Turkménčina (latinka: türkmençe, türkmen tili, cyrilika: түркменче, түркмен дили, arabské písmo: تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) je turkický jazyk a úradný jazyk Turkménska. Hovorí ním asi 3 000 000 ľudí v Turkménsku, 380 000 v Afganistane a 500 000 v Iráne.
Písmo Turkménčina sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Turkménska v roku 1991 sa začala opäť používať latinka. Pôvodne boli zavedené nezvyčajné znaky ako napríklad symbol pre libru, dolár, jen a cent, neskôr však tieto špeciálne znaky boli nahradené štandardnými písmenami používanými v latinke. Turkménci v Iráne a Afganistane dodnes používajú pôvodné perzsko-arabské písmo.
Súčasná latinkaCyrilikaFonetikaLatinka 1993Latinka 1992-1993Latinka 1927-1940A aА а[a]A aA aA aB bБ б[b]B bB bB bÇ çЧ ч[ʧ]Ç çC cC cD dД д[d]D dD dD dE eЕ е[je], [e]E eE eE eÄ äӘ ә[æ]Ä äEa eaӘ әF fФ ф[ɸ]F fF fF fG gГ г[g~ʁ]G gG gG gH hХ х[h~x]H hH hH/X h/xI iИ и[i]I iI iI iJ jҖ җ[ʤ]J jJ jÇ çŽ žЖ ж[ʒ]£ ɾJh jhƵ ƶK kК к[k~q]K kK kK/Q k/qL lЛ л[l]L lL lL lM mМ м[m]M mM mM mN nН н[n]N nN nN nŇ ňҢ ң[ŋ]Ñ ñNg ngŊ ŋO oО о[o]O oO oO oÖ öӨ ө[ø]Ö öQ qӨ өP pП п[p]P pP pP pR rР р[r]R rR rR rS sС с[θ]S sS sS sŞ şШ ш[ʃ]$ ¢Sh shŞ şT tТ т[t]T tT tT tU uУ у[u]U uU uU uÜ üҮ ү[y]Ü üV vY yW wВ в[β]W wW wV vY yЫ ы[ɯ]Y yX x -Ý ýЙ й[j]Ұ ÿY yJ jZ zЗ з[ð]Z zZ zZ z
Fonetika ç sa číta [č] ä = [æ] ž = [ž] j = [dž] ň = nosové n (ako v slove banka) ö = [ə], resp. [ö] ş = [š] ü ako [ü] w ako [v] ý ako [j]
Turkménčina dodržiava vokálovú harmóniu ako napr. maďarčina. Rozlišujú sa predné samohlásky (ä, e, i, ö, ü) a zadné samohlásky (a, y, o, u): Pôvodné turkménske slová obsahujú samohlásky patriace len do 1 z týchto 2 skupín, napr.: kädi (len predné samohlásky) alebo köwüş (len zasné samohlásky). V prevzatých slovách (hlavne ruského a perzského pôvodu) sa vokálová harmónia vytráca: kitap (kniha), dükan (obchod), serdar (vodce). Napriek tomu sa ale nevytráca úplne ani v týchto prípadoch, pretože podoba sufixov týchto slov sa riadi podľa toho, či posledná samohláska daného slova je predná alebo zadná.
Gramatika
Turkménčina má 6 pádov:
nominatív genitív (tiež posesív – privlastňovací pád) datív akuzatív ablatív (pád určujúci čas alebo miesto) inštrumentál
Politika V roku 2002 boli z politických dôvodov premenované turkménske názvy mesiacov a dní v týždni podľa knihy Ruhnama napísanej Saparmuratom Nijazovom. Napr. január bol premenovaný na Türkmenbaşy (v preklade "otec všetkých Turkménov" - prezývka Saparmurata Niyazova. Marec bol premenovaný na Gurbansoltan podľa mena Niyazovej matky (Gurbansoltan Eje) a september na Ruhnama (názov Niyazovej knihy "Ruhnama", ktorú prezentoval ako duchovný sprievodca všetkých Turkménov). V júli 2008, po Niyazovej smrti, bolo toto rozhodnutie vrátené späť.
Slovná zásoba
slovensky turkménskyáno hawanie ýokdovidenia sag boluň, hoşdobré ráno ertiriňiz haýyrly bolsundobré popoludnie agşamyňyz haýyrly bolsundobrý večer gijäňiz rahat bolsunprosím baş üstüneďakujem sag boluň Hovoríte po anglicky? Siz iňlisçe gepleýärsiňizmi?Nehovorím po turkménsky Men türkmençe geplmeýärinČo to znamená? munuň manysy näme?
Číslovky
slovensky turkménsky0 nol 1 bir 2 iki 3 üç 4 dört 5 bäş 6 alty 7 ýedi 8 sekiz 9 dokuz 10 on 11-19 Číslovky 11-19 sa hovoria ako desať jeden, desať dva 20 ýigrimi 30 otuz 40 kyrk 50 elli 60 altmyş 70 ýetmiş 80 segsen 90 togsan 100 ýüz 1000 müň
Farby
slovensky turkménskyčierna garamodrá gökhnedá goňur, melešedá çalzelená ýaşyloranžová narynç, mämişiružová gülgünfialová benewşe, melewşečervená gyzylbiela akžltá sary
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Turkménsko Kategória:Turkické jazyky Kategória:Oghuzské jazyky Kategória:Jazyky v Turkménsku Kategória:Jazyky v Sovietskom zväze