 9. január 1920 Somorrostro, Vizcaya, Španielsko† 14. september 1942 Stalingrad, ZSSR) bol španielsky vojak, syn komunistickej političky Dolores Ibárruri, po skončení občianskej vojny emigroval do ZSSR. Po emigrácii vstúpil do radov Červenej armády, kde dosiahol hodnosť poručíka. Bol smrteľne ranený v stalingradskej bitke, pričom mu bol za chrabrosť v boji priznaný titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Život thumb|left|Pamätník Rubéna Ibárruiho vo Volgograde. Narodil 9. januára 1920 v španielskom Somorrostre v provincii Vizcaya ako jediný syn slávnej španielskej političky, dlhoročnej predsedníčky španielskej komunistickej strany Dolores Ibárruri známej aj ako La Pasionaria a jedného zo zakladateľov Španielskej komunistickej strany Juliána Ruiza Gabiña.
Od mladých rokov sa zapojil do komunistického hnutia a roku 1935 po zatknutí svojej matky odišiel do Sovietskeho zväzu, kde sa učil v automobilovej fabrike. V Moskve žil v rodine komunistického politka Panteleimona Lepešinského a jeho ženy, biologičky Oľgy Lepešinskej. Po vypuknutí občianskej vojny sa však vrátil do rodnej krajiny, aby bojoval ako člen medzinárodných brigád. Po porážke republikánov v občianskej vojne vo februári 1939 Ibárruri prekročil Pyreneje a dostal sa do Francúzska spolu s pozostatkami porazenej republikánskej ľudovej armády. Bol internovaný v koncentračnom tábore Argelès-sur-Mer. Podarilo sa mu utiecť a dostať sa na sovietske veľvyslanectvo v Paríži, odkiaľ sa v apríli vrátil do Moskvy, kde sa spojil so svojou matkou a sestrou.Ibarruri, D., 1984, Memorias De Pasionaria, 1939-1977: Me Faltaba Espana. Barcelona, ISBN 978-84-320-5830-1. Študoval na vojenskej akadémii. Slúžil v 1. moskovskej proletárskej divízii. Do bojov druhej svetovej vojny sa zapojil hneď od prvých dní nemeckého útoku na ZSSR. Najprv v priestoroch Borisova, neskôr jeho oddiel bránil prechod cez rieku Berezina. Pri strete s nemeckými tankmi bol ranený a neskôr vyznamenaný Radom červenej zástavy.
V lete 1942 velil guľometnej rote, ktorá v zostave 35. gardovej divízie bránila prístupy k Stalingradu. Keďže sa väčšia časť divízie na stalingradské bojisko iba presúvala, nemeckému útoku musel čeliť strelecký prápor. Keď 24. augusta nemecké vojská začali útok smerom k železničnej stanici a veliteľ práporu padol, Ibarruri prevzal velenie a viedol svojich vojakov do protiútoku, pri ktorom zlikvidovali asi 100 nepriateľských vojakov. V tomto boji utrpel zranenie, ktorému neskôr po presune za Volgu podľahol.
Výnosom prezídia Prezídia najvyššieho sovietu mu bol 22. augusta 1956 udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Je pochovaný v blízkosti Mamajovej mohyly a má vo Volgograde pamätník v Aleji hrdinov.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Ибаррури, Рубен Руис на сайте «Герои страны / Ibarruri, Ruben Ruiz na saite "Geroji strany" (po rusky)
Kategória:Španielske vojenské osobnosti Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy