Báhoň (, ) je obec na Slovensku v okrese Pezinok. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Františka Assiského z roku 1921.
Poloha Obec Báhoň leží v dolnej časti úrodnej trnavskej tabule. Patrí do vinárskej oblasti Malokarpatského regiónu a mikroregiónu Červený Kameň.
Dejiny Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, počiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska - volútovej a lengyelskej kultúry, rímsko-barbarského a slovanského sídliska i pohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia obec bola kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi synovi Bugára. V stredoveku viackrát zmenila majiteľov. Dejiny Báhoňa od r. 1580 na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia Báhoň bol dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou s prevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v športe.
V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kaplického ústav pre slepcov. Areál teraz slúži ako domov sociálnych služieb pre dospelých z celého Slovenska. Pre nevidiacich a ťažko zdravotne postihnutých bola zriadená prevádzka výrobného družstva invalidov a neskôr vybudovaný nový závod výrobného družstva ELEKTRO ĽUDIB. Neskôr sa závod rozdelil na dve samostatné časti. ELEKTRO ĽUDIB je v súčasnosti činný veľmi málo. Druhá časť niesla názov ETI ELB, po rozdelení pokračovala najmä v lisovaní a galvanickom pokovení kovových súčiastok poistiek spolu s následnou kompletizáciou. Firmu neskôr odkúpila slovinská spoločnosť ETI. V spoločnosti ETI ELB pracovalo viac ako sto pracovníkov, najmä robotníkov až do ukončenia prevádzky v auguste 2018.
V roku 1954 zahájila v obci činnosť Odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Pamiatky Kostol sv. Františka z Assisi postavil v rokoch 1914 – 1921 arch. M. Harminc. V obci sa zachovali dve kaplnky, tri sakrálne prícestné sochy a dva kríže z r. 1874 a 1906. V strede obce je pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne.
Betónová plastika situovaná pred vchodom do výrobného družstva invalidov Elektro ĽUDIB.
Dielo je vyhotovené zo železa, betónu a keramiky. Betón krásne kontrastuje s dúhovou keramickou mozaikou na vrchu, vzájomné pôsobenie svetla a tieňa zvýrazňujú valcovité tvary vyučievajúce z čelnej steny v strednej časti kompozície. Autormi sú dvaja akad. maliari – Július Bartek a Jozef Dóka. Vznikla v roku 1987 a nesie názov Práca- Život, čo je aj napísané formou hlások bodového slepeckého písma na samotnej plastike. Obrazne vyjadrujú vnútorný obsah poslania závodu v ktorom ľudia s telesným postihnutím môžu prostredníctvom práce svojich citlivých rúk plnohodnotnejšie vnímať život.
Súčasnosť Obec má komplexnú technickú vybavenosť. K športovej činnosti slúži futbalový štadión, tenisové kurty, športové ihriská v areáli školy a pumptracková dráha Panšula Park. V obci je predajňa potravín a viac pohostinstiev. V rámci zdravotného strediska v obci ordinuje všeobecný lekár a zubár, k dispozícii je lekáreň. Detský lekár v súčasnosti v obci neordinuje.
Rekreačné možnosti poskytujú blízke Slnečné jazerá v Senci a turistické výlety do horského prostredia Malých Karpát.
V obci sa nachádza viacero spolkov: Záhradkári, vinári, Jednota dôchodcov a iné.
Partnerské mestá Popice, Česko
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Pezinok