náhľad|Uspenský chrám v Moskve. náhľad|Uspenský chrám v Moskve (1856). náhľad|Poloha chrámu na mape Kremľa Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky alebo Uspenský chrám () je jeden z najznámejších a najvýznamnejších pravoslávnych chrámov v Moskve i na svete. Ide o najstaršiu plne zachovanú stavbu v Moskve. Nachádza sa na Chrámovom námestí moskovského Kremľa.

Šesťsto rokov bol duchovným i politickým centrom Ruska, korunovali v ňom mnohých cárov, menovali najvyšších hodnostárov pravoslávnej cirkvi – metropolitov i patriarchov, slúžili tu liturgie pred mnohými významnými bitkami a po veľkých víťazstvách, ohlasovali sa tu mnohé kľúčové panovnícke nariadenia.

Dejiny Prvý chrám náhľad|Uspenský chrám Ivana Kalitu, rekonštrukcia S.V.Zagrajevského. Prvá kamenná stavba chrámu pochádzala z roku 1326 z obdobia vlády veľkokniežaťa Ivana Kalitu, ktorý ho dal postaviť na popud vtedajšieho moskovského metropolitu Petra na mieste predošlého dreveného kostola. Tento prvý murovaný chrám v Moskve zasvätili Zosnutiu Matky Božej. Chrám v roku 1327 vysvätil metropolita Peter, ktorý tu aj bol ako prvý metropolita pochovaný. Vzhľad zodpovedal vtedajšiemu byzantskému slohu – stavba bola murovaná z nahrubo opracovaných kvádrov bieleho kameňa s hladko tesanými ozdobnými elementami. V tejto podobe chrám existoval 145 rokov, kým ho z dôvodu schátralosti nariadil rozobrať a postaviť znovu cár Ivan III. v roku 1472.

Druhý chrám Nový chrám mal mať na vtedajšiu dobu obrovské rozmery, čo však spôsobilo pri prestavbe značné problémy jeho ruským staviteľom Ivanovi Krivcovovi a Ivanovi Myškinovi. Tesne pred dokončením došlo k zrúteniu budovy v dôsledku zemetrasenia v Moskve, a preto cár na stavbu objednal talianskeho architekta Aristotela Fioravantiho. Podľa jeho náčrtov sa stavba chrámu začala v roku 1475. Vzorom bol architektovi chrám v ruskom meste Vladimír, vďaka čomu architektúra chrámu v sebe spája tradičný staroruský štýl s prvkami talianskej renesancie. Malo to aj symbolický význam: Dovtedajším hlavným chrámom Rusi bol práve chrám vo Vladimíre, ale po zjednotení všetkých ruských kniežatstiev Ivanom III. bolo treba presunúť aj duchovné centrum do nového hlavného mesta – do Moskvy. Stavba bola dokončená v roku 1479 a v rovnakom roku bol chrám aj vysvätený metropolitom Gerontijom.

Prvé maľby na vnútorných stenách chrámu boli vyhotovené v rokoch 1482 – 1515 najlepšími ruskými ikonopiscami, najznámejším z nich bol Dionisij. Nanovo bol chrám vyzdobený v rokoch 1642 – 1644, no niekoľko fragmentov pôvodných fresiek sa dochovalo. Chrám počas svojej existencie viackrát vyhorel a následne sa obnovoval a opravoval. Po požiari v roku 1547 dal cár Ivan IV. Hrozný pokryť strechy chrámu medenými pozlátenými plátmi. V roku 1547 sa v chráme odohrala aj prvá korunovácia cára. Od tohoto roku boli všetci ruskí panovníci až do posledného cára korunovaní len v tomto chráme.

V roku 1625 bola do chrámu prenesená časť Kristovho rúcha. Túto relikviu daroval cárovi Michalovi III. a patriarchovi Filaterovi perzský šach Abbás I. Na počesť tejto udalosti zaviedla pravoslávna cirkev sviatok „Sviatok položenia Kristovho rúcha“, ktorý sa slávi 10. júla podľa juliánskeho kalendára. Ďalšiu významnú svätú relikviu získal kostol v roku 1686, kedy doň bol uložený jeden z klincov, ktorým bol ukrižovaný Kristus.

V roku 1812 bol chrám vyplienený napoleonskou armádou, najcennejšie poklady chrámu sa však podarilo včas odviezť do mesta Vologda. Chrám nanovo vysvätili 30. augusta 1813. Vďaka svojej takmer nepretržitej funkčnosti bolo kostol nutné viackrát opravovať. Rozsiahle reštaurátorské práce v chráme prebiehali v rokoch 1895 – 1897 pod vedením architekta S. K. Rodionova a v prvom desaťročí 20. storočia pod vedením S. U. Solovjova, neskôr v rokoch 1911 – 1915 I. P. Maškova.

V marci 1918 bolo nariadené chrám uzatvoriť pre verejnosť a boli v ňom zakázané bohoslužby, nakoľko Kremeľ sa stal novým sídlom sovietskej vlády. Posledná bohoslužba bola uskutočnená v chráme 22. apríla (5. mája) 1918.

V čase komunistickej diktatúry bol chrám cirkvi odobratý a využívaný ako múzeum. Vďaka tomu sa podarilo do dnešných čias zachovať interiér chrámu s minimálnymi poškodeniami.

Korunovácie v Uspenskom chráme Svetský politický a mocenský význam Uspenského chrámu oddávna spočíval v tom, že práve tu korunovali ruských panovníkov. Prvá korunovácia sa uskutočnila v roku 1547. Išlo o korunováciu cára Ivana IV. Hrozného. Uspenský chrám si svoje postavenie korunovačného chrámu Ruského impéria udržal aj po prenesení hlavného mesta ríše z Moskvy do Petrohradu. Celkovo tu bolo korunovaných 21 ruských panovníkov. Prehľad je uvedený v tabuľke: Por.čísloMenoTitulDátumkorunováciePoznámka1.Ivan IV. Hrozný cár moskovský a celej Rusi16. januára 1547korunovaný vo veku 17 rokov2.Fiodor I.cár moskovský a celej Rusi31. mája 1584korunovaný vo veku 27 rokov;posledný Rurikovec na tróne3.Boris Fiodorovič Godunovcár moskovský a celej Rusi1. septembra 1598korunovaný vo veku 46 rokov4.Lžidimitrij I. (Dmitrij II.)cár moskovský a celej Rusi30. júla 16055.Vasilij IV.cár moskovský a celej Rusi1. júna 1606korunovaný vo veku 59 rokov6.Michal III.cár moskovský a celej Rusi11. júla 1613korunovaný vo veku 16 rokov;prvý Romanovec na tróne7.Alexej I.cár moskovský a celej Rusi28. septembra 1645korunovaný vo veku 16 rokov8.Fiodor III.cár moskovský a celej Rusi18. júna 1676korunovaný vo veku 20 rokov9.Ivan V.cár moskovský a celej Rusi28. júna 1682korunovaný vo veku 16 rokov spolu s bratom Petrom I. Veľkým10.Peter I. Veľkýcár moskovský a celej Rusiimperátor ruský (titul zaviedol v r.1721) 28. júna 1682korunovaný vo veku 16 rokov spolu s bratom Ivanom V.11.Katarína I.imperátorka ruská 7. mája 1724korunovaná manželom Petrom I. Veľkým vo veku 40 rokov12.Peter II.imperátor ruský25. februára 1728korunovaný vo veku 12 rokov13.Anna I. Ivanovnaimperátorka ruská28. apríla 1730korunovaná vo veku 37 rokov14.Alžbeta I.imperátorka ruská25. apríla 1742korunovaná vo veku 32 rokov15.Katarína II.imperátorka ruská22. septembra 1762korunovaná vo veku 33 rokov 16.Pavol I.imperátor ruský4. apríla 1797korunovaný vo veku 42 rokov17.Alexander I.imperátor ruský15. septembra 1801korunovaný vo veku 23 rokov18.Mikuláš I.imperátor ruský a cár poľský22. augusta 1826 v Moskve (imperátor);12. mája 1829 vo Varšave (cár)jediný ruský cár korunovaný dvakrát19.Alexander II.imperátor ruský26. augusta 1856korunovaný vo veku 38 rokov20.Alexander III.imperátor ruský15. mája 1883korunovaný vo veku 38 rokov21.Mikuláš II.imperátor ruský14. mája 1896korunovaný vo veku 28 rokov;posledný ruský cár V súvislosti s korunováciami panovníkov treba spomenúť ešte dva historické fakty. 4. februára 1498 bol v Uspenskom chráme korunovaný za cára aj Dmitrij Ivanovič, vnuk Ivana III., ale krátko nato sa stal obeťou mocenských hier, bol uväznený a zomrel, nikdy prakticky nevládol. Druhá významná udalosť súvisiaca s korunováciami sa viaže k neposlušnému synovi Petra I. – cárovičovi Alexejovi. Keď sa Alexej Petrovič vrátil do Ruska a odprosil otca, ten ho donútil vzdať sa práva na ruský trón. Formálne sa tak stalo v januári 1718 práve v Uspenskom chráme.

Duchovný význam Okrem mocenského významu má chrám aj obrovský náboženský význam. V Uspenskom chráme vyhlasovali aj duchovných vodcov Ruskej pravoslávnej cirkvi – biskupov, metropolitov a patriarchov. Takisto bol Uspenský chrám v rokoch 1326 – 1700 miestom posledného odpočinku všetkých metropolitov a patriarchov ruskej pravoslávnej cirkvi. V chráme je pochovaných desať moskovských metropolitov a deväť patriarchov. Hroby sú umiestnené v podzemí, v chráme sú umiestnené ich náhrobky. Uspenský chrám vo svojich útrobách uchováva aj niekoľko svätých relikvií (viac pozri v sekcii [Relikvie]).

Súčasnosť Po zmene spoločenských pomerov nastalo opäť priaznivé obdobie pre Uspenský chrám. Už 23. septembra 1990 tu bola slúžená prvá bohoslužba pariarchom Alexijom II. Chrám v roku 1995 vrátili ruskej pravoslávnej cirkvi a opäť sa v ňom vykonávajú pravidelné pravoslávne bohoslužby. V čase keď sa nekonajú bohoslužby je otvorený pre turistov ako múzeum (za vstupné). V chráme sa nachádza väčšina pôvodného vybavenia a umeleckých diel. Najznámejšie dielo – ikona Vladimírskej Matky Božej, je však umiestnená v Tretiakovskej galérii, v chráme sa nachádza len jej kópia.

Vzhľad chrámu Exteriér chrámu náhľad|Fresky nad južným vchodom do chrámu Stavba má štvoruholníkový pôdorys a je vysoká 45 metrov, členenie stavby je symetrické. Steny sú postavené z bielych kamenných kvádrov, klenby a ostatné časti z tehál, na ktorých je omietka. Celkovo stavba pôsobí mohutne, akoby bola vytesaná z jedného bloku kameňa. Dojem monolitu ešte umocňujú úzke štrbinové okná. Po obvode chrámu sú dekoratívne kamenné vlysy, ktoré sú v miestach nad bránami vyzdobené maľbami. Chrám má päť zlatých kupol.

Na portáli nad hlavným južným vchodom je vyobrazená Vladimírska Matka Božia medzi archanjelmi Michalom a Gabrielom. Nižšie sú vyobrazení moskovskí svätci – Alexij, Jonáš, Peter, Ivan Novgorodský, moskovský metropolita Filip a novgorodský episkop Nikita. Vstupná drevená brána južného vchodu býva označovaná aj ako Zlatá brána, pretože z vnútornej strany je pokrytá medenými plátmi, na ktorých sú pozlátené biblické výjavy, ornamenty a nápisy v staroruštine. Nad severným vchodom sú vyobrazenia šiestich ruských svätcov. Severný vchod bol určený pre metropolitu a cirkevných hodnostárov, keďže severne od kostola boli cirkevné súkromné komnaty. V súčasnosti sa používa západný vchod, ktorý sa v minulosti využíval len v čase trhov, sviatočných sprievodov či korunovačných slávností. Do chrámu sa vstupuje cez drevený prístrešok s dubovými dverami.

Interiér chrámu Chrám je trojloďový, napriek nedostatku denného svetla nepôsobí pochmúrne. Priestor pôsobí vzdušne, otvorene. Celková plocha chrámu je rozdelená na východnej strane ikonostasom na väčšiu verejnú časť a menšiu neverejnú. Keďže do chrámu preniká iba málo vonkajšieho svetla, osvetlenie zabezpečujú len mohutné lustre. Centrálny strieborný luster váži okolo . V lustroch sa používali len sviečky z čistého včelieho vosku, pretože sa netopili a nestekali, mali príjemné svetlo a pri horení voňali. Strop podopierajú štyri stĺpy, každý s hrúbkou viac ako 2 metre. Svetlo sa odráža od zlatých farieb na freskách a ikonách, čo znásobuje jas.

Nástenné maľby Na niekoľkých miestach sa dochovali najstaršie fresky z roku 1481 od ikonopisca Dionisija. V roku 1642 dal vyblednuté nástenné maľby z rokov 1513 – 1515 obnoviť cár Michal III. Na obnove pracovalo približne 150 maliarov z celého Ruska a okrem obnovenia farieb boli maľby dozdobené tenkou vrstvou zlata na celkovej ploche . Celkovo je na stenách 249 obrazov a 2066 postáv. Tematicky ide o výjavy z Evanjelia. Na štyroch stĺpoch podopierajúcich strop sú postavy 140 mučeníkov.

Architektúra a výzdoba kostola symbolizujú kozmos. Klenby predstavujú nebo a príbytok Spasiteľa, ktoré „držia“ stĺpy kostola. Mučeníci zobrazení na stĺpoch svojím životom a mučeníckou smrťou podopierajú cirkev, tak ako stĺpy stavby podopierajú jej strop.

Historické predmety náhľad|Monomachov trónV prednej časti chrámu pred prvými dvoma stĺpmi sa nachádzajú 3 modliace kreslá, ktoré pripomínajú malé stavby – modlitebne. Modliace kreslo cárov označované ako Monomachov trón dal z dreva vyrobiť cár Ivan IV. Hrozný. Na drevenom obklade trónu sú výjavy zo života kniežaťa Vladimíra II. Monomacha. Kamenné Patriarchov trón je doslova primurovaný k juhovýchodnému stĺpu kostola. Samotná sedacia časť je z jemného červeného zamatu. Toto kreslo bolo určené pre patriarchu alebo metropolitu, ktorý sa tu modlil, ak neviedol bohoslužbu. Cárovnin trón pochádza zo 17. storočia, je z dreva a nachádza sa pri severovýchodnom stĺpe. Na strieške „trónu“ sú z troch strán výjavy narodenia Matky Božej, Ježiša Krista a svätého Jána Krstiteľa. Na čalúnenej zadnej stene je vyšitý dvojhlavý orol – symbol cárskeho Ruska. Na krídlach má erby ruských miest a na hrudi erb Moskvy so svätým Jurajom.

Ikony