Si Ťin-pching (, ; * 15. jún 1953, Peking) je generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a líder Čínskej ľudovej republiky. Zároveň je aj predseda Ústrednej vojenskej komisie KSČ, čo z neho robí najvyššieho predstaviteľa Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. Si Ťin-pching je predstaviteľom piatej generácie vedenia Komunistickej strany Číny.

Kariéra Narodil sa v Pekingu, ale podľa čínskych konvencií je rodákom z provincie Šen-si, odkiaľ pochádza jeho rodina. Jeho otec Si Čung-sün, hrdina Dlhého pochodu, bol jedným zo zakladateľov komunistického partizánskeho hnutia v provincii, ale za éry Mao Ce-tunga bol počas Kultúrnej revolúcie prenasledovaný. Si Ťin-pching bol v roku 1969 poslaný na vidiek v provincii Šen-si a zotrval tam do konca Kultúrnej revolúcie v roku 1975, keď sa ako 22-ročný mohol vrátiť späť do Pekingu. Počas svojho pobytu v Šen-si vstúpil najskôr v roku 1971 do Komunistického zväzu mládeže, a následne v roku 1974 do Komunistickej strany.

V rokoch 19751979 vyštudoval chemické inžinierstvo na univerzite Tsing-hua v Pekingu. Neskôr v roku 2002 získal doktorát z marxistickej filozofie. Po štúdiu nastúpil v roku 1979 ku generálovi Geng Piaovi. Piao bol blízky spojenec jeho otca, ktorý v tej dobe zastával post guvernéra juhočínskej provincie Kuang-tung. V roku 1982 však odišiel do neďalekej provincie Che-pej, kde bol poverený funkciou zástupcu tajomníka okresnej komisie KSČ. V roku 1985 bol presunutý do Sia-menu v provincii Fu-ťien, kde vystriedal nevestu Chu Jao-panga, vtedajšieho predsedu KSČ, na pozícii viceprimátora. V roku 1987 sa po neúspešnej snahe stať sa primátorom Sia-menu presunul do mesta Ning-te, kde pôsobil tri roky ako predseda okresného výboru KSČ.

V rokoch 1990 až 2002 pracoval najskôr ako stranícky predseda mesta Fu-čou, hlavného mesta provincie Fu-ťien. Neskôr sa stal starostom Fu-čou a napokon v roku 2000 guvernérom celej provincie. Počas svojho pôsobenia v provincii podporoval reformy smerujúce k otvoreniu trhu, zasadil sa o investičné stimuly pre podnikateľov z Taiwanu a Hongkongu, vrátanie najbohatšieho muža v Ázii, Li Ka-shinga.

V roku 2002 sa stal guvernérom a neskôr aj straníckym predsedom (de facto prvým mužom) v provincii Če-ťiang. Tu sa počas svojho päťročného pôsobenia stal známym vďaka kampaniam proti korupcii a podporovaním hospodárstva. Zasadil sa o to, že sa továrne presunuli viac do vnútrozemia a ťahúňom hospodárstva sa stali najmä veda a výskum. V roku 2002 sa stal členom dosluhujúceho pätnásteho a následne 16. Ústredného výboru KSČ.

V roku 2006 bol kvôli korupčnému škandálu zatknutý šéf strany v Šanghaji Čchen Liang-ju a Si Ťin-pching ho v roku 2007 v tejto pozícii nahradil. V tom istom roku sa taktiež stal predsedom Ústrednej straníckej školy KSČ a bol zvolený za člena stáleho politbyra KSČ, kde boli v jeho gescii záležitosti Hongkongu a Macaa. V roku 2008 sa stal viceprezidentom ČĽR. V roku 2012 prebral po Chu Ťin-tchaovi pozíciu predsedu KSČ a v roku 2013 aj pozíciu prezidenta ČĽR.

Politika V novembri 2012 sa na zjazde Ústredného výboru KSČ malo rozhodnúť o novom generálnom tajomníkovi strany. Najvážnejšími kandidátmi boli Si Ťin-pching a tajomník strany v centrálne spravovanom meste Čchung-čchingu Po Si-laj. Po Si-lajov otec, podobne ako Si Ťin-pchingov, bol veteránom revolúcie a patrí v strane k jedným z tzv. ôsmich nesmrteľných. V marci 2012 však bol Po Si-laj zatknutý a obvinený z toho, že sa spolupodieľal na vražde britského obchodníka. Po Si-laj bol neskôr vylúčený zo strany. Mocenskému boju pred zjazdom Ústredného výboru sa pripisuje aj nečakané zmiznutie Si Ťin-pchinga z verejného života na začiatku septembra 2012. Objavil sa až po dvoch týždňoch a dôvod náhleho zrušenia všetkých stretnutí nebol nikdy vysvetlený.

Po vymenovaní za generálneho tajomníka uskutočnil cestu do ekonomicky rozvinutej provincie Kuang-tung na juhu krajiny, čím napodobnil Teng Siao-pchingovu slávnu cestu na juh z roku 1991.

Je známy svojím tvrdým postojom proti korupcii a kladným postojom k protrhovým reformám. V roku 2008 riadil prípravy olympijských hier v Pekingu. V roku 2012 ho časopis Time označil za jedného zo 100 najvplyvnejších ľudí sveta roku 2009.

Politické myslenie

Podobne ako predošlé hlavy štátu, aj Si Ťin-pching vytvoril špecifický politický koncept. K „doktríne trojitého zastúpenia“ Ťiang Ce-mina a „konceptu harmonickej spoločnosti“ Chu Ťin-tchaa pridal pojem „Čínsky sen“. Výraz Čínsky sen použili novinári viackrát v minulosti, spopularizoval ho však až preklad článku v New York Times Čína potrebuje svoj vlastný sen od novinára Thomasa Friedmana.

Cieľom Čínskeho sna je uskutočniť renesanciu a omladenie čínskeho národa, zlepšenie živobytia, prosperita, vytvorenie lepšej spoločnosti a silnej armády. Si Ťin-pching taktiež tvrdí, že aby Čína dosiahla tieto ciele, musí hľadať vlastnú cestu. Cieľom tohto politického konceptu je prostredníctvom nacionalizmu získať podporu ľudu pre svoju novú politickú agendu, ktorej dominujú ekonomické reformy, posilnenie armády a asertívna zahraničná politika.

V roku 2015 bol z iniciatívy Si Ťin-pchinga odštartovaný program Made in China 2025, ktorý si dáva za cieľ modernizovať čínsku ekonomiku prijímaním najnovších technológií v oblastiach ako robotika, polovodiče alebo letecký priemysel. Zároveň sa snaží docieliť, aby bola Čína menej závislá na dovoze špičkových technológií a vedela si ich vyrobiť sama. Od roku 2014 je jedným z hlavných cieľov jeho administratívy zavedenie systému sociálneho kreditu, ktorý má za cieľ monitorovať, hodnotiť a regulovať správanie účastníkov čínskeho trhu.

Osobný život

Si Ťin-pchingova manželka Pcheng Li-jüan je známou armádnou speváčkou folkových piesní, ktorá dlhé roky vystupovala v novoročnom gala programe v čínskej televízii, najsledovanejšom programe v Číne. Ako prvá dáma sa venuje charite a na rozdiel od manželiek predchádzajúcich prezidentov, ktoré sa držali v ústraní, Pcheng Li-jüan sa často vyskytuje po boku svojho manžela. Je prirovnávaná k Sung Mej-ling, ktorá pomohla svojmu manželovi Čankajškovi získať podporu USA v čínskej občianskej vojne.

Si Ťin-pchingova dcéra Si Ming-ce študovala pod pseudonymom na Harvarde.

V júni 2012 priniesla agentúra Bloomberg informácie o majetku Si Ťin-pchingovej rodiny, ktorý údajne dosahuje 376 miliónov amerických dolárov. V reakcii na tieto odhalenia boli internetové stránky agentúry v Číne zablokované. V januári 2014 priniesli Offshore Leaks správu, že švagor Si Ťin-pchinga vlastní niekoľko firiem v daňových rajoch.

Referencie

Ďalšia literatúra

Iné projekty

Kategória:Čínski politici Kategória:Prezidenti Číny Kategória:Politici Komunistickej strany Číny Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja