thumb|upright=2|Mapa rozšírenia turkických jazykov. Turkické jazyky (iné názvy: turecké jazyky, staršie turkské jazyky, turkotatárske jazyky, zriedkavo turkitské jazyky, türkské jazyky)Turecké, turkotatárske či turkické jazyky? In: Slovenská reč 1998, č. 1 sú jednou z vetiev altajských jazykov, niekedy sa však považujú za samostatnú jazykovú rodinu. Označenie sa občas používa aj v mierne užšom význame – pozri nižšie pod Delenie.
Delenie Vysvetlivka: Slová uvedené v zátvorkách sú synonymá slova pred zátvorkou.
Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojovHlavné zdroje: ; Ethnologue vydanie z roku 2009 http://www.ethnologue.com/show_family.asp?subid=48-16; http://linguistlist.org/; Strom nazvaný "Composite" verzia (t.j. verzia hlavne podľa Johansona 1998) na http://multitree.org; Doplnkové zdroje: ; schémy Baskakova, Olega Mudraka a Mengesa na http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf; http://turkoloji.cu.edu.tr/DILBILIM/johanson_01.pdf ;článok Alttürkische Sprache na nemeckej wikipédii turkické jazyky: prototurkičtina (praturkičtina, turkičtina) z-turkické jazyky (z a š skupina turkických jazykov, bežné turkické jazyky, turkické/turecké/turkotatárske jazyky v užšom zmysle) juhovýchodné turkické jazyky (čagatajské jazyky, ujgurské jazyky (význam A), východné turkické jazyky/východoturkické jazyky, karlucké jazyky, stredoázijské (turkické) jazyky, východotürkütské jazyky) †staroturkičtina v širšom zmysle †orchonská turkičtina (staroturkičtina v užšom zmysle, starooghuzština) – t.j. jazyk Göktürkov (= Köktürkov, Modrých Turkov), jazyk orchonských nápisov †staroujgurčina - staroujgurčina je aj synonymum čagatajčiny †karlučtina (karlucko-ujgurské jazyky) †stredoturkický slovník Mahmúda al-Kášgarího †jazyk karachánovského štátu („karachanidčina“) – zaraďovaný aj pod aralsko-kaspické jazyky †jazyk po karachánovskom období †chórezmčina (chorezmijčina, chórezmská turkičtina, chorezmijská turkičtina, karluk-chórezmčina, chórezmská ujgurčina, chorezmijská ujgurčina) – bol to aj jazyk východnej Zlatej hordy; zaraďované aj ako izolovaný jazyk priamo pod (z-)turkické jazyky †čagatajčina (starouzbečtina) cátančina (ducha) uzbečtina – delí sa buď na 4 skupiny dialektov (severná uzbečtina (Kazachstan), južná uzbečtina (Uzbekistan, Afganistan; iranizovaná alebo neiranizovaná), kypčak-uzbečtina, oghuz-uzbečtina) alebo podľa Ethnologue ako „makrojazyk“ uzbečtina na 2 jazyky (severná uzbečtina (Uzbekistan, Kazachstan, vrátane kypčak-uzbečtiny a oghuz-uzbečtiny) a južná uzbečtina (Afganistan)) ujgurčina (novoujgurčina) v širšom zmysle ujgurčina (novoujgurčina) v užšom zmysle východné turkické dialekty - dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan, Chami a i. (slabo preskúmané); zaraďované aj ako dialekty ujgurčiny taranči (ilijská ujgurčina) ili turki ainu (aini, ejnu) saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina, západná ujgurčina) – zaraďované aj do severovýchodnej skupiny juhozápadné turkické jazyky (oghuzské jazyky, turkménske jazyky, južné turkické jazyky/juhoturkické jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky; jazyky označené * Ethnologue radí ako turecké jazyky, a označené ** ako azerbajdžanské jazyky) †staroanatolčina (seldžučtina) †staroosmančina západooghuzské jazyky turečtina (*} gagauzština (*) balkánska gagauzská turečtina (*) azerbajdžančina (**) juhooghuzské jazyky chaladžština (**) – Johanson ho klasifikuje ako oddelenú skupinu salčuk (salčuq) (**) afganská oghuzská skupina dialektov - afšár (afšar), baharlu, nafar atď. iránska oghuzská skupina dialektov – sonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (**) (kašká’i, qašqai, qašqají) východooghuzské jazyky (oghuzsko-turkménske jazyky) turkménčina chorásánska turečtina (*) salarčina – zaraďované aj pod juhovýchodnú skupinu severozápadné turkické jazyky (kypčacké jazyky, kumánske jazyky, západné turkické jazyky/západoturkické jazyky) aralsko-kaspické jazyky (aralo-kaspické jazyky, juhokypčacké jazyky, kypčacko-nogajské jazyky): kazaština karakalpačtina (moderná) kirgizština ((moderná) kyrgyzština) – zaraďovaná aj k altajským turkickým jazykom nogajčina (†)kypčak-uzbečtina – zaraďovaná asi aj pod kumánčinu/kypčačtinu, lebo má rovnaký ISO kód fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky) – zaraďované aj ako dialekt chakaštiny pontsko-kaspické jazyky (ponto-kaspické jazyky, čiernomorsko-kaspické jazyky, západokypčacké jazyky, (pečenežština a) kypčacko-oghuzské jazyky) karačajčina-balkarčina (balkarčina v širšom zmysle) karačajčina balkarčina v užšom zmysle karaimčina (karajčina) kumyčtina krymčačtina (krimčačtina, židovská krymská tatárčina) – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny krymská tatárčina – zaraďovaná aj pod juhozápadnú skupinu †pečenežština †kumánčina (polovečtina) a †kypčačtina uralské jazyky (severokypčacké jazyky, volžsko-uralské jazyky, kypčacko-bulharské jazyky): †jazyk západnej Zlatej hordy (starotatárčina) tatárčina – dialekt centrálna tatárčina (kazanská tatárčina), dialekt západná tatárčina (mišarčina) a zmiešané dialekty (astrachánskotatársky a príp. ďalšie) západosibírska tatárska skupina dialektov (dialekt východná tatárčina) – turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné baškirčina severovýchodné turkické jazyky (altajské jazyky, sibírske jazyky, severné turkické jazyky/severoturkické jazyky, ujgurské jazyky (význam B), ujgursko-oghuzské jyzyky) †starokirgizština – zaraďované aj do (?) juhovýchodnej skupiny juhosibírske jayzky čulymčina - zaraďovaná aj pod severozápadnú skupinu sajanské turkické jazyky tuviančina karagaština (tofalarčina, tofa) jenisejské turkické jazyky (chakaské jazyky bez čulymčiny) chakaština šorčina – uvádzané aj spolu s čulymčinou dialekty príbuzné šorčine – sagajčina (sagaj), kačinčina (kača), kyzylčina (kyzyl, qyzyl) altajské turkické jazyky (altajčina v širšom zmysle, ojrotské jazyky) severná altajčina - dialekty tubalarčina (tuba, tuba-kiži, jyš-kiži), kumandinčina (kumandi, kumandy, kumandú, kumandy-kiži), čelkančina (kú, kuu-kiži, lebedinčina); zaraďované aj ku kirgižštine južná altajčina (ojrotčina) v širšom zmysle – dialekty južná altajšina v užšom zmysle (ojrotčina v užšom zmysle, altajčina v užšom zmysle, altaj-kiži), teleutčina (teleut, tälängät), telengitčina (telengit, tälängit, tälängüt) severosibírske jazyky (jakutské jazyky) dolgančina jakutčina urumčina – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny alebo aspoň za jazyk patriaci priamo pod severozápadnú skupinu r-turkické jazyky (r a l skupina turkických jazykov, oghurské jazyky, bulharské jazyky, hunsko-bulharské jazyky, turkicko-bulharské jazyky, bulharsko-turkické jazyky) ?†hunčina ?†chazarčina ?†avarčina (turkická avarčina) – pozor na zámenu s modernou avarčinou †protobulharčina (prabulharčina, starobulharčina) †raná protobulharčina †podunajská bulharčina †povolžská bulharčina čuvaština
Poznámka: V slovenčine sa môže vždy alternatívne písať: namiesto oghuz... : oguz... namiesto oghur... : ogur... namiesto kypčak... : kipčak... namiesto turkick...: tureck... alebo turksk... alebo turkotatársk...
Chronologická systematika Krupa, V., Genzor, J.: Jazyky sveta v priestore a čase, 1996; Erdal, M.: A Grammar of Old Turkic, Turkické jazyky: staroturkické jazyky– 8-10. stor. resp. 8. - 13. stor. stredoturkické jazyky – 11.-15. stor. resp. 13. - polovica 19. stor. novoturkické jazyky – od. 16. stor. resp. od polovice 19. stor.
Systematika podľa Johansona 1998 http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf a strom urobený podľa Johansona 1998 na http://multitree.org/ Turkické jazyky: prototurkičtina bežné turkické jazyky juhovýchodná vetva (ujgurské jazyky) západná skupina uzbečtina (vrátane oghuz-uzbečtiny, bez kypčak-uzbečtiny) východná skupina taranči salarčina ujgurčina saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina) východné turkické dialekty – dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan a i. (slabo preskúmané) juhozápadná vetva (oghuzské jazyky) juhooghuzská skupina afganská oghuzská skupina dialektov- afšár (afšar) iránska oghuzská skupina dialektov – sonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (kašká’i, qašqai, qašqají) východooghuzská skupina turkménčina chorásánska turečtina západooghuzská skupina azerbajdžančina turečtina gagauzština severozápadná vetva (kypčacké jazyky) juhokypčacká skupina (aralsko-kaspické jazyky kazaština karakalpačtina kirgizština (kyrgyzština) nogajčina kypčak-uzbečtina fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky) západokypčacká skupina karačajčina balkarčina karaimčina (karajčina) kumyčtina krymská tatárčina severokypčacká skupina (volžsko-uralské jazyky) západosibírska tatárska skupina dialektov – dialekty turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné tatárčina- kazanská tatárčina, mišarská tatárčina baškirčina severovýchodná vetva (sibírske jazyky) juhosibírska skupina čulymčina - dialekt küerik a pod. sajanské turkické jazyky tuviančina karagaština (tofalarčina, tofa) jenisejské turkické jazyky chakaština šorčina dialekty príbuzné šorčine – sagaj, kača, kyzyl (qyzyl) altajské turkické jazyky altajčina dialekty príbuzné altajčine – tuba, kumandi, kü, teleut, telengit (autor dodáva, že niektoré tieto dialekty sú blízke kirgizštine) severosibírska skupina dolgančina jakutčina arghu-turkické jazyky chaladžština bulharsko-turkické jazyky čuvaština
Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf; http://www.eurasica.ru/articles/lingvo/otdelnye_klassifikatsii_tyurkskih_yazykov/
turkické jazyky: prototurkičtina
východohunská vetva (východoturkické jazyky) ujgurské jyzyky (ujgursko-oghuzské jazyky) ujgursko-tuküské jazyky tuviančina tofalarčina (karagaština) †staroujgurčina †starooghuzština jakutské jazyky jakutčina (a dolgančina) chakaské jazyky chakaština kamasinčina šorčina čulymská tatárčina severná altajčina sary-ujgurčina kirgizsko-kypčacké jazyky †starokirgizština kirgizština južná altajčina (altajčina)
západohunská vetva (západoturkické jazyky) oghuzsko-kalucko-kypčacké jazyky karlucké jazyky karlucko-ujgurské jazyky †jazyk karachánovského štátu †jazyk po karachánovskom období karlucko-chórezmské jazyky †karlucko-chórezmský jazyk †starouzbečtina uzbečtina – ale uzbecké dialekty pozri nižšie novoujgurčina (ujgurčina) kypčacko-oghuzské jazyky (v širšom zmysle) oghuzské jazyky oghuzko-turkménske jazyky turkménčina truchmenčina oghuzsko-seldžucké jazyky turečtina azerbajdžančina ??južná krymská tatárčina †seldžučtina †staroosmančina oghuzsko-bulharské jazyky gagauzština balkarské dialekty †pečenežština †uzština kypčacké jazyky kypčacko-polovecké jazyky †kumánčina (polovečtina) – alebo pod kypč.-oghuzské kypčacko-nogajské jazyky nogajčina karakalpačtina kazaština uzbecké dialekty kypčacko-oghuzské jazyky (v užšom zmysle) karaimčina kumyčtina karačajčina-balkarčina ??severná krymská tatárčina kypčacko-bulharské jazyky tatárčina baškirčina †západná zlatohordčina bulharské jazyky †starobulharčina †chazarčina čuvaština
Poznámka: Hunčina je tu zrejme považovaná za jazyk, ktorého rozdelením na západnú časť (západohunská vetva) a východnú časť (východohunská vetva) vznikli všetky dnešné turkické jazyky. vyplýva to logicky zo schémy a porov. napr. aj diskusiu
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy http://turkoloji.cu.edu.tr/DILBILIM/johanson_01.pdf http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf http://www.turkiclanguages.com/www/classification.html http://www.eurasica.ru/articles/lingvo/otdelnye_klassifikatsii_tyurkskih_yazykov/ http://genhis.philol.msu.ru/article_132.shtml#chapter_17 http://turkic-languages.scienceontheweb.net/migration_and_classification_of_turkic_languages.html http://turkic-languages.scienceontheweb.net/ http://titus.fkidg1.uni-frankfurt.de/didact/karten/turk/turklm.htm http://altaica.narod.ru/Engl.htm