thumb|Prvá fotografia vytlačená poltónovou technikou, Daily Graphic, 2. december 1873 Novinárska fotografia, spravodajská fotografia, fotožurnalizmus, žurnalistická fotografia alebo reportážna fotografia (reportare = priniesť správu) je súčasťou žurnalistiky, ktorá pripravuje a vytvára snímky na doplnenie správ alebo článkov. Novinári, ktorí sú zapojení do tohoto odboru, sú obvykle známi ako reportéri, fotožurnalisti alebo grafici a majú významný vzťah k výtvarnej fotografii. Vývoj spravodajskej fotografie možno sledovať už od samého začiatku vynálezu fotografie. Prvý denník, ktorý ju použil, bol Daily Graphic v New Yorku v roku 1880. Táto udalosť položila základy novinárskej fotografie.

Rozvoj fotožurnalizmu prebiehal najmä v čase politických konfliktov alebo vojenských stretov v rôznych krajinách. Novinárski fotografi zaznamenávali históriu udalostí za španielskej občianskej vojny, španielsko-americkej vojny, vojny vo Vietname a oboch svetových vojnách a pri mnohých iných vojenských udalostiach. Takzvaný zlatý vek fotožurnalizmu (1930 – 1950) sa nie náhodou prekrýva s druhou svetovou vojnou, počas ktorej bol zaznamenaný pozoruhodný technologický pokrok vojnovej fotografie.

S rozvojom tlačiarenských techník, ako bol vynález ofsetovej tlačiarne, dosiahol fotožurnalizmus najlepšiu úroveň kvality v tlačených publikáciach. Príchod nových technológií, ako bol internet, začal novú éru v oblasti spravodajstva na celosvetovej úrovni, označovanej ako digitálna žurnalistika. Významné udalosti, ktoré otvorili dvadsiate prvé storočie, ako útoky z 11. septembra 2001, invázia do Iraku v roku 2003 a tsunami v Indickom oceáne v roku 2004, pomohli okrem iného vzniku značnému množstvu vizuálnych informácií. Často tiež vďaka novým, moderným a dostupným technológiám v rukách i úplných amatérov, čo viedlo niektorých pozorovateľov k tomu, že začali hovoriť o „kríze žurnalistiky“. Iní to naopak označovali za začiatok novej éry v poskytovaní informácií.

Úvod

thumb|upright 0.7|Reportážny snímok zo showbiznisu: Francine Jordiová koncertuje. Fotožurnalizmus je forma žurnalistiky, ktorá vyrába, edituje a prezentuje informačný materiál v spravodajstve médií vrátane fotografií, digitálnych a zvukových dát. Obsahuje také pravidlá, aby obraz, ktorý je spojený so zverejňovanou udalosťou, mohol byť použitý na žurnalistické účely.

Novinárska fotografia je popri dokumentárnej reportážnej fotografii súčasťou informatívnej fotografie. K informatívnej zložke sa môže pridať ešte zložka emotívna a estetická. Od výtvarnej fotografie sa žurnalistická líši v zobrazení reality, pretože má diváka predovšetkým informovať, prípadne vhodne dopĺňať novinový článok. Napríklad žurnalistickej fotografii zo sociálneho prostredia sa venujú fotografi so silným sociálnym cítením. Ich snímky by mali motivovať jedinca a inštitúcie k náprave zobrazených nedostatkov a krívd. thumb|left|upright 1.5|Daguerrotypia San Francisca od neznámeho autora, vyfotografovaná pred 22. júnom 1851 Fotožurnalizmus sa môže svojim účelom použitia odlišovať od ďalších fotografických žánrov, ako je napríklad fotografia prírody, dokumentárna fotografia alebo portrétna fotografia, ale môže s nimi tiež splývať, napríklad s ohľadom na text, ku ktorému je fotografia priložená. Zahŕňa širokú škálu oblastí záujmu: vojnovú fotografiu, športovú fotografiu, spravodajstvo zo showbiznisu, politiky, spravodajstvo o sociálnych problémoch a o všetkom, kde je možné vytvárať k slovnej informácii obraz. Podobne sem patrí dokumentácia rozhovoru a reportážna a dokumentárna fotografia vo všetkých podobách. Môže sa ďalej deliť na fotografický príbeh, fotopoviedku, reportáž, fotografickú esej, fotografický portrét alebo fotografický stĺpik.

Novinárska fotografia by mala spĺňať niekoľko zásad. Predovšetkým má dodržať všetky požiadavky na novinársku etiku, pokiaľ ide o presnosť, pravdivosť a objektivitu. Obrazová informácia by mala vykazovať aktuálnosť tým, že má spojitosť s nedávno zverejnenou udalosťou. Zobrazená situácia by mala byť objektívna a korektná, informácia by mala odrážať skutočnosť, mala by byť spoľahlivá, presná a fakty oddelené od subjektívneho pohľadu alebo osobného zaujatia autora. Mala by byť zachovaná neutralita vo vzťahu ku spravodajstvu, presnosť, relevancia a úplnosť. Obrázky môžu byť doplnené súvisiacimi správami, ktoré ich význam doplňujú alebo vysvetľujú. Obrázok by mal rovnako spĺňať estetické požiadavky na svetlo, orez, vecné vzťahy prvkov a perspektívu. Základné prvky fotografie v tlači sa prispôsobujú účelu použitia v dokumente, spravodajstve alebo ilustrácii.

História Začiatky thumb|upright 1.2|right|Timothy H. O'Sullivan: Žatva smrti: mŕtvi vojaci po bitke pri Gettysburgu 5. – 6. júna 1863 História novinárskej fotografie siaha do obdobia rokov 1880 – 1897, kedy boli prvýkrát zverejnené novinové články s fotografiami. Na prelome 19. a 20. storočia umožnil rozvoj fotografickej momentky rozšírenie príručných fotoaparátov, umožňujúcich fotografovať bez statívu. Významné udalosti sa však fotografovali už od vynálezu daguerrotypie v roku 1839. Tlačiarenský lis však bol schopný produkovať ilustrácie v tlačenej podobe až po vynáleze grafickej techniky rytiny, a až vtedy umožnil publikovať jednoduchšie vo väčšej miere aj fotografie. Tieto reprodukcie sa najskôr podobali primitívnym daguerrotypiám. Do tej doby sa snímky najčastejšie prekresľovali a prezentovali vo forme xylografií.

thumb|left|Roger Fenton a jeho fotografická dodávka v Krymskej vojne V roku 1842 Hermann Biow a Carl Ferdinand Stelzner fotografovali veľký požiar Hamburgu a jeho následky na cykle daguerrrotypií, ktorý je zrejme prvým súborom „reportážnych“ snímok určitej udalosti na svete. V roku 1850 Alois Löcherer v Mníchove so svojim aparátom referoval o tvorbe a triumfálnom vztýčení monumentálnej sochy Bavarie.

Zvlášť podrobne sa dokumentovali najmä Svetové výstavy, kde sa fotografi sústredili najmä na dokumentáciu pavilónov a významných hostí. Prvou výstavnou akciou významnou pre fotografiu sa stala prvá Svetová výstava, konaná v Londýne v roku 1851, kde boli súčasne po prvýkrát predstavené stereofotografie. Druhou bola Svetová výstava v Paríži roku 1855.

Prvou systematicky fotografovanou vojnovou udalosťou, o ktorej bola verejnosť informovaná prostredníctvom správ posielaných telegrafom, bola Krymská vojna v rokoch 1853 – 1856. Najvplyvnejším reportérom bol zrejme William Howard Russell z The Times, ktorý si ako prvý novinár vyslúžil označenie „vojnový spravodajca“. Jedným z prvých spravodajcov bol Sedmohradský Nemec Carol Szathmari, ďalšími potom britskí reportéri William Simpson z Illustrated London Sport, Roger Fenton, James Robertson a Felice Beato. Ich obrázky boli vtedy v novinách tlačené ako rytiny, pretože tlač poltónových fotografií bola drahá. Vďaka ich správam v britskej tlači sa rozšírilo povedomie o všeobecnej nekompetentnosti politického vedenia vojny. Na konci januára v roku 1855 britská vláda v čele s grófom Georgom Hamilton-Gordonom padla. Významným dokumentaristom udalostí vo Francúzsku bol Claude-Marie Ferrier, ktorý v roku 1856 urobil zábery povodne na Loire a ako fotograf sprevádzal cisára Napoleona III. v dobe jeho výpravy do Talianska v roku 1859. V dánsko-pruskej vojne v roku 1864 fotografovali Christian Friedrich Brandt a Charles Junod, ktorí väčšinu snímok urobili na stereo formát. V nemecko-francúzskom konflikte od roku 1870 do roku 1871 fotografovali väčšinou celkom neznámi fotografi (až na Carla Friedricha Myliusa z Frankfurtu). thumb|right|Jacob Augustus Riis, „Mestskí banditi“, klasická novinárska fotografia okolo 1890 Správy z americkej občianskej vojny (1861 – 1865) dodával fotograf Mathew Brady, ktorý si uvedomil historický význam vojny „Severu proti juhu“ pre budúce generácie a ďalší osud krajiny. Pretože chcel zachytávať priebeh vojny na viacerých bojiskách, vytvoril zo svojich asistentov niekoľko tímov, ktoré cestovali s pojazdnými laboratóriami na rôznych frontoch. Bradyho významným tímovým spolupracovníkom bol Alexander Gardner, ktorý sa v roku 1863 osamostatnil.

Gardner fotografoval väčšinou krátko po skončení bitiek. Nevyhýbal sa ani detailným pohľadom na mŕtvych. Neskôr sa však ukázalo, že najmenej jedna Gardnerova fotografia je zmanipulovaná. V roku 1961 Frederic Ray z magazínu Civil War Times porovnával niekoľko Gardnerovych fotografií, na ktorých boli dvaja mŕtvi konfederační ostreľovači a zistil, že ten istý padlý bol fotografovaný o niekoľko metrov ďalej na inom mieste. Zdá sa, že Gardner nebol s kompozíciou spokojný, a nechal telá rôzne poprehadzovať. Vytváral tak vlastnú verziu reality. Rayovu analýzu ešte rozšíril v roku 1975 William Frassanito. Veľmi známe sú Gardnerove reportážne snímky z pohrebu Abrahama Lincolna a seriál z popravy atentátnikov. Pravdepodobne po prvýkrát v dejinách fotografie bol v jeho reportáži využitý dramatický účinok striedania celkových záberov a detailov v dlhšom časovom úseku, lebo Gardner zachytil nielen priebeh popravy, ale aj tváre atentátnikov. thumb|upright 1.4|left|Rudolf Bruner-Dvořák: Cisár František Jozef I. na Jubilejnej výstave v roku 1891 Ďalším fotografom Bradyho tímu, ktorý okrem informatívnosti dbal tiež na kompozíciu, bol Timothy H. O'Sullivan. Nekonvenčne využíval pohybové neostrosti tam, kde mohol zvýrazniť dramatičnosť situácie. O'Sullivan začiatkom júna 1863 urobil známu fotografiu Žatva smrti, na ktorej ležia mŕtvi vojaci po bitke pri Gettysburgu v Pensylvánii.

Denník Daily Graphic publikoval 4. marca 1880 v New Yorku prvú poltónovú reprodukciu (nie však rytinu) tlačovej fotografie. Iné zdroje (napríklad LIFE v článku 100 Photographs That Changed the World. 25. augusta 2003, str. 18.) uvádzajú, že Daily Graphic vytlačili prvú poltónovú fotografiu už 2. decembra 1873. William Augustus Leggo vytlačil svojou vlastnou poltónovou technikou nazvanou leggotypia fotografiu Mesiaca v roku 1875. Dokumentáciu urobil profesor H. Draper. New York: D. Appleton and co., 26 x , str. 799 a 800. Nasledovali ďalšie novinky. V roku 1887 bol vynájdený bleskový prášok, ktorý umožnil novinárom fotografovať veľmi krátkym časom. Novinár, spisovateľ a sociológ Jacob Augustus Riis v tej dobe (1890) vďaka blesku vytvoril medzné dielo Ako žije druhá polovica (How the Other Half Lives). Fotografie robil v bedárskych štvrtiach, v starých domoch, v nájomných ubytovniach kasárenského typu, v policajných nocľahárňach a v domácich remeselníckych dielňach, kde sa zneužívala práca detí. S pomocou kníh, fotografií, novinových článkov a prednášok, na ktorých premietal svoje diapozitívy, dosiahol niektoré zmeny a nápravy. Zrušili sa policajné nočné útulky, bola zriadená škola pre bezprizorné deti, doplnili sa zákony o detskej práci a odstránila sa celá ulica Mulberry Bend, ktorá bola skrýšou zločincov. O niekoľko rokov neskôr Riisa v jeho sociálnych reformách napodobil Lewis Hine.

V roku 1897 už bolo možné reprodukovať poltónové fotografie na tlačiarenských rotačkách a výroba bežala na plné obrátky. Vynález telefotografie v roku 1921 umožnil prenášať snímky pomocou telegrafu alebo telefónu rovnako rýchlo ako spravodajské novinky. No masívny rozvoj fotožurnalizmu umožnil príchod pohotového reportážneho fotoaparátu Leica v roku 1925 a prvej bleskovej žiarovky medzi rokmi 1927 a 1930. Mohol prísť „zlatý vek“ fotožurnalistiky.

Moderná fotožurnalistika

Prvé dve desiatky rokov dvadsiateho storočia sa považujú za začiatky modernej fotožurnalistiky. V dvadsiatych rokoch došlo vo všetkých krajinách k rozvoju fotožurnalistiky vďaka moderným tlačiarenským technológiám, fotoaparátom Rolleiflex, Contax a prvému prístroju na kinofilm Leica. Leica bola oveľa pohotovejšia než staršie typy prístrojov.

upright 1.4|thumb|Fotografia Lewisa Hina z roku 1908 sa venuje téme detskej práce