Gaius Iulius Caesar (pôvodná výslovnosť [gájus július kaesar], neskoršia a slovenská výslovnosť [gaius július cézar]; iné, menej správne písania: Gaius Julius Caesar, Caius/Gajus/Cajus Iulius/Julius Caesar; skrátene C. Iulius Caesar (C ako Caius); po slovensky aj (Gaius) Július Cézar; * 13. júl 100 pred Kr. – † 15. marec 44 pred Kr.) bol významný rímsky vojvodca a politik žijúci počas Neskorej rímskej republiky, autor niekoľkých literárnych diel, ktorý zohral významnú úlohu v prechode rímskeho štátu od republiky k cisárstvu.
Caesar bol všestrannou osobnosťou, ktorá vstúpila do rímskej i svetovej histórie vo viacerých súvislostiach. Na rímskej politickej scéne patril k stúpencom strany populárov, ktorí sa opierali o ľudovú podporu a tvorili protipól ku konzervatívnej aristokratickej strane optimátov. Spolu s Marcom Liciniom Crassom a Gnaeom Pompeiom uzatvoril tajnú dohodu, tzv. Prvý triumvirát. Triumvirom sa úspešne darilo ovládať politický život v Ríme po niekoľko rokov. Pokiaľ ide o jeho vojenské úspechy, Caesarovi sa podarilo rozšíriť rímsku moc do Galie (dnes časti Francúzska, Švajčiarska, Holandska a Nemecka) a viedol prvú inváziu Rimanov do Británie (55 pred Kr.). Po Crassovej smrti (53 pred Kr.) a vyhranení vzťahov s Pompeiom v roku 49 pred Kr. prekročil na čele armády rieku Rubikon, označujúcu hranicu medzi provinciami a vlastnou Itáliou, čím rozpútal občiansku vojnu. Po víťazstve nad Pompeiovcami sa stal nespochybniteľným pánom Rímskej ríše. Tento krok zároveň znamenal začiatok konca rímskej republiky.
thumb|left|180px|Rozloha rímskej republiky v roku 40 pred Kr. Po získaní vlády v štáte začal Gaius Iulius Caesar s rozsiahlymi reformami. Hoci odmietal pocty, aké boli neskôr pripisované rímskym cisárom, nechal sa vyhlásiť za doživotného diktátora (dictator perpetuus), čím porušil republikánsku tradíciu dočasne volených úradníkov a urobil významný krok smerom k cisárstvu. Jeho zámer sústrediť v svojich rukách všetku moc, ktorá bola dovtedy rozdelená medzi viacerých úradníkov s obmedzenými právomocami, viedla skupinu senátorov vedených Caesarovým bývalým priateľom Marcom Iuniom Brutom k tomu, že na neho spáchali v roku 44 pred Kr. atentát. Caesarovi odporcovia verili, že diktátorova vražda povedie k obnoveniu republiky, politická a ekonomická situácia v ríši to ale už v tomto štádiu neumožňovala. Došlo k ďalším bojom medzi silnými jednotlivcami, ktoré predznamenali definitívne nastolenie autokracie, tentoraz v rukách Gaia Octaviana, Caesarovho adoptívneho dediča.
Tak významná historická osobnosť ako Iulius Caesar neunikla pozornosti veľkého počtu historikov. Informáciami o vojvodcovom živote sme preto aj dnes veľmi dobre zásobení. Veľkú časť Caesarovho života poznáme z jeho vlastných zápiskov (commentarii), ktoré vydával knižne. Ako ďalšie pramene slúžia diela jeho súčasníkov – korešpondencia a reči jeho politického protivníka Marca Tullia Cicerona, životopisné dielo Divus Iulius (Božský Iulius) od Suetonia, Caesarov životopis od Plutarcha, historické dielo Sallustia a básne Gaia Valeria Catulla. Caesarov život zaznamenali aj neskorší historici Appianos, Cassius Dio a Strabón.
Život Pôvod Gaius Iulius Caesar bol potomok váženého patricijského rodu Iuliovcov (gens Iulia), ktorí odvodzovali svoj pôvod od mýtického Iula, syna trójskeho hrdinu Aineia. Cognomen Caesar malo podľa Plínia Staršieho pôvod v tom, že jeden z jeho predkov prišiel na svet cisárskym rezom (caesum znamená po latinsky vyrezaný).Plin. HN 7.7 Iné pramene uvádzajú ako možné vysvetlenie, že jeden z Caesarových predkov mal hustú šticu vlasov (latinsky caesaries), že mal jasné šedé oči (latinsky oculis caesiis), alebo že v boji zabil slona (maursky caesai).Hist. Aug. Aelius 2 Sám Caesar, ako sa zdá, sa prikláňal k poslednému výkladu, pretože vydával mince, na ktorých bol zobrazovaný slon.
Napriek starobylému vznešenému pôvodu bola caesarovská vetva rodu Iuliovcov chudobná, ale zato politicky činná. Z jej radov pochádzali traja konzuli aj keď z rodu Corneliov Scipionov napríklad pochádzalo minimálne 15 konzulov. Caesarov otec, ktorý sa volal tiež Gaius Iulius Caesar, dosiahol hodnosť prétora, druhý najvyšší stupeň úradníckej kariéry (cursus honorum) a v tejto funkcii spravoval provinciu Asia. Vysokú funkciu v pohnutej dobe občianskych nepokojov získal možno vďaka svojmu vplyvnému švagrovi, manželovi svojej sestry Iulie, Gaiovi Mariovi. Caesarova matka Aurelia Cotta pochádzala z významnej rodiny Aureliovcov (gens Aurelia).
Detstvo a mladosť thumb|Cornelius Sulla O Caesarovom detstve neexistujú žiadne dôveryhodné informácie. Suetoniov aj Plutarchov životopis sa začína náhle v jeho mladíckom veku, ako keby feroúvodná časť v oboch prípadoch chýbala. Jeho vychovávateľom bol údajne Marcus Antonius Gnifo.Suet. Gram. 7 Caesar mal dve sestry, obe menom Iulia.
V dobe Caesarovho detstva sa nachádzala Rímska republika vo viacnásobnom ohrození. V Spojeneckej vojne (91 – 88 pred Kr.) sa proti Rímu postavili jeho italickí spojenci, ktorí žiadali rovnaké občianske práva, aké mali Rimania. Súčasne ohrozoval východné rímske provincie pontský kráľ Mithridates. Samotný štát bol rozdelený medzi dve strany, optimátov a populárov, medzi ktorými dochádzalo ku krvavým potýčkam. Caesarov strýko Marius, inak významný vojvodca, stál na čele ľudových populárov proti aristokratickým optimátom vedeným Corneliom Sullom. Keď Sulla získal hlavné velenie po Prvej vojne s Mithridatom (88 – 84 pred Kr.), Marius na čele svojich oddaných légií vtrhol do Ríma a strhol na seba vládu. Ihneď sa začal mstiť na Sullových prívržencoch a naopak pozdvihol k moci vlastnú stranu, ku ktorej sa radila aj rodina Gaia Iulia Caesara. Mariova strana zostala v Ríme pri moci aj po smrti svojho vodcu v roku 86 pred Kr.
thumb|left|Gaius Marius V roku 85 pred Kr. náhle a bez zjavnej príčiny zahynul Caesarov otec, keď sa jedného rána obúval.Suet. Iul. 1, Plin. HN 7.54 Vo veku 16 rokov sa tak Caesar stal hlavou rodiny (pater familias). Nasledujúci rok bol Gaiom Mariom vybraný do kňazského kolégia boha Iova (flamen Dialis) namiesto kandidáta, ktorého Marius odstránil v svojich čistkách.Vell. Pat. 2.22 Kňazský úrad vyžadoval, aby bol Caesar ženatý s dievčaťom z patricijského rodu, preto zrušil zásnuby s Cossutiou, dievčaťom z bohatej jazdeckej rodiny, a oženil sa s Corneliou, dcérou významného Mariovho stúpenca Lucia Cornelia Cinnu.Suet. Iul. 1, Plut. Caes. 1, Vell. Pat. 2.41
Ukončenie vojny s Mithridatom v roku 84 pred Kr. na východe uvoľnilo Sullove vojenské sily pre boj s Mariovou stranou v Itálii. V bitke pri Collinskej bráne (82 pred Kr.) sa zmocnil Sulla vlády nad Rímom a vyhlásil sa za diktátora na neobmedzenú dobu (pôvodne musel diktátor zložiť svoj úrad po šiestich mesiacoch). Nasledoval teror namierený proti Mariovcom. Dokonca ani sám Marius neunikol vyčíňaniu svojho protivníka: jeho telo bolo exhumované a hodené do Tiberu. Sulla začal vydávať proskripcie (proscriptio), zoznamy jeho politických odporcov, ktorých bolo možné beztrestne zabiť a zmocniť sa ich majetku. Gaius Iulius Caesar, Mariov synovec a Cinnov švagor, sa tiež ocitol medzi proskribovanými, bol pripravený o zdedený majetok a kňazskú hodnosť a musel na istú dobu utiecť z Ríma. Napriek nebezpečenstvu, ktoré mu tak hrozilo, sa odmietol rozviesť s Corneliou.
Na príhovor Caesarových vplyvných príbuzných z matkinej strany bolo umožnené Caesarovi vrátiť sa do Ríma. Sulla pri tejto príležitosti údajne vyhlásil, že vidí v mladom Caesarovi mnoho Mariov.satis constat Sullam, cum deprecantibus amicissimis et ornatissimis uiris aliquamdiu denegasset atque illi pertinaciter contenderent, expugnatum tandem proclamasse siue diuinitus siue aliqua coniectura: uincerent ac sibi haberent, dum modo scirent eum, quem incolumem tanto opere cuperent, quandoque optimatium partibus, quas secum simul defendissent, exitio futurum; nam Caesari multos Marios inesse, Suet. Iul. 1
Počiatky politickej a vojenskej kariéry Po oslobodení od kňazských povinností, ktoré by Caesarovi zabraňovali vo vojenskej kariére, sa mladý Gaius Iulius, namiesto toho, aby sa vrátil do Ríma, pripojil k armáde a slúžil v provincii Asia pod velením Marca Minucia Therma a v Kilikii pod velením Servilia Isaurica. V boji sa mnohokrát vyznamenal a dokonca získal občiansku korunu (corona civica) pri obliehaní mesta Mytiléna. Pri poslaní získať na stranu Rimanov loďstvo bytínskeho kráľa Nikomeda strávil na jeho dvore tak dlhú dobu, že sa rozšírila povesť o jeho milostnom vzťahu s kráľom, ktorá mu zostala do konca života.Suet. Iul. 2, Plut. Caes. 2 – 3, Cass. Dio 43.20
Po Sullovej smrti v roku 78 pred Kr. sa konečne Caesar odvážil vrátiť do Ríma. Pretože mu bol jeho majetok odobratý v proskripciách, musel sa uspokojiť so skromným domom na Subure,Suet. Iul. 46 vo vykričanej štvrti rímskej mestskej chudoby. Caesar sa vrhol na právnickú kariéru a rýchlo si získal povesť vynikajúceho rečníka, ktorý viedol procesy proti bývalým správcom provincií obvineným z prekračovania právomocí a korupcie. Dokonca aj Cicero ho chválil.Suet. Iul. 55 Aby vylepšil svoje rečnícke schopnosti, v roku 75 pred Kr. sa Caesar vydal na študijný pobyt na Rodos, kde pôsobil slávny učiteľ rétoriky a predstaviteľ aticistického štýlu Apollonios Molon, okrem iných i učiteľ Cicerona.
V tomto období, podľa Suetonia počas cesty na Rodos,Suet. Iul. 4 podľa Plutarcha počas cesty ku kráľovi Nikomedovi,Plut. Caes. 1.8 zajali Caesara kilickí piráti a držali ho v zajatí na ostrove Farmacusa v súostroví Dodekany.Plut. Caes. 1 – 2 Aj počas zajatia si udržiaval Caesar nad pirátmi psychickú prevahu. Cvičil sa v písaní reči a básní, ktoré prednášal pirátom, zúčastňoval sa na ich telesných cvičeniach a keď od neho žiadali výkupné 20 talentov, vyhlásil, že má cenu 50. Žartom im hovoril, že ich všetkých dá povešať, hneď ako sa dostane z ich zajatia. Po tom, ako bolo výkupné za jeho osobu zaplatené, sa Caesar skutočne postaral o pochytanie pirátov a na vlastnú zodpovednosť ich dal do jedného ukrižovať.
Po návrate do Ríma Caesar začal tradičnú rímsku politickú kariéru (cursus honorum) tým, že prijal najnižší úrad vojenského tribúna. Záznamy o tom, ako sa zapojil do Spartakovho povstania (73 – 71 pred Kr.), ktoré vypuklo v tejto dobe, chýbajú. V roku 70 pred Kr. bol zvolený za kvestora v Hispánii na rok 69 pred Kr. V tom istom roku vystúpil verejne s pohrebnou rečou za svoju tetu Iuliu, vdovu po Gaiovi Mariovi, a odvážil sa dokonca v jej pohrebnom sprievode vystaviť podobizne zosnulého vojvodcu, čo sa od Sullovej diktatúry nikto neodvážil. Počas roku 69 alebo 68 pred Kr. zomrela pri pôrode jeho prvá manželka Cornelia.
S Caesarovou kvestúrou v Hispánii sa spája historka, podľa ktorej v Gadách (dnes Cádiz v Španielsku), uvidel akúsi sochu Alexandra Veľkého. Keď si uvedomil, že v 30-tich rokoch Alexander dobyl celý vtedy známy svet, povzdychol si, že on sám nič pozoruhodné zatiaľ nevykonal.Suet. Iul. 7.1, Plut. Caes. 11.5 – 6, Cass. Dio 37.52.2
V Ríme sa vrhol Caesar ešte usilovnejšie do politického života. V roku 67 pred Kr. sa opäť oženil, tentoraz so Sullovou vnučkou Pompeiou. O dva roky nato bol zvolený za edila a obnovil Mariove triumfálne trofeje. Viedol tiež niekoľko procesov proti mužom, ktorí sa nezákonne obohatili pri Sullových proskripciách, štedro míňal peniaze na verejné stavby a hry, čím si získal podporu ľudových más, hoci sa veľmi zadĺžil (podľa Plutarcha mal dlh 13 000 talentov už pred nástupom do akejkoľvek verejnej funkcie)Plut. Caes. 6.8. Svojimi politickými ťahmi sa Caesar prihlásil jasne k strane populárov, ktorá bola od nástupu Sullu k moci potlačovaná, ale s Caesarom na čele naberala druhý dych. V tejto dobe došlo aj k zblíženiu medzi Gaiom Iuliom Caesarom, Marcom Liciniom Crassom a Gnaeom Pompeiom, budúcimi triumvirmi. Bohatý Crassus čiastočne finančne podporoval Caesarovu napredujúcu kariéru.
Niektorí starovekí historici podozrievali Caesara, že už v tejto dobe sa zapojil do nevydareného pokusu o prevrat.Plut. Caes. 6.6 – 7, Suet. Iul. 9
Vzostup k moci