Ján Ladislav Kalina (rodený Ladislav Schwarz; * 23. február 1913, Košice – † 3. január 1981, Mníchov) bol slovenský spisovateľ, scenárista, prekladateľ a humorista.http://www.sme.sk/c/5113333/umlcat-ich-nedokazali-pocut-ich-nebolo.html

Životopis Narodil sa 23. februára 1913 v Košiciach ako Ladislav Schwarz, vyrastal a celé detstvo strávil v Prešove. Bol synom fotografa a odmalička sa zaujímal nielen o kino, ale aj o ďalšie dramatické a zábavné žánre. Absolvoval Šafárikovo reálne gymnázium v Prešove (1931) a neskôr vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe (promoval 1937), ale právom sa nikdy neživil. Bol asistentom réžie na Barrandove v Prahe, prispieval do časopisov ako napríklad Šíp, Hej Rup, Elán a spolupracoval tiež s rozhlasom. Od roku 1938 začal pôsobiť pod pseudonymom Ján Kalina. Keďže bol židovského pôvodu, počas vojny ho pred deportáciou zachránili pracovníci bratislavského rozhlasu (spočiatku udelením výnimky z deportácií, neskôr jeho fyzickým ukrývaním a preplácaním jeho zábavných programov na fiktívne pseudonymy, pod ktorými písal). Doklady mal za vojny na meno Ján Kalina, ktoré si po vojne ponechal. Počas vojny sa na krátko tvorivo odmlčal, ale stále sa venoval písaniu, pod už spomenutými, viacerými pseudonymami. Po vojne naďalej publikoval do časopisov ako Práca, Hlas ľudu, Pravda, Smena. Stal sa umeleckým šéfom filmovej výroby, neskôr, v rokoch 1960 – 1963, bol dramaturgom Tatra revue. V rokoch 1963 až 1970 pôsobil ako odborný asistent na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, pričom od roku 1965 bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej dramaturgie. Spolupracoval s rozhlasom, televíziou, z divadiel najmä s Novou scénou.

Po vydaní knihy Tisíc a jeden vtip v júni 1969 sa vďaka jej obsahu dostal do problémov a po vylúčení z VŠMU, ho v roku 1972 v politickom procese odsúdili na 2 roky väzenia. Oficiálna obžaloba vraj nesúvisela s knihou. Jeden z bodov obvinenia bol trestný čin poburovania, čo bolo počúvanie a púšťanie hudby Karla Kryla. Z trestu si odsedel polovicu a po prepustení nesmel publikovať. Vzhľadom na publicitu jeho procesu v zahraničí mu v roku 1978 dovolili legálne sa vysťahovať do Západného Nemecka, kde v roku 1980 vydal knihu Nichts zum lachen (1980) a v roku 1981 zomrel. Jeho manželka Agneša Kalinová sa stala redaktorkou Rádia Slobodná Európa. V roku 1990 bol československým súdom posmrtne rehabilitovaný a neskôr mu vyšli tiež spomienkové knihy Obzri sa s úsmevom (1999), Zavinili to židia a bicyklisti (2000), Usmievavé Slovensko (2003).Kalina, Ján: Obzri sa s úsmevom, autobiografománia 1971 – 1974, Vydavateľstvo PT, Prístrojová technika, Bratislava 1999, obálka

Charakteristika tvorby Tvorba Jána Kalinu je rozmanitá, pracoval pre divadlo, rozhlas, televíziu, ale aj pre film a písal tiež pre nemalé množstvo časopisov. Jedným z nich bol časopis Elán, kde od druhej polovice 30. rokov začal prispievať svojimi prácami a prispel k rozvoju slovenskej filmovej reflexie. Do slovenského filmového myslenia priniesol profesionalitu a odbornosť. Bol jedným z nemnohých, ktorí si začali teoreticky všímať montáž. Tá v jeho chápaní prekonáva reprodukciu a podmieňuje umeleckosť. Základným materiálom bola pre neho nie realita, ale „surový obraz“, čo tiež svedčí o vplyve moderných svetových umenovedných prúdov. Kalina považoval film za samostatnú umeleckú štruktúru a v tomto zmysle ho aj analyzoval. A hoci sú niektoré jeho výsledky z dnešného pohľadu sporné, je spolu s Jánom Roznerom prvým moderne teoreticky na film zameraným autorom na Slovensku. Porovnával rôzne umelecké druhy na základe ich štruktúrnych analógií, porovnáva ich vývojové cesty – napr. film a rozhlasovú hru (film je podľa neho vizuálnym druhom umenia, auditívnu zložku si až tak nevšíma, ale tiež sa jej neskôr venuje a podotýka na to, že zvuk film nemôže ochudobniť, ale práve naopak, môže mať rovnaký prínos ako aj farba), divadlo. Skúmal filmovú reč, ktorá bola pre neho daná formálnym usporiadaním ľavej strany scenára. Vyzdvihoval štrukturálnu filmovú teóriu a nechával sa ňou inšpirovať. Tiež poukazoval na kvality vtedajších sovietskych filmov, ktoré patrili medzi tie najpozoruhodnejšie. Kalina bol odborníkom s úprimnou snahou o objektivitu a bol to práve on, kto napĺňal do roku 1940 analytickú filmovú rubriku časopisu Elán. Jeho moderný pohľad bol spolu s prácami Jána Roznera v sledovanom období najprínosnejší. V rokoch 19391940 sa vo svojej rubrike zaoberal aj témami ktoré dones tvoria filmologický diskurz. Zastrešujúcou bola téma Iluzívnej reality. Tiež sa v tomto období zaoberal aj hudbou vo filme a rozpracúval možnosti jej využitia vzhľadom na rytmus vizuálnej zložky. V jeho tvorbe sa venoval tiež písaniu hlavne satír, kabaretných scénok, fejtónov, divadelných hier, prednášal v rozhlase, postaral sa aj o scenáre k niekoľkým agitkám. V roku 1965 vydal tiež knihu o filmoch pre mládež, Mládeži prístupné. Kalina vo svojej tvorbe reagoval na spoločenské a politické problémy, no pracoval s odľahčením a uštipačným humorom. Vrcholom tvorby sa stala kniha Tisíc a jeden vtip, ktorá vyšla v roku 1969 a obsahovala protitotalitné vtipy, karikatúry a politickú satiru. Jej charakter bol pre začiatky normalizácie a cenzúry neprijateľný a tak sa stala politicky nežiaducou.

Publikované knihy

Divadelná tvorba (celovečerná, uvedená na javisku )

Rozhlasová tvorba

Periodiká, seriály, cykly 19571958 – Kalinov kabaretný kaleidoskop 1967 – Už jedenásta odbila 1970 – Pesničky na nedeľu 1970 – Svet kabaretu 1970 – Z histórie desiatej múzy

Filmová tvorba (scenáre krátkych filmov/agitiek) 1946 – Sú osobne zodpovedný: Za zradu ma povstaní (r. Ján Kadár) 1946 – Sú osobne zodpovedný: Za zločiny proti ľudskosti (r. Ján Kadár) 1948 – Májové posolstvo 1949 – Od dvojročnice k päťročnici 1950 – Lož má krátky vlny (r. František Kudláč) 1950 – Máj tejto zeme (r. Pavol Dubovský) 1957 – Optimizor (r. Ctibor Kováč)

Televízna tvorba 1954 – Panoptikum zmetkov 1956 – Smiech Budapešti 1956 – prvý televízny Silvester Bratislavy 1965 – Manželstvá sa uzatvárajú v nebi 1968 – Broadway melody 1970 – Šansón, moja láska 1970 – Ministerstvo Mravopočetnosti 1971 – cesta okolo sveta za 80 minút (nerealizované) 1971 – Smiech priateľov (nerealizované) 1971 – Napoleon zakročuje (nerealizované)

Publicistická činnosť v časopisoch

Referencie

Externé odkazy Umlčať ich nedokázali, počuť ich nebolo (Ján Kalina) – sme.sk

Zdroje Kalina, Ján: Obzri sa s úsmevom, autobiografománia 1971-1974, Vydavateľstvo PT, Prístrojová technika, Bratislava 1999, str.152 Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinamtografie. Osveta, Martin, 1997. Václav Macek: Slovenský hraný film 1946-1969, SFÚ, 1992. Martin Ciel: Odborná reflexia filmu na Slovensku, VŠMU, 1997. Ján Kalina: Zbohom Prešov (autobiografia).

Kategória:Osobnosti z Košíc Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí scenáristi Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Slovenskí humoristi Kategória:Tatra revue Kategória:Spisovatelia židovského pôvodu Kategória:Prekladatelia židovského pôvodu Kategória:Slovenské osobnosti židovského pôvodu Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity