Boleráz je obec na Slovensku v okrese Trnava. V 1960 bola k Bolerázu administratívne pričlenená susedná obec Klčovany.
Dejiny
Prvé známky osídlenia sú známe zo staršej doby kamennej. Z tejto doby pochádza aj pevnosť „Zámok“, ktorá sa nezachovala. Z doby bronzovej pochádzajú charakteristické archeologické nálezy celého regiónu, takzvaná Bolerázska skupina.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 11. mája 1240. Uhorský kráľ Belo IV. vtedy daroval dôchodky Bolerázu trnavským františkánkam.
Anababtisti - habáni prišli zo Švajčiarska v polovici 16.storočia a založili tu habánsky dvor. Natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, aj humanistické reformačné myslenie 17. storočia.
Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo remeslo tkáčske (najmä vlnárske), krajčírske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke a slávne hrnčiarske a keramikárske. Príklady pestrofarebnej habánskej keramiky 17. - 18. storočia sú vo zbierkach Historického múzea v Trnave i Umeleckopriemyselného múzea v Prahe.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1787. V Klčovanoch sa nachádza kostol Narodenia Panny Márie z roku 1856.
Obec Klčovany bola pričlenená k Bolerázu v roku 1960. V roku 1963 sa začala výstavba vodnej nádrže a v roku 1977 spustila prevádzku tehelňa.
V blízkosti obce sa nachádza Letisko Boleráz.
Erb, pečať Prvá pečať obce mala nad štítom stuhu s nápisom „Belarh“. V neskorogotickom štíte je hlava svätca na tanieri (sv. Ján Krstiteľ), pod ňou nejasné písmená JOH a vedľa štítu písmená r a v. Dnešný erb obce: v hornej polovici zeleného štítu zlatostrieborné váhy, pod nimi zo špice štítu vyrastajúca strieborná klčovnica na zlatom porisku, prevlečená cez peň s koreňmi. Pri väčšom erbe je nositeľom štítu sv. Michal, ľavicou držiaci ľavý zlatý roh štítu, v pravici plamenný meč.
Osobnosti Adam Hagara, krasokorčuliar, olympionik; vyrastal v Boleráze Stanislav Dusík, maliar, grafik a ilustrátor Jozef Dusík, grafik, mladší brat Stanislava Dusíka Peter Danišovič, staviteľ, vodohospodár a vysokoškolský učiteľ Karol Kahoun, slovenský historik umenia, pamiatkár a univerzitný pedagóg Jozef Vadovič, rímskokatolícky kňaz Viliam Ostatník - Inštitút bratov kresťanských škôl. Ako profesor angličtiny, matematiky, fyziky a chémie pôsobil v Libanone, Belgicku, Etiópii, Ugande a ďalších krajinách. Žije a pôsobí vo Francúzsku. Narodil sa 21. júna 1922 v Boleráze.
Kultúrny život obce Tak ako viaceré dediny na Slovensku aj v Boleráze je mnoho kultúrnych spolkov a združení. Najznámejšie zoskupenie je detská ľudová hudba Brezinka pôsobiaca v obci nepretržite or roku 1990. Popri Brezinke funguje aj ľudová hudba Brezina zložená prevažne z rodičov detí pôsobiacich v detskom súbore. Od roku 2016 funguje v obci hudobný súbor Podzámok a chrámový zbor SiNaj.
Čierna kronika obce Boleráz je známy troma celoštátnymi tragickými udalosťami. Irena Čubírková, československá sériová vrahyňa, ktorá tu bývala v rokoch 1959 - 1964. Čubírkovú spájajú s Bolerázom, hoci mala český pôvod a do Bolerázu sa presťahovala z Trutnova po vražde svojho manžela k Ambrózovi Ščepkovi v roku 1959. Nebývali priamo v Boleráze, ale na majeri (samote) Políčko. 7. decembra 1964 zavraždila Ščepku sekerou a časť jeho tela spálila v peci na chlieb. Bola odsúdená na trest smrti obesením. Vražda farára Jána Čárskeho s rodinou.V roku 1970, niekoľko rokov po prípade Čubírková, Peter Nestorov zavraždil na fare miestneho farára, jeho sestru Máriu, priateľku Ľudmilu a ich dcérku Ivetku. Keďže šlo o občana ruskej národnosti, o prípade sa dlhé roky oficiálne mlčalo. Vražda policajta Petra Opálka. V roku 2014 bol zavraždený policajt v službe pred bolerázskym kultúrnym domom. Vrahom bol vodič z Bratislavyhttp://www.trnavskyhlas.sk/c/13508-tragicka-strelba-v-boleraze-vrahovi-policajta-hrozi-dozivotie.htm.
Galéria
Referencie
Pozri aj Habánska fajansa Badenská kultura
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Trnava