Hatéria bodkovaná (iné názvy: nesprávne hatéria novozélandská, ľudovo tuatara, tuatera; lat. Sphenodon punctatus) je jeden z dvoch posledných prežívajúcich druhov rodu hatérií, prastarého rodu plazov čeľade Sphenodontidae, ktorý bol najviac rozšírený v druhohorách. Patrí teda medzi živé fosílie. Jej domorodé meno tuatara (pochádza zo starej maorijčiny) znamená nesúca šípy a označuje rad špicatých šupín, ktoré má hatéria na chrbte.
Výskyt
Žije iba na niekoľkých ostrovoch okolo Nového Zélandu, kde je prísne chránená. Počet žijúcich jedincov sa odhaduje na asi päťdesiat tisíc.
Veľkosť dĺžka: 50 až 80 cm hmotnosť: samec až 1 kg, samica okolo 0,5 kg
Stavba tela
Vzhľad hatérií sa od druhohôr nezmenil. Majú stále zachovanú chrbtovú strunu.
Potrava
Hatéria bodkovaná sa živí predovšetkým hmyzom, prípadne aj malými jaštericami.
Život
Hatéria bodkovaná je nočný živočích, aj keď sa občas potrebuje zohriať na slnku. Má veľmi nízku obvyklú teplotu tela (12 °C), pohybuje sa preto veľmi pomaly. Pre svoj život teda potrebuje chlad. Pri pohybe sa nadychuje každých sedem sekúnd, v pokoji len raz za hodinu. Dospelej veľkosti dosiahne až za 20 rokov. Sú dlhoveké, možno aj viac než 100 rokov.
Rozmnožovanie
Párenie môže začať v období pohlavnej dospelosti (asi v 20 rokoch). Obe pohlavia sa na seba musia pritisnúť kloakami, pretože samec nemá kopulačný orgán. Zárodok sa utvára 1 rok. Po nakladení vajec sa už o ne nikto nestará.
Zaujímavosti
Hatéria má dovedna tri oči, dve na obvyklom mieste a jedno na temene hlavy. V mladosti je toto oko vidieť, neskôr ho však prekrývajú šupiny. V žiadnom prípade však hatéria týmto okom nevidí, možno slúži na vnímanie množstva svetla, z ktorého pozná, ako má dlho zotrvať na slnku. Je schopná autotómie, teda môže odvrhnúť časť svojho tela a uniknúť tak nebezpečenstvu. Odvrhnutá časť sa ešte chvíľu pohybuje a odpútava tak pozornosť.
Iné projekty
Externé odkazy Článok o žijúcich skamenelinách v 21. storočí Hatéria bodkovaná na BioLibe
Zdroj
Kategória:Hatériotvaré Kategória:Žijúce fosílie