Sobotište je obec na Slovensku v okrese Senica.
Časti Obec sa skladá z dvoch hlavných častí a to samotného Sobotišťa a Javorca.
Sobotište Táto časť sa delí na Horný koniec a Dolný koniec.
Javorec Javorec zaberá viaceré osady roztrúsené v Bielych Karpatoch, v údolí Teplice. Väčšina domov je rozložená naľavo od cesty 2.triedy č.500, cca 4 km na sever od stredu Sobotišťa.
Dejiny Sobotište (v priebehu stáročí nazývané tiež Zobódycha, Zsobotist, Sobotisscze, Sobotis, Ozsombat) je staré viac ako 800 rokov.
Zemepisná poloha obce je priaznivá a bola vždy príťažlivá: pre husitov, ktorí ju obsadili v roku 1428, pre Turkov, ktorí tu plienili a zabíjali v rokoch 1623 a 1650, pre poľských kozákov, ktorí ju vyrabovali v roku 1621, pre prenasledovaných anababtistov (habánov), ktorí si tu založili habánsky dvor v roku 1546 a natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, ale aj pre humanistické reformačné myslenie 17. storočia, ktoré sa sem šírilo zo západnej Európy.
Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Nepochybne pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo medzi obyvateľstvom remeslo mlynárske, tkáčske, pytlikárske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke, krajčírske a do dnešných čias slávne hrnčiarske a keramikárske. V roku 1700 bol založený v Sobotišti spoločný cech spomenutých remesiel pre celé branecké panstvo. V roku 1770 bola v Sobotišti založená grófom Nyárym vlnárska manufaktúra.
Sobotište sa hospodársky vzmáhalo (známe sú sobotišské jarmoky, ktoré v roku 1530 povolil kráľ Matej II.), narastal počet krčmárov a obchodníkov. V roku 1831 mala obec 4854 obyvateľov a niekoľko desiatok krčiem.
V roku 1831 sa do obce prisťahoval Samuel Jurkovič, evanjelický učiteľ, vďaka ktorému patrí Sobotište medzi slávne slovenské mestečká. V tom čase tu bolo niekoľko mlynov, menších pivovarov, darilo sa hroznu a vínu, bolo tu veľa zemanov a panských úradníkov.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Ňáriovský kaštieľ, trojpodlažná dvojtraktová renesančno-baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku 1663. Stojí na mieste staršieho kaštieľa či hradu. V polovici 18. storočia prešiel stavbnými úpravami. Koncom 19. storočia došlo k úpravám dispozícií kaštieľa. V rokoch 1976-1978 prešiel obnovou. Na prízemí sa nachádzajú miestnosti s valenými klenbami s lunetami a krížovými hrebienkovými klenbami. Fasáde kaštieľa dominuje stredný dvojpodlažný rizalit členený lizénami s oknami s prelamovanými rímsovými frontónmi a podokennými lambrekýnmi. Krídla kaštieľa sú ukončené nárožnámi oktogonálnymi vežami s barokovými helmicami.
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová pôvodne renesančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1635-1637. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, z ktorej sa dochovala iba veža. Kostol nechal vybudovať zeman Ľudovít Ňári pre miestnych evanjelikov. V období protihabsburských povstaní sa v užívaní kostola striedali katolíci s evanjelikmi. Od roku 1709 je kostol katolícky. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár a tri bočné oltáre z prvej polovice 18. storočia a baroková kazateľnica. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s rímsovými suprafenestrami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená murovaným ihlancom.
Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1783-1784. Staviteľom kostola bol Franc Hondler. Veža bola dostavaná v roku 1909, jej autorom je architekt M. M. Harminc. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu štvorramenná priebežná empora. Oltár je neskorobarokový z roku 1789, organ je klasicistický z roku 1839. Fasády kostola sú členené lizénami a dvoma radmi okien so šambránami. Horný rad je polkruhovo ukončený, dolný rovný. Veža je v spondej časti štvorcová s dekoratívnym pásovaním, v hornej časti je oktogonálna, ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
Klasicistická kúria, jednopodlažná dvojtraktová stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 19. storočia.
Habánska zvonica, baroková murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1753. Tvorí súčasť areálu habánskeho dvora. Zvonica má širšiu štvorcovú podstavu s polkruhovými vrátami, dekorovanú negatívnym lizénovým rámom. Z nej vyrastá úzka prevýšená časť ukončená trojuholníkovým štítom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.
Habánsky vodný mlyn, technická pamiatka, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou z roku 1739.
Kaplnka Povýšenia svätého Kríža z roku 1764.
Židovský cintorín z 18. storočia.
Zaujímavosti Po obci je pomenovaná planétka (26401) Sobotište.
Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác vydalo dňa 8.2.1995 príležitostnú poštovú známku „Gazdovský spolok, Sobotište, 1845“ v nominálnej hodnote 9 Sk.
Osobnosti obce Rodáci Bohuslav Šulek (* 1816† 1895) chorvátsky prírodovedec, jazykovedec a publicista slovenského pôvodu. Ľudovít Jaroslav Šulek (* 1822† 1849) účastník Slovenského povstania. Viliam Šulek (* 1825† 1848) účastník Slovenského povstania, za čo bol popravený. Fridrich Dohnány (* 1843† 1909) pedagóg, prírodovedec a stenograf. Karol Laco (* 1921† 2009) právnik, vysokoškolský pedagóg, politik Rafael Černý (* 1924† 2006) rímskokatolícky kňaz,salezián, prinútený emigrovať pre vieru, pedagóg, redaktor (Slovenské hlasy z Ríma; Diakonia – slovenský kňaz).
Pôsobili tu Pavol Ježovič (* 1726† 1804) evanjelický farár, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár. Samuel Jurkovič (* 1796† 1873) pedagóg, ľudovýchovný a kultúrny pracovník, organizátor družstevníctva. Pavel Beblavý (* 1847† 1910) evanjelický farár a spisovateľ.
Zdroj
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Senica