Liečebná pedagogika sa zaoberá výchovou, vzdelávaním, diagnostikou a terapiou tých jedincov, ktorých situácia je natoľko sťažená nepriaznivými okolnosťami (výchovnými, sociálnymi, zdravotnými a pod.), že nemôže viesť veku primeraný spôsob života a uplatniť sa adekvátne k svojim schopnostiam. Potenciálnym subjektom jej záujmu sa za istých okolností môže stať teda každý jednotlivec, ktorý sám seba takto vníma, alebo ktorého za takého považuje jeho okolie.
V praxi sa zameriava na rozvíjanie kompetencie človeka žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnania, hru, rôzne tvorivé zážitkové individuálne, skupinové a komunitné aktivity (na to využíva prvky arteterapie, muzikoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, biblioterapie, ergoterapie, terapie hrou a rodinnej terapie, prípadne ďalšie). Tieto realizuje ako ucelené liečebnopedagogické intervencie alebo aj ako súvislé liečebnovýchovné programy. Liečebnopedagogický program môže byť koncipovaný ako podporný, stimulačný, sociointegračný, reedukačný, rehabilitačný, atď. Liečebná pedagogika vychádza z pochopenia jedinečnej situácie človeka a hľadá priestor pre jeho uplatnenie najmä vtedy, ak sa v daných sociokultúrnych podmienkach veku primerane nevyvinul, alebo má poruchy vývinu, ak pre svoje postihnutie alebo ochorenie nie je schopný viesť veku primeraný spôsob života, alebo ak sa cíti byť iný alebo vyčlenený. Je široko zameraná ako z hľadiska veku, tak aj z hľadiska možnej problematiky klienta. Úlohou liečebného pedagóga je podporovať človeka pri preberaní zodpovednosti za svoj život, pričom ho rešpektuje ako autonómne seba regulujúce bytie.Horňáková, M. Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie. Bratislava : Občianske hnutie Sociálna práca, 2007. 175 s. ISBN 978-80-89185-28-3
História Na Slovensku je možné liečebnú pedagogiku študovať ako samostatný študijný odbor od akademického roku 1967/68. V roku 1969 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vznikla na Inštitúte špeciálnej a liečebnej pedagogiky prvá samostatná Katedra liečebnej pedagogiky, ktorú viedol psychológ prof. PhDr. Gejza Dobrotka, CSc., inak zakladateľ foreznznej psychológie v bývalom Československu. Po rehabilitovaní odboru na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1990 liečebným pedagógom prednášal psychológiu osobnosti, základy psychopatológie, klinickú psychológiu a psychodiagnostiku, psychosociálnu rehabilitáciu, expertíznu činnosť a forenznú psychológiu. V rokoch 1996-2002 sa prof. Dobrotka po druhýkrát stal vedúcim Katedry liečebnej pedagogiky a to po doc. PhDr. Miroslavovi Teofilovi Bažányim, CSc., ktorý bol zároveň dekanom Pedagogickej fakulty UK.
Pri zrode odboru liečebná pedagogika a prvej Katedry liečebnej pedagogiky na UK boli okrem už spomenutých aj doc. PhDr. Dobromila Vaňková, CSc., ktorá sa venovala "deťom z ulice", zakladala a zasadzovala sa o rozvoj lesných škôl na Slovensku a bola prvou riaditeľkou chlapčenského detského domova v Bratislave, v rámci vzniknutého odboru liečebnej pedagogiky na fakulte prednášala problematiku náhradnej výchovy, pracovnej a činnostnej terapie, sociálnu pedagogiku a organizáciu a riadenie liečebno-výchovných zariadení; ďalej zakladateľka liečebnopedagogickej muzikoterapie v bývalom Československu doc. PhDr. Zlatica Mátejová, ktorá sa venovala práci so zajakavými deťmi; doc. PhDr. Roland Hanus, CSc., akademický maliar, ktorý pre liečebných pedagógov napísal prvé učebné texty z arteterapie, prom. ped. Ján Sojka - ktorý sa venoval sociológii, sociálnej patológii a pôsobil ako ústredný školský inšpektor a člen celoštátnej komisie pre prípravu koncepcie štúdia špeciálnej a liečebnej pedagogiky a PaedDr. K. Thirty, ktorý pôsobil ako nasledujúci vedúci katedry po skončení pôsobenia prof. Dobrotku.
Súčasťou prvej Katedry liečebnej pedagogiky sa v roku 1969 stali aj prví absolventi liečebnej pedagogiky: Eduard Žiak, Marta Prokopyová-Horňáková, Jana Miščovičová, Jana Svetlíková. Prvé 2 roky štúdia boli spoločné so špeciálnopedagogickými odbormi, preto katedru tvorili aj špeciálni pedagógovia prof. Pajdlhauser, V. Predmerský, G. Rehuš, V. Gaži a A. Borešová, kolegovia zo psychológie L. Požár, I. Jakabčic, M. Bažány, E. Borzová, M. Andreánsky, E. Uhrová, biologicko-medicínskych odborov: J. Slezáková, A. Sečkárová, I. Drobný, Wiederman a pedagogiky: J. Brťka a J. Mátej. Novú Katedru liečebnej pedagogiky po rehabilitácii odboru liečebná pedagogika v roku 1990 tvorili Zlatica Mátejová, Jitka Prevendárová, Magdaléna Szabová a Marta Horňáková, ku ktorým sa neskôr pridali ďalší. O rozvoj obsahu liečebnej pedagogiky v rámci vysokoškolského štúdia sa zaslúžila hlavne prof. PhDr. Marta Horňáková, PhD., ktorá bola dlhoročnou tajomníčkou katedry a v neskoršom období aj vedúcou a odbornou garantkou študijného programu liečebná pedagogika na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a ktorá je autorkou mnohých vedeckých a odborných štúdií a publikácií na tému liečebnej pedagogiky, rozvinula tiež tému inklúzie v školstve v období, kedy ešte táto téma nebola tak v popredí ako aj významu včasnej intervencie v rodine.
Súčasnosť Odbor je široko zameraný ako z hľadiska veku (0-99), tak aj z hľadiska rozvíjaného potenciálu človeka. Absolventi liečebnej pedagogiky spravidla nachádzajú svoje uplatnenie na pracoviskách zdravotníckych zariadení ako sú lôžkové oddelenia pediatrických, psychiatrických, neurologických, onkologických, geriatrických a iných oddelení, odborných liečebných ústavov a špecializovaných zariadení (liečba drogových závislostí, psychosociálna rehabilitácia), ozdravovni, sanatórií a ambulantných zariadení pre včasnú diagnostiku a terapiu. Tiež v štátnych aj neštátnych ambulanciách špecializovanej ambulantnej starostlivosti ako pediatria, geriatria, liečebná pedagogika, klinická psychológia, všeobecné lekárstvo a podobne. Ďalej na pracoviskách zariadení sociálnej starostlivosti ako sú detské domovy (v súčasnosti centrá pre rodinu a deti), domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov, domovy dôchodcov, denné sanatóriá, integračné centrá, krízové centrá, nízkoprahové zariadenia a rôzne azylové zariadenia, zariadenia chráneného bývania, chránené dielne, denné stacionáre, centrá poradensko-psychologických služieb a podobne. Na pracoviskách nápravnovýchovných zariadení ako sú nápravno-výchovné ústavy a postpenitenciáme zariadenia. Na pracoviskách škôl a školských zariadení ako sú - materské školy, špeciálne materské školy, základné školy, špeciálne základné školy, detské centrá, špeciálnopedagogické poradne, diagnostické centrá, reedukačné detské domovy, ústavy s liečebnovýchovným režimom, diagnostické centrá pre mládež, reedukačné domovy pre mládež, pedagogicko-psychologické poradne, centrá výchovnej a psychologickej prevencie, centrá voľného času a iné. Ich pôsobenie sa spravidla stretáva s uznaním významu ich činnosti nielen pre jednotlivcov ale skupiny prípadne komunity, ktorým sa venujú.
Jednou z významných osobností liečebnej pedagogiky je aj bývalá hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre liečebnú pedagogiku PaedDr. Mária Čunderlíková, ktorá je okrem iného aj zakladateľkou Centra Memory v Bratislave.
Profesné organizácie a medzinárodná spolupráca V Česku je liečebná pedagogika zahrnutá pod odbor špeciálnej pedagogiky. V iných európskych krajinách a USA ide obvykle o samostatný odbor. Slovenskí liečební pedagógovia sú organizovaní v odbornej organizácii PRO LP Asociácia liečebných pedagógov, o. z., ktorá vznikla v roku 2005. PRO LP Asociácia liečebných pedagógov je členom slovenskej Asociácie súkromných lekárov a medzinárodnej organizácie asociácií liečebných pedagógov Internationale Gesellschaft heilpädagogischer Berufs- und Fachverbände International Society of Professional Heilpaedagogic Organizations (IGhB), ktorá vznikla v roku 2005 v nemeckom Ulme a jej zakladajúcimi členmi boli profesijné združenia liečebných pedagógov z Nemecka, Luxemburska, Rakúska a Švajčiarska. Zaoberá sa najmä otázkami profesionálnych štandardov a súvisiacich možností odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania liečebných pedagógov.
Liečební pedagógovia pracujúci v zdravotníctve sú tiež organizovaní v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov, ktorá vznika v roku 1992 na základe zákona ako samosprávna profesijná stavovská organizácia zaoberajúca sa reguláciou výkonu povolaní s najmenej II. stupňom vysokoškolského vzdelania z iných ako lekárskych a ošetrovateľskích fakút, ktorí pôsobia v zdravotníckej praxi ako zdravotnícki pracovníci. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, ktorá obhajuje a presadzuje odborné záujmy liečebných pedagógov pôsobiacich v zdravotníckej praxi, vo svojej organizačnej štruktúre združuje liečebných pedagógov pracujúcich v zdravotníctve od roku 1998 a má pre ne vytvorenú samostatnú odbornú Sekciu liečebných pedagógov.
Aktuálne V roku 2025 liečebná pedagogika slávi svoje 55-ročné výročie vzniku ako samostatný študijný program v rámci vysokoškolského univerzitného štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave.
Referencie
Kategória:Odbory a disciplíny pedagogiky