Wespe (SdKfz 124) alebo Leichte Feldhaubitze 18/2 auf Fahrgestell Panzerkampfwagen II (Sf) bola nemecká ľahká samohybná húfnica vyrábaná počas druhej svetovej vojny v rokoch 1943 až 1944. Stroj vznikol na podvozku tanku Panzer II.
Vznik a vývoj Už počas bitky o Francúzsko v máji 1940 bolo zrejmé, že tank Panzer II ako hlavný bojový tank Wehrmachtu nespĺňa podmienky pre priamy boj s tankmi nepriateľa, keďže bol slabo vyzbrojený a mal slabú pasívnu ochranu. Na začiatku roku 1942 boli vozidlá Panzer II stiahnuté z priamych bojových operácií a preradené iba na podporné úlohy. Ich kvalitné podvozky boli neskôr využité pre stavbu vozidiel ako stíhač tankov Marder II a samohybná húfnica Wespe.
Wespe (osa) vznikla z návrhu firmy Alkett (Altmärkische Kettenwerke GmbH) z polovice roku 1942. Húfnica bola postavená na pozmenenom podvozku tanku Panzer II Ausf. F a dostala označenie Sd.Kfz. 124 (Sonderkraftfahrzeug 124). Výroba prebiehala prevažne v závodoch Fahrzeug-und-Motorenbau GmbH vo Vroclave a Vereinigte Maschinenwerke vo Varšave v Poľsku od februára 1943 do augusta 1944. Celkovo bolo vyrobených 676 samohybných húfnic Wespe a 159 nosičov munície Wespe (tieto boli bez výzbroje ale aj v poľných podmienkach na ne mohla byť inštalovaná samotná 105mm húfnica).
Hlavnou výzbrojou vozidla bola 105mm ľahká poľná húfnica leFH 18M L/28, ktorú vyrábala firma Rheinmetall-Borsig. Jej námer sa pohyboval v rozmedzí −5° až +42°. Stranový odmer samotnej zbrane bol možný 17° naľavo aj napravo. Sekundárnu výzbroj tvoril voľne uložený guľomet MG 34 kalibru , ktorý bol určený pre obranu posádky. Tú tvorilo 5 mužov: veliteľ, vodič a traja strelci. K vlastnej obrane mala k dispozícii takisto aj samopal MP38 alebo MP40. Nástavba ju chránila iba pred paľbou z ľahkých ručných zbraní, keďže jej steny boli hrubé iba .
27. februára 1944 bolo na základe príkazu Adolfa Hitlera zakázané používať názov Wespe pre toto vozidlo (pre nevhodnosť takéhoto označovania bojovej techniky).
Bojové nasadenie left|thumb|Batéria húfnic Wespe v bitke pri Kursku Wespe bola používaná pre nepriamu palebnú podporu a nebola určená pre priamy boj s nepriateľskou obrnenou technikou. Preto väčšina z 32 kusov 105mm munície bola vysokoexplozívna. Pre prípad stretu s obrnenou technikou ale niesli aj zopár protipancierových granátov. Operovali v batériách po 6 kusov, ku ktorým boli priradené aj dva nosiče munície Wespe. Tie niesli zásobu 90 kusov munície. Húfnica mala efektívny dostrel . Vysokoexplozívny granát o hmotnosti takmer dokázala vystreliť rýchlosťou /s na maximálnu vzdialenosť približne .
Wespe bol postupne zaradený do služby delostreleckých batérií tankových divízií a divízií pancierových granátnikov od jari 1943 a používaný až do konca vojny Wehrmachtom ako aj divíziami Waffen SS. Prvým významným bojovým stretom, ktorého sa zúčastnili, bola bitka pri Kursku, kde sa dobre osvedčili.
Iné projekty
Kategória:Nemecké samohybné delá Kategória:Delostrelectvo kalibru 105 mm Kategória:Vojenské vozidlá druhej svetovej vojny Kategória:Delostrelectvo druhej svetovej vojny