Sokoľany (v minulosti Sokolany, ) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. V rokoch 1961 až 1990 bola spoločne s obcou Bočiar spojená do obce Hutníky.
Geografia Obec Sokoľany leží na juhu Košickej kotliny na Sokolianskom potoku. Odlesnený chotár je na terasovej plošine Hornádu, západná časť na náplavovom kuželi potoka Ida, uloženom na treťohorných usadeninách.
Rozloha obce je 385,82 hektárov, zastavaná plocha 32,61 ha. Zastavané územie je vo výškovom stupni do (konkrétne v rozpätí ) s maximálnou svažitosťou do 8,5%.
Územie spadá do oblasti s kontinentálnym vplyvom klímy ako oblasť teplá, mierne vlhká s chladnou zimou. Ročný úhrn zrážok 600 mm, vlahový deficit 284 mm. Pôdny typ je hnedozem na sprašiach a sprašových hlinách.
Sokoliansky potok V minulosti vyvieral v Zlatej Idke, Sokoľany rozdeľoval na 2 strany, východnú a západnú (na katastrálnej mape z roku 1869 pomenované Kis Szakaly a Nagy Szakaly (veľké a malé Sokoľany).) V tej dobe bol omnoho väčší, na lúke „Berek“ južne od obce hnal sokoľanský mlyn, a kŕmil vodou viac pánskych rybníkov, ktoré mali tunajší statkári. V roku 1868 zanikol mlyn a postupne vyschli rybníky, pretože väčšia časť potoku nad Šacou bola odvedená do Veľkej Idy. V minulosti v ňom žili ryby a raky.
Dejiny Názov Pôvod názvu obce nie je celkom vyjasnený. Profesor Varsik vyslovil k pôvodu názvu Sokolian nasledovnú hypotézu:„Z najstarších dokladov z XII. stor. Vidieť jasne, že pôvodný názov dediny bol Sokol a pôvod tohto názvu bol buď vo význame všeobecnom (sokoliari – falconarii), alebo vznikol už podľa prímenia (os. m.) Toto nevieme bezpečne stanoviť už aj preto, lebo názov neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči, keďže táto dedina sa už v priebehu stredoveku pomaďarčila a jej názov prešiel do maďarského jazyka ako Szakaly.“Z knihy Studia historica slovaca:Sokoľany (časť obce Hutníky). Hodnoverná správa o tejto obci pochádza z roku 1251 a názov miesta je odvodený od slovanského slova sokol. Obec bola pravdepodobne založená na kráľovský príkaz kráľovských sokoliarov.Názov Sokolian v dokumentoch, počnúc stredovekom až do 20. storočia, sa objavoval v nasledovných podobách: RokNázov1251villa (dedina) Zocol1267Sokol1288Zokol1332 - 1337Zakul (v pápežských desiatkoch)1347Sacolla1359Zakal1427Zakaal1474Zakol1568Szakaly1631Kis Szakaly1751Nagy Szakaly1906Sakaľ1910Abaújszakaly1919Sokoľany
Doba kamenná Okolie Sokolian pútalo ľudí už od neolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti. Pri terénnom prieskume na pravom brehu Sokolianského potoka medzi Sokoľanmi a Bočiarom bol objavený bohatý a výrazný črepový materiál kultúry východnej lineárnej keramiky, tzv. Alföldskej kultúry. Príslušníci tejto kultúry sa objavili v 5. tisícročí pred Kr. v Karpatskej kotline. Približne na tom istom mieste boli súbežne objavené aj črepy keramiky bukovohorskej kultúry. Ľud tejto kultúry v priestore Košickej kotliny sa usadil niekedy v polovici 3. tisícročia pred Kr.
Doba bronzová Na pravej strane cesty vedúcej do Bočiara sa povrchovým zberom získalo väčšie množstvo zlomkov keramiky, konkrétne hrncov, misiek a amfor, zaradených do obdobia doby bronzovej. Doba bronzová je v oblasti datovaná od 1900 do 800 – 700 pred Kr. V súvislosti s uvedenými nálezmi sa spomína otomanská kultúra, ktorá sa datuje do obdobia medzi 1600 – 1300 pred Kr.
Staršia doba železná Na nálezisku črepín z doby kamennej boli nájdené aj zvyšky keramiky zo staršej doby železnej, časovo umiestnenej do obdobia 700 – 400 rokov pred Kr.
Doba rímska Na ľavom brehu Sokolianskeho potoka smerom k vtedajšej slepačej farme boli nájdené zvyšky keramiky z doby rímskej. Išlo o zlomok okraja mohutnej zásobnice na uskladňovanie obilia, tiež ďalšie zlomky zo zásobníc zdobených vlnovkami, fragmenty hnedých nádob vyrobených ručne a zlomok sivej nádoby vyrobenej na hrnčiarskom kruhu. Doba rímska je archeológmi označená ako začiatok nášho letopočtu, teda doba od 0 – 400. Koncom 1. storočia preniká do priestoru Košickej kotliny ľud przeworskej kultúry. Je pravdepodobné, že przeworská kultúra bola polyetnicka a vznikla zotretím miestnych rozdielov pod vplyvom rímskej kultúry. Problémom výskumu tejto periódy dejín v Košickej kotline je skutočnosť, že neboli objavené žiadne hroby.
Slovanská kultúra (doba hradištná) Spolu so zvyškami keramiky z doby rímskej sa našiel fragment hrnca s lievikovitým prehnutým okrajom ozdobený viacriadkovou vlnovkou, tiež zlomok hrnca sivej farby pod hrdlom s pásmi jemných žliabkov. Archeológovia keramiku zaradili do obdobia mladšej doby hradištnej (2. polovica 10. až prelom 12. – 13. storočia). Opísané obdobie je časovo blízko k obdobiu prvej písomnej zmienky o Sokoľanoch v 13. storočí. Pre toto obdobie bolo charakteristické, že ustupovali staré vojenské a administratívne centrá a vznikali nové strediská ranouhorského štátu, klasickým príkladom v blízkosti Sokoľan je zánik zemného hradu Ówár v Seni a vybudovanie nového hradu v Ujvári.
Neskorý stredovek a novovek Pôvodne bola asi obcou so strážnymi funkciami v rámci obrany Starého a potom nového hradu. Listina z rokov 1260 – 1268 hovorí o osade Zakál (Sokoľany) spomínajúc kláštor, ktorý podliehal pod právomoc Jasovského konventu, čo sa považuje za 1. písomnú zmienku o obci. Aký osud stihol kláštor, sa nevie. Predstaveným Abaújvárského dekanstva bol Níger Eustachius, ku ktorému patrila aj obec a veriaci osady Zakál. Má sa za to, že v tom čase už stál v obci aj kostol. Na okolí Abaújváru bolo len niekoľko obcí, ktoré mali svoje kostoly. Právo stavať kostol bolo vyhradené len kráľovi, alebo s jeho súhlasom dal povolenie biskupský úrad. Tieto fakty dokazujú, že táto obec má svoju historickú minulosť.
Územie dnešného Spiša a Abaújskej stolice bolo v 13. storočí osídlené nemeckými osadníkmi, zvanými „hospotes“ (hostia), ktorí prišli na územie Košíc, Sene, Perína, Hidasnémeti, Sokolian a Bočiara, spolu do 19 samostatných osád Abaújskej stolice.
Pred Tatárskym vpádom v roku 1234 Demeter z rodu Abovcov získava latifundiá patriace k Patakújváru. V tých je aj obec Zakál (Sokoľany) a Bolcherd (Bočiar). V listine z 12. storočia je uvedené, že rod Abovcov v tom čase zosilnel. Rozmnožili sa aj jeho rodové majetky, najmä v 13. storočí. Obec Zakál patrila aj so všetkou pôdou k rodinnému majetku Abovcov. Táto listina dokazuje, že obec existovala už v 13. storočí.
Za panovania kráľa Žigmunda v roku 1427 bol vykonaný súpis daňovníkov. V tom čase pánmi latifundií (pozemkov) v Sokoľanoch sú dve rodiny – Gángi a Radványi. V obci je 23 port (gazdovstiev), ktoré sú povinné platiť zavedenú daň – zisk komory. Kráľ Matej v roku 1459 obidvom rodom odobral majetky pre neveru.
V polovici 17. storočia v Európe strašil prízrak Tureckého panstva. Skoro doslova sa opakovala pohroma známa z Tatárskeho vpádu z roku 1241. Turci dobíjali hrad za hradom, kedy neodolali ani pevnosti stolice Abaújska.
Podľa historických údajov, dňa 20. marca 1652 ľahla popolom aj obec Sokoľany, ktorú úplne vypálili, časť obyvateľov, najmä ženy odvliekli do zajatia a časť ušla do lesov severne od obce, kde sa skrývali až do ich odchodu. Po tejto pohrome obec bola niekoľko rokov neobývaná. Po vyhnaní Turkov sa opäť zaľudnila a v roku 1696 je v obci už 11 port (gazdovstiev) a v roku 1715 opäť už len 10 port. V tom čase je obec majetkom rodiny Kormošovej.
V súpise o stave fár v košickom dištrikte v roku 1746 o Sokoľanoch sú tieto údaje:„obec je filiálkou fary v Haniske, ľud je dvojakej reči – slovenskej a maďarskej, prevažuje však slovenská“ Kostol bol v rukách kalvínov, ktorí ho zabrali katolíkom za Rákocziho povstania. Barokový kostol bol postavený na zvyškoch gotického kostola z 13. storočia
V roku 1760 František Karlai - Jágerský biskup vysvätil kostol na úctu Kráľovnej svätého ruženca. V roku 1761 Jezuiti z Košíc mali v obci misie, kedy kalvíni a luteráni prestúpili na r. kat. vieru. Od toho času je celá farnosť čisto katolícka.
V roku 1862 sa cintorín pri kostole zaplnil a v tom istom čase bolo zahájené pochovávanie na novom cintoríne. Druhý, kalvínsky cintorín existoval vo východnej časti obce za Dvoriskami, na strane Malého Sokoľa (dnešný Malý Bok).
V roku 1899 vyhoreli tri štvrtiny obce, vrátane kostola a školy.
Prvá svetová vojna 26. júla 1914 bola starostovi obce doručená vyhláška, nariaďujúca čiastočnú mobilizáciu, teda všetci vojaci do 37 rokov sú povinní ihneď nastúpiť na vojenskú základnú službu. Neskôr bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Vojnový rok 1916 zaľahol na každého, nastal nedostatok hlavne potravín, ktorý sa stupňoval v rokoch 1917 a 1918. Koncom októbra 1918 vznikol nový štát - Československá republika. Po návrate svojich najbližších nastala v obci radosť, no nie však u všetkých ľudí. Zo Sokoľan na fronte zomreli 2 muži, a ďalší 3 sa vrátili ako invalidi.
Druhá svetová vojna Na jar 1938 sa v chotári Sokolian začali budovať objekty pohraničných opevnení. V tom období bola vojensko-politická situácia okolo Československa vyostrená, hrozil otvorený konflikt. Je potrebné poznamenať, že Československo počas celej svojej predchádzajúcej existencie muselo zápasiť s územnými požiadavkami voči nemu zo strany Nemecka, Maďarska a Poľska. Pod vplyvom francúzskej vojenskej doktríny začalo Československo posilňovať svoju obranyschopnosť budovaním stabilných železobetónových pohraničných opevnení. Tieto mali slúžiť na zadržanie náhlych útokov zo strany susedných znepriatelených štátov. Išlo o súvislú líniu guľometných hniezd prepojených zákopmi. Jedna z línií opevnení sa tiahla od Veľkej Idy smerom na Hanisku tesne na južnom okraji obce. Druhá línia bola južnejšie a tiahla sa od osady Gomboš cez Lánczyovský majer a pokračovala smerom na Belžu. Opevnenia v okolí Sokolian boli postavené v lete 1938 a na jeseň toho istého roku obsadené vojakmi Československej armády. 2. 11. 1938 boli južné časti Slovenska prisúdené Maďarsku. Po tomto rozhodnutí maďarské vojská obsadili južnú časť Slovenska, medzi iným aj Košice. Teda aj Sokoľany boli pripojené k Maďarsku.
Nemecko začalo 1. septembra vojenské ťaženie proti Poľsku, ale to sa tunajších obyvateľov priamo netýkalo. Iná situácia nastala v roku 1941, keď nemecké vojská po úspešnom ťažení v západnej Európe napadli 22. júna Sovietsky zväz. Tieto udalosti boli vnímané ako vojna, ktorá sa obyvateľov Sokolian netýka. Obrat nastal 26. júna, keď tri lietadlá bez výsostných znakov bombardovali Košice. Lietadlá zhodili na mesto 29 bômb. Posledná bomba bola zhodená mimo Košíc, v Haniske, kde dopadla do areálu kláštora, no nevybuchla, takže si nevyžiadala žiadne materiálne a ľudské obete. Z bombardovania bolo okamžite obvinené sovietske letectvo. Maďarská vláda nepočkala ani na výsledky vyšetrenia incidentu, bez súhlasu parlamentu vyhlásila vojnový stav. Po boku nemeckých vojsk sa zapojili maďarské ozbrojené sily do vojny proti Sovietskemu zväzu. To už malo priame následky predovšetkým na mladších mužov Sokolian. Účasť maďarských vojsk bola skôr symbolická. Iná situácia nastala po porážke Nemcov pod Moskvou v decembri 1941. Na jar 1942 bola na východný front odvelená 2. maďarská armáda, do ktorej boli povolaní aj muži zo Sokolian. Po krátkom výcviku v zázemí boli s biednou výzbrojou odoslaní na východný front.
Osud mužov zo Sokolian na východnom fronte bol podobný ako osudy ostatných vojakov. Z oficiálnych správ vieme o 3 mŕtvych a 1 nezvestnom vojakovi, osudy ostatných vojakov zo Sokolian, môžeme len predpokladať, že sa stali obeťami bojov a ich mŕtve telá nebolo možné identifikovať, alebo ležali na území zabratom sovietskymi vojskami. Ďalší sa dostali do sovietskych pracovných táborov, tzv. gulagov, kde v krutých neľudských podmienkach väčšina z nich zahynula. Tesne po skončení vojny sa zo sovietskeho zajatia vrátili 2 vojaci, ktorí následkom útrap v sovietskom zajatí onedlho zomreli. Neskôr v roku 1945 sa vrátil ďalší vojak, ktorý tiež následkom vojnových útrap zomrel.Nevrátilo sa 15 občanov.