Jan Garbarek (* 4. marec 1947, Mysen, Nórsko) je nórsky soprán a tenor saxofonista, ktorý sa žánrovo pohybuje v štýloch jazzu, predovšetkým modálneho a free jazzu, klasickej hudby a world music.
Je známy originalitou svojho hudobného prejavu, ktorý odkazuje na jeho európsky pôvod a ktorý podľa jeho slov nemôže kopírovať džezmenov z newyorských klubov.Motyčka, P.: Jan Garbarek. týždeň 8/2010. s. 62 Už v 60. rokoch bol pritom vplyvným americkým pedagógom a skladateľom Georgeom Russellom označený ako ,,najoriginálnejší hlas európskeho džezu od čias Djanga Reinhardta".
Detstvo a mladosť Jan Garbarek je jediným synom Poliaka Czesława Garbareka (počas II. sv. vojny bol deportovaný nacistami do Nórska na nútené práce/Blodveien) a dcéry nórskeho farmára. Vyrastal v Osle, do siedmeho roku života bez štátnej príslušnosti. Garbarek si už v teenagerskom veku našiel cestu k jazzovej hudbe. Oslovil ho predovšetkým americký saxofonista John Coltrane.
Hudobná kariéra Garbarekovu kariéru odštartovala výhra v súťaži amatérskych jazzových hráčov v roku 1962. Tá viedla k jeho prvým koncertom. Po zvyšok 60. rokov pracoval stabilne v Nórsku, obvykle v pozícii vedúceho hráča. Štyri roky sa však podieľal na nahrávkach amerického jazzového skladateľa Georga Russella, s ktorým začal aj svoju nahrávaciu činnosť. Išlo napríklad o nahrávky Othello Ballet Suite či Electronic Sonata for Souls Loved by Nature.
Na začiatku 70. rokov začal nahrávať pre vydavateľstvo ECM, aj keď mal príležitosť hrať s Chick Corea a Donom Cherrym.Musicolog.com Prístup: 29.03.2010 Slávnym sa stal v polovici 70. rokov po spolupráci s Európskym kvartetom Keitha Jarretta, ktorú je možné zachytiť na výsledných nahrávkach skladieb ,,My Song" a ,,Belonging".
V 80. rokoch začlenila Garbarekova skupina medzi seba kontrabasistu Eberharda Webera a na niekoľkokrát aj gitaristov Billa Frisella a Davida Torna. V r. 1993 spolupracoval s vokálnym kvartetom Hilliard Ensemble hrajúcim renesančnú hudbu, pričom výsledkom bola prekvapivo populárna nahrávka. V roku 1995 vydal album Visible World a o tri roky neskôr Rites (1998) pričom v apríli roku 1999 vytvoril v spolupráci s Hilliard Ensemble album Mnemosyne.
Hudobný prínos Garbarekov zvuk je od 70. rokov pokladaný za nezameniteľný. Je jednou z charakteristických značiek nahrávacej spoločnosti ECM a je tiež typická pre všetky jeho nahrávky. Pre jeho štýl je typický ostrohranný zvuk, dlhé prenikavé tóny a hojné využívanie ticha.
Osobný život Oženil sa vo veku dvadsaťjeden rokov. Jeho žena sa volá Vigdis. Má dcéru Anju, ktorá je taktiež hudobníčkou.
Diskografia Ako hlavný hudobník:
Esoteric Circle (1969) Afric Pepperbird (1970) Sart (1971) s Terjem Rypdalom Triptykon (1972) Witchi-Tai-To (1973) Dansere (1975) s Bobo Stenson Quartet Dis (1976) s Ralphom Townerom Places (1977) Photo with Blue Sky, White Cloud, Wires, Windows and a Red Roof (1978) s Billom Connorsom Aftenland (1979) s Kjellom Johnsenom Eventyr (1980) Paths, Prints (1981) s Billom Frisellom Wayfarer (1983) s Billom Frisellom and Eberhardom Weberom It's OK to Listen to the Gray Voice (1984) s Davidom Tornom All Those Born with Wings (1986) Legend of the Seven Dreams (1988) Rosensfole (1989) s Agnes Buen Garnås I Took Up the Runes (1990) StAR (1991) s Miroslavom Vitousom Ragas and Sagas (1992) s Fateh Ali Khanom Twelve Moons (1992) Atmos (1993) s Miroslavom Vitousom Madar (1993) s Anouarom Brahemom and Shaukatom Hussainom Officium (1994) with the Hilliard Ensemble Visible World (1995) Rites (1998) Mnemosyne (1999) s Hilliard Ensemble In Praise of Dreams (2003) Dresden (2009) živý album Officium Novum (2010) s Hilliard Ensemble
Referencie
Iné projekty
Kategória:Nórski džezoví hudobníci Kategória:Nórski saxofonisti Kategória:Nórski skladatelia modernej hudby Kategória:Nórski hudobní producenti Kategória:Nórske osobnosti poľského pôvodu