náhľad|upright|Rodový erb. Grófka Helena Zrínska (, , * 1643, Ozalj, Chorvátske kráľovstvo† 18. február 1703, Nicomedia, Osmanská ríša) bola posledným žijúcim členom chorvátskeho rodu Zrínskych, manželkou Františka I. Rákociho, ktorému roku 1676 porodila na svet syna Františka II. Rákociho. Po skone prvého manžela sa vydala za bohatého kežmarského magnáta a sedmohradského kniežaťa Imricha Tököliho.
Životopis Helena pochádzala zo starého chorvátskeho rodu Zrínskych. Jej otcom bol chorvátsky magnát a bán Peter Zrínsky (1621 – 1671; popravený za účasť na sprisahaní proti panovníkovi Leopoldovi I.) a matkou Katarína Frangepanová.
V marci roku 1666 uzatvorila na hrade Zborov sobáš s Františkom I. Rákocim, ktorému porodila spolu tri deti: Juraja (nar. 1667; zomrel krátko po pôrode), Juliánu (1672 – 1717) a Františka (1676 – 1735) – neskôr známy ako František II. Rákoci. Po smrti prvého manžela si podržala správu nad rákociovským majetkom v Regéci, Makovici a Mukačeve.
V roku 1678 sa prvýkrát stretla s mladým (21-ročným) Imrichom Tökölim, ktorého si v roku 1682 si zobrala za manžela. V čase ich sobáša už bol hlavným vodcom protihabsburského povstania, do ktorého sa aktívne zapojila aj Helena Zrínska (najmä diplomatickými aktivitami). Preslávila sa svojou hrdinskou obranou hradu Mukačevo, ktorý pred cisárskymi vojskami bránila až tri roky (1685 - 1688). Po zrade vlastným tajomníkom a pri presile cisárskych vojsk bol hrad napokon dňa 14. októbra roku 1688 dobytý a zbúraný, čím Helena skončila ako internovaná v uršulínskom kláštore vo Viedni. Z viedenskej internácie ju po troch rokoch Imrich Tököli vyslobodil výmenou za zajatého generála podplukovníka Sigberta Heistera.
Viedeň opustila bez svojich detí začiatkom roku 1692. S manželom sa usadili v lokalite Požarevac na Osmanmi kontrolovanom území. V roku 1695 sa obaja nútene presunuli do Konštantínopola a v roku 1701 do mestečka Izmit (Nikomédia), kde si zriadili malý dvor. V Izmite Helena Zrínska napokon dňa 18. februára 1703 zomrela. Jej telo bolo prevezené do Konštantínopola, do časti Galata obývanej kresťanmi, kde bola pochovaná v katolíckom chráme.KÓNYOVÁ, Annamária: Tri podoby ranonovovekej aristokratky v Uhorsku. In: KÓNYOVÁ, A. (ed.): Rôznorodá spoločnosť v Uhorsku v ranom novoveku. Prešov 2023, s. 143.
Jej telesné pozostatky boli až koncom októbra roku 1906 v rámci slávnostného pohrebu prevezené z Rodošta smerom do Košíc. Pochovaná je spolu so svojím synom Františkom II. Rákocim v krypte košického Dómu svätej Alžbety.
Pozri aj Rákociovci František I. Rákoci František II. Rákoci Imrich Tököli Protihabsburské stavovské povstanie Imricha Tökoliho Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho Dejiny Košíc Dóm svätej Alžbety
Referencie
Zdroje
KÓNYOVÁ, Annamária: Tri podoby ranonovovekej aristokratky v Uhorsku. In: KÓNYOVÁ, Annamária (ed.): Rôznorodá spoločnosť v Uhorsku v ranom novoveku. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity,2023, s. 124 – 143 (portrét H. Zrínskej na s. 136 – 143). ISBN 978-80-555-3171-7
Iné projekty
Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Chorvátski šľachtici Kategória:Dejiny Košíc Helena