thumb|Strathcona Heights komunitná záhrada
Komunitná záhrada je pojem prebratý z anglického "community garden", ktorý sa postupne prediera aj do slovenského slovníka. Je to akákoľvek časť pozemku okolo nás premenená na záhradu, o ktorú sa spoločne stará skupina ľudí s cieľom skrášliť svoje okolie, aktívne si vyplniť svoj voľný čas a svojpomocne si dopestovať, resp. vysadiť niečo vlastné.American Community Garden Association (2007). What is a community garden? Retrieved on 2007-11-01 from http://www.communitygarden.org/learn/ .
Cieľ Cieľom komunitných záhrad je poskytnúť ľuďom možnosť dopestovať si vlastné ovocie, zeleninu, bylinky, resp. skrášliť okolie kvetinovou výsadbou, či iným spôsobom zlepšiť vopred určené prostredie, kde chceme založiť komunitnú záhradu. Okrem toho, že nám takéto záhrady poskytujú prístup k spoločne dopestovaným darom prírody (čerstvé plody a rastliny), poskytujú nám zároveň činnosti, pri ktorých vykonávame uspokojujúcu prácu, zlepšujeme si susedské vzťahy, silnejšie vnímame zmysel a potrebu spoločenstva a upevňujeme si vzťah k životnému prostrediu.Hannah, A.K.; & Oh, P. (2000). Rethinking Urban Poverty: A look at Community Gardens. Bulletin of Science, Technology and & Society. 20(3). 207-216. Organizácia a vlastnícke vzťahy by mali byť poriešené tak, aby bol prístup zabezpečený pre všetky vrstvy obyvateľstva, ktoré majú o to záujem.Ferris, J.; Norman, C.; & Sempik, J. (2001). People, Land and Sustainability: Community Gardens and the Social Dimension of Sustainable Development. Social Policy and Administration. 35(5). 559-568.
Mestské komunitné záhrady môžu byť veľmi rozmanité a výsledný vzhľad a poslanie záhrady záleží od spoločného rozhodnutia sa členov spoločenstva, ktoré sa o záhradu stará. Niektorí sa rozhodnú výlučne pre výsadbu kvetov, iní pre spoločné dopestovanie si ovocia a zeleniny, ktoré je na konci sezóny obohacované spoločným varením, resp. ďalší pre dopestovanie si plodov na vlastných políčkach pre osobnú potrebu alebo môžeme vidieť záhrady s upravenými zdvihnutými hriadkami pre telesne postihnutých spoluobčanov.Urban preservation : How greening small spaces can strengthen community roots in Ottawa, Canada.
Komunitné záhrady podporujú bezpečnosť v oblasti zabezpečenia potravín pre mestské spoločenstvá, umožňujú obyvateľom pestovať si ich vlastnú potravu alebo poskytnúť druhým, čo oni sami vypestovali.Nelson, Toni (1996). "Closing the nutrient loop: Using urban agriculture to increase food supply and reduce waste", World Watch v. 9 (Nov./Dec. 1996) p. 10-17. Takéto záhrady zároveň bojujú proti dvom formám odcudzenia sa, ktoré sužujú dnešný moderný mestský život a to tým spôsobom, že privádzajú mestských ľudí bližšie k spojeniu so zdrojom ich potravy a zároveň búrajú akýsi pomyselný múr, ktorý nás oddeľuje, tým že vytvárajú priestor, kde sa ľudia môžu stretávať a spoločne nažívať. Ako bolo zistené, spoločnosť s aktívnym komunitným životom zároveň zaznamenáva nižšiu úroveň kriminality a vandalizmu.Melville Court, Chatham, Kent," Moiser, Steve, Landscape Design, no306 (Dec. 2001/Jan. 2002) p. 34.
Charakteristika Na rozdiel od verejných parkov, to či bude pre verejnosť komunitná záhrada otvorená alebo nie, záleží od vlastníckych vzťahov na danom území a od podmienok určených v prípadnej nájomnej zmluve + od rozhodnutia členov komunitnej záhrady. Pravidlá ohľadom prístupu pre verejnosť sa líšia od záhrady k záhrade. Neexistuje žiadny vzorový model komunitnej záhrady, i keď zásadou je, že v mestských priestoroch vytvárajú zelené oázy spolu s príležitosťami pre stretávanie sa ľudí, skrášľovanie okolia, vzdelanie a rekreáciu. Kľúčovým faktorom u komunitných záhrad je že sú riadené a spravované aktívnymi členmi, ktorí sa o záhradu starajú a nie profesionálnou službou ako u verejných parkov. Druhým kľúčovým faktorom je produkcia jedla: na rozdiel od parkov, kde sú rastliny predovšetkým okrasné, komunitné záhrady často tým že vytvárajú priestor pre pestovanie zeleniny a iných plodín podnecujú členov spoločenstva k daným aktivitám. Aby toto mohlo byť umožnené komunitné záhrady môžu byť rozdelené na niekoľko samostatných políčok, ktoré môžu byť spravované samostatne jednotlivými členmi alebo priestor vyhradený pre pestovanie plodín môže byť spravovaný spoločne, všetko v závislosti od veľkosti a kvality záhrady a zainteresovaných členov spoločenstva.Selected factors influencing the success of a community garden, by Gordon Arthur Clark. Kansas State University, 1980.
Ako si uvedieme nižšie, termín "komunitná záhrada"/"community garden" je zaužívaný hlavne v Spojených Štátoch Amerických a Kanade a jeho veľký výskyt vidíme taktiež v Austrálii a na Novom Zélande. Ako jeden z najlepších informačných zdrojov v oblasti komunitných záhrad v Severnej Amerike slúži Americká Asociácia Komunitných Záhrad "The American Community Gardening Association".American Community Gardening Association Informácie ohľadom tejto témy na Slovensku sú ešte len v plienkach.
Komunitné záhrady sú po celom svete dosť rôznorodé. V Severnej Amerike ide počnúc od záhradkárskych políčok z vojnového obdobia (tzv. "victory garden"), kde ľudia zvyknú pestovať rôznu zeleninu, až po veľké zazeleňovacie projekty na ochranu prírodných oblastí, resp. môže ísť o malinké skrášľovania mestských priestorov robené odvážlivcami na uličných rohoch mestských blokov. Vo Veľkej Británii a vo zvyšku Európy príbuzné záhradkarske osady môžu mať tucty políčok, každé s rozlohou až stoviek hektárov, pričom jedna rodina si ich môže prenajímať po viacero generácií. V rozvojových krajinách sú bežne používané miesta pre malé záhrady prirodzenou súčasťou krajiny a takýto spôsob využívania pôdy na malé zeleninové záhrady je dokonca možný aj v mestských častiach.
Popri všetkej tej rôznorodosti majú komunitné záhrady predsa len 4 zložky, ktoré majú spoločné: pozemok/pôdu (akékoľvek miesto, kde môže niečo vyrásť) rastliny záhradkárov nejaký systém organizácie
Pozemok pre komunitnú záhradu môže byť vo verejnom/štátnom alebo súkromnom vlastníctve. Jednou zo silných tradícii u komunitných záhrad v Severnej Amerike je vyčistenie zanedbaných a opustených miest a ich následná premena na úrodné záhrady. Alebo môžeme komunitné záhrady pozorovať ako priestory so zdraviu-prospešnými a rekreačnými funkciami včlenené do verejných parkov, podobné bejzbalovým ihriskám alebo ihriskám pre deti. Z historického hľadiska slúžili komunitné záhrady taktiež na poskytovanie jedla počas období vojen a hospodárskych kríz. Jedným z najzávažnejších problémov pre vytváranie nových komunitných záhrad na celom svete zostáva dostupnosť pozemkov a zabezpečenie užívania pozemku pre komunitnú záhradu na čo najdlhšie obdobie, keďže vo vačšine prípadov záhradkári nevlastnia alebo nemajú priamu kontrolu nad pozemkami komunitných záhrad.Visionaries and planners : the garden city movement and the modern community, Stanley Buder. New York: Oxford University Press, 1990. ISBN 0-19-506174-8
Práca na záhradach je robená buď spoločne a záhradkári sú členmi spoločného tímu alebo majú záhrady priestor na výsadbu rozdelený na samostatné políčka, pričom o každé sa stará osobitný záhradkár (alebo skupina či rodina). Veľa komunitných záhrad má však oboje: spoločné priestory so spoločnou výsadbou a zároveň aj samostatné/rodinné políčka.
Na základe dvoch národných prieskumov uskutočnených Americkou Asociáciou komunitných záhrad koncom 80-tych a v strede 90-tych rokov ako aj z iných prieskumov vyplýva, že neexistuje žiadny “štandardný“ rozmer pre políčka komunitných záhrad, aspoň nie v USA a Kanade. Rozmery samostatných políčok sa môžu líšiť dosť značne závisiac od rôznych faktorov – lokalita, priestor dostupný pre záhradníčenie, či individuálne, fyzické a časové požiadavky a obmedzenia záhradkarov. Všeobecným pravidlom však zvykne byť, že políčka komunitných záhrad Severnej Ameriky sú menšie ako záhradky v Európe. Jedným z bežných rozmerov políčka (pre väčšie záhrady v parkoch) je napr. × ; či ďalšie (pre vnútorné mestské záhrady a malé pozemky) môžu byť × alebo × .
Hoci ústredným záujmom komunitných záhrad je predovšetkým produkcia jedla, nie všetky majú v strede záujmu pestovanie zeleniny. Medzi obľúbené záujmové aktivity komunitných záhrad patrí taktiež obnova prírodných oblastí, záhrady s pestovaním pôvodného rastlinstva či tzv. umelecké záhrady. Veľa záhrad je rozdelených do niekoľkých rozličných častí, kde sa pestujú rôzne druhy vegetácie a kombinujú sa políčka s malými ovocnými sadmi, bylinkami, či kvetinovými záhonmi, ktoré sa stanú rajom pre pestrofarebné motýle v lete. A samostatné políčka sa môžu stať Vaším skutočným malým dvorčekom, pričom každé môže byť veľmi rozmanité, prepletené pestrofarebným závojom kvetov, zeleninou, či prvkami miestneho ľudového umenia.
Záhradkári sa môžu zoskupovať do miestnych skupín a tak začať pracovať na vytvorení novej komunitnej záhrady, alebo môže byť komunitná záhrada založená “z vrchu” mestským/obecným úradom. Aktivity okolo komunitných záhrad majú veľmi podporný charakter v oblasti zapojovania ľudí do diania okolo nás. Skutočne nezáleží akého kultúrneho zázemia záhradkári sú, či sú mladí/starí, v záhradnictve nováčikovia alebo “ostrielaní veteráni” a či sú bohatí alebo chudobní. Komunitná záhrada môže mať taktiež iba niekoľko aktívnych členov alebo stovky.
A nakoniec, všetky komunitné záhrady majú svoju štruktúru. Organizácia závisí sčasti od toho či je komunitná záhrada založená “z vrchu” miestnym úradom alebo miestnym spoločenstvom so spoločnou ideou vytvorenia komunitnej záhrady. Existuje viacero odlišných organizačných modelov pre riadenie takýchto typov záhrad. Niektorí si hlasovaním volia svojich členov do riadiacich štruktúr, zatiaľ čo inde majú organizáciu na starosti úradmi vymenovaní predstavitelia. Niektoré sú zase riadené neziskovými organizáciami, ako asociácia komunitných záhrad, cirkevné spoločenstvá, či iní vlastníci pôdy alebo špecializovanými oddeleniami mestských úradov, školami alebo univerzitami. Vo väčšine prípadov, záhradkári platia ročné členské príspevky potrebné na údržiavanie komunitnej záhrady a vymenovaní predstavitelia záhrady riadia financie a výber týchto poplatkov. Úloh v komunitných záhrad je stále dosť a nemajú konca – udržiavanie pekného vzhľadu záhrady, mulčovanie chodníkov, naberanie nových členov, pripomínanie členom spoločenstva potrebu starostlivosti o záhradku, keď začne zarastať burinou, zháňanie finančných prostriedkov atď. Zmysluplné pravidlá a “prevádzkový manuál” sú neoceniteľné pomôcky a nápady a myšlienky pre ne možno nájsť napr. na stránkach Americkej Asociácie Komunitných záhrad či stránkach iných komunitných záhrad.
Príklady Argentína Komunitné záhrady v Buenos Aires
Austrália "Australian Community Gardeners Forum" – Diskusné fórum pre členov komunitných záhrad v celej Austrálii.
"Australian City Farms & Community Gardens Network" – Národná asociácia združujúca mestské “farmy“ a komunitné záhrady v Austrálii.
Príklady komunitných záhrad v Austrálii: "Veg Out Community Gardens" – Komunitná Záhrada Veg Out (St Kilda, Melbourne, štát Viktória); "Rushall Garden" – Komunitná Záhrada Rushall Garden (Ritzroy North, Melbourne, štát Viktória); "Vera Street Community Garden" – Komunitná Záhrada Vera Street (Toowong, Brisbane, štát Queensland); "Ringwood Community Garden" – Komunitná Záhrada Ringwood (Wantirna, Melbourne, štát Viktória); "Rocks Community Farm" – Komunitná “Farma” Rocks (Seventeen Mile Rocks, Brisbane, štát Queensland); "Busselton Community Garden" – Komunitná Záhrada Busselton (Busselton, Západná Austrália); "Canberra Organic Growers Society" – nezisková organizácia v hlavnom meste Canberra združujúca záhradkárov s cieľom výmeniť informácie a s cieľom povzbudiť ľudí k organickým metódam pestovania.
Brazília Projekt komunitných záhrad v Brazílii zastrešovaný mimovládnou organizáciou "Mestá bez Hladu"
Kanada Príklady komunitných záhrad v jednotlivých porovinciach Kanady: Britská Kolumbia