Konvenčná chronológia starovekého Egypta je hlavný chronologický systém používaný egyptológiou na radenie historických období a udalostí v časovom slede vo svojom výskumnom a publikačnom procese. Je výsledkom širokého vedeckého konsenzu a je všeobecne akceptovaná. Jej základné delenie je založené na antickej práci Aigyptiake staroegyptského historika Manetóna z 3. storočia pred Kr.
Tu uvádzané informatívne časové hodnoty sú podľa práce, na ktorej sa podieľal a ktorú redigoval britský egyptológ Ian Shaw z roku 2000.Z praktického dôvodu je na tomto mieste uvedená 13. a 14. dynastia v Druhom prechodnom období, na rozdiel od Showovho radenia ešte v Strednej ríši. 13. dynastiou sa začína veľmi neprehľadné historické obdobie a množstvo nálezov (napr. amulety alebo keramika), ktoré sú často jediným dôkazom niektorých kráľovských mien, je dnes možno časovo umiestniť len zhruba do tohoto obdobia, hoci by mohli v skutočnosti pochádzať ako z 13., tak aj zo 17. dynastie. Egyptológia používa návrhy aj ďalších vedeckých autorít, ktorých časové informácie sa môžu od uvedených v najstarších historických obdobiach odlišovať v rozmedzí až 300 rokov. Všeobecne platí, že novšie návrhy sú presnejšie a relevantnejšie. Existujú však práce, ktoré sú aj napriek svojmu veku stále považované za autoritatívne (napr. Jürgena von Beckeratha) a nové návrhy ich zohľadňujú. Všetky časové údaju do roku 664 pred Kr. sú približné.
Uvedené chronologické tabuľky dynastií obsahujú nasledujúce informácie: Prvý stĺpec (##) uvádza v známych a málo sporných prípadoch poradové číslo panovníka v dynastickej postupnosti. V nasledujúcom dvojstĺpci (meno) sa nachádza aktuálny konvenčný tvar mena podľa domácej egyptologickej školy a niektoré dobové mená, najčastejšie podľa Manetóna alebo Flavia. V ďalších troch stĺpcoch je datovanie podľa troch autorít: základné Jürgena von Beckerath a novšie zo zborníka Ancient Egyptian Chronology a nakoniec Iana Shawa . Od roku 664 pred Kr. je datovanie jednotné. Nasleduje šesť stĺpcov, ktoré poradovým číslom alebo znakom zobrazujú výskyt mena panovníka v kráľovských zoznamoch. Zoznamy majú tieto skratky: P – Palermská doska, S – Sakkársky zoznam kráľov, K – Karnacký zoznam kráľov, A – Abydoský zoznam kráľov a T – Turínsky zoznam kráľov, potom W – Zoznam kráľov z Wádí Hammámat a Q – Zoznam kráľov z Južnej Sakkáry. V poslednom stĺpci sú poznámky ku chronológii a vláde panovníka. Pred niektorými menami sa nachádza index „ʰ“, ktorým je označené Horovo meno panovníka. Toto meno je možné čítať aj ako kombináciu „Hor-meno“, napr. „ʰAha“ → „Hor-Aha“.Výnimku tvoria mená dvoch panovníkov 2. dynastie: „Sutech-Peribsen“ a „Hor-Sutech-Chasechemuej“.
Chronológia
Konvenčná staroegyptská chronológia je zostavená z množstva informačných prameňov, ktoré sú získavané rôznym spôsobom, od štúdia dobových textov, zoznamov a nápisov, až povedzme po datovanie archeologických artefaktov pomocou rádiometrickej metódy C14. Datovanie od roku 664 pred Kr. je presné na rok vďaka gréckym a rímskym prameňom. Predhistorická chronológia je založená na stratigrafii a informáciách získaných pomocou moderných metód datovania. Väčšina informácii chronológie klasických staroegyptských dejín pochádza z kráľovských zoznamov, datovaných nápisov a astronomických pozorovaní. Kvôli zväčšujúcemu sa nedostatku historických dokladov smerom do minulosti a ich hypotetickej a nedokonalej interpretácii, egyptológia v súčasnosti počíta s nasledujúcimi časovými odchýlkami, ktoré treba brať do úvahy pri konvenčnom vedeckom datovaní:
■Preddynastické obdobie:~300 rokov■Ranodynastické obdobie:>200 rokov■Stará ríša a Prvé prechodné obdobie:~100 rokov■Stredná ríša a Druhé prechodné obdobie:30–20 rokov■Nová ríša a Tretie prechodné obdobie:20–10 rokov■Neskoré obdobie:0 rokov■Grécko-rímske obdobie:0 rokov
Prehistorické obdobie (približne 700 000–5300 pred Kr.)
Paleolit (asi pred 700 000–7000 rokmi)Saharský neolit (~8800–4700 pred Kr.) starý paleolit (asi pred 700 000 / 500 000 rokmi), stredný paleolit (asi pred 250 000–70 000 rokmi), prechod (asi pred 70 000–50 000 rokmi), mladý paleolit (asi pred 50 000–24 000 rokmi), neskorý paleolit (asi pred 24 000–10 000 rokmi), mezolit (asi pred 10 000–7000 rokmi); starý neolit (~8800–6800 pred Kr.), stredný neolit (~6600–5100 pred Kr.), mladý neolit (~5100–4700 pred Kr.);
Preddynastické obdobie (približne 5300–3000 pred Kr.)
Zdroje chronologickej rekonštrukcie pochádzajú hlavne zo stratigrafie archeologických nálezov materiálu kultúr, napr. fragmentov hlinených nádob apod.
Preddynastické obdobie v delte Nílu (~5300–3200 pred Kr.)Preddynastické obdobie v údolí Nílu (~4400–3200 pred Kr.) neolit (~5300–4000 pred Kr. / asi pred 6400–5200 rokmi), kultúra Maadí (~4000–3200 pred Kr.); badárien (~4400–4000 pred Kr.), armatien / Nagáda I (~4000–3500 pred Kr.), garzean / Nagáda II → 00. dynastia (~3500–3200 pred Kr.);Preddynastické obdobie v celom Egypt (~3200–3000 pred Kr.) Nagáda III → 0. dynastia (~3200–3000 pred Kr.);
Nagáda III – „00.“ / „0.“ dynastia
##MenoPoznámky…ʰSelk II. („Škorpión“ II.)Alternatívne ʰSelk II. ≡ ʰNarmer.ʰNarmer („Sumec“)Alternatívne ʰNarmer ≡ Meni.?…a, Chaju, Mech, Niheb, …pu, Seka, Tiu, Ceš, VadžinLen na Palermskej doske.?ʰPenabu („Slon“), ʰHedžu, ʰŠendet („Krokodíl“), De, „Dvojitý Hor“, ʰHat („Lev“), ʰIrej, ʰKa / ʰSechen, ʰNi, ʰPe, ʰSelk I. („Škorpión“ I.)
Ranodynastické obdobie (3000–2686 pred Kr.)
Dnes nie je možné určiť presnú dĺžku obdobia jednotlivých vlád, rovnako ako poradie väčšiny z nich, hlavne v 2. dynastii. Väčšina mien panovníkov je dnes známa z archeologických nálezov. Hlavným informačným zdrojom, na ktorom sa stavia časové radenie, je stratigrafia archeologických nálezov, podobne ako v predchádzajúcom období. Okrem toho má egyptológia pre toto obdobie už aj dobový zoznam panovníkov z 5. dynastie.
1. dynastia (3000–2890 pred Kr.), 2. dynastia (2890–2686 pred Kr.);
1. dynastia (Cenej / This)
##Meno (±25)PoznámkyMeni? ʰAha, 3030/2982–3000/29502900–?3000–…12·11Alternatívne Meni ≡ ʰNarmer. Zjednotiteľ ríše a zakladateľ hl. mesta Mennoferu.Teti I., 3000/2950–2999/2949?–2870×22·12Alternatívne Teti I. ≡ ʰAha.Iteti ʰDžer, 2999/2949–2952/29022870–2823×32·13Ita ʰVadži („Had“) / ʰDžet , 2952/2902–2939/28892822–281542·14Semtej ʰDen, 2939/2889–2892/28422814–2772×52·15Merbiape ʰAdžib, 2892/2842–2886/28362771–2764×162·16Semsem ʰSemerchet, 2886/2836–2878/28282763–2756×72·17Kebh ʰKaa, 2878/2828–2853/28032755–2732…–2890×282·18?Merneit?ʰBa („Vták“), ʰSeneferka1. alebo 2. dynastia.
2. dynastia (Cenej / This)
##MenoBeckerathHKW (±25)ShawPoznámkyBedžau ʰHetepsechemuej, , 2853/2803–2825/27752730–?2890–…392·19Kakau ʰRaneb (Nebre), , 2825/2775–2810/2760?–27004102·20Baneceru ʰNinecer, , 2810/2760–2767/27172700–2660×5112·21Vadžnes Veneg2767/2717–2760/2710612[2·22](Senedž)??–26107132·23(Neferkare I.)?2749/2699–2744/2694812·24Panovník doložený len písomne, bez archeologických nálezov.(Neferkasokar)?2744/2694–2736/268693·01Panovník doložený len písomne, bez archeologických nálezov.„Hudžefa I.“2736/2686–2734/2684103·02Kráľ vystupujúci zatiaľ len v chronológiách pod menom „Vymazaný“, archeologicky nedoložený.ʰSechemib Perenmaat2760/2710–2749/26992650–?Možno ʰSechemib → ˢPeribsen.ˢPeribsen2749/2699–2734/26842660–2650Doložený len z Horného Egypta; možno ˢPeribsen ← ʰSechemib, alebo protikráľ predchádzajúcich troch.Džadžaj ʰˢChasechemuej2734/2684–2707/26572610–2593…–2686×1143·03?ʰBa („Vták“), ʰSeneferka1. alebo 2. dynastia.?Nubnefer
Stará ríša (približne 2686–2125 pred Kr.)
Radenie dynastií do Starej ríše nie je jednotné. Niekedy končí 6. dynastiou, inokedy je jej súčasťou aj neprehľadné obdobie 7. a 8. dynastie. Dnes sú známe takmer všetky mená panovníkov 3.–6. dynastie, trochu problematická je 3. dynastia v radení a v menách. Niektoré panovnícke mená poznáme z nápisov na materiáli stavieb pôvodne z tohto obdobia, ktoré boli následne znovu použité v stavbách Strednej a Novej ríše, čo paradoxne predĺžilo ich existenciu.
3. dynastia (~2686–2613 pred Kr.), 4. dynastia (~2613–2494 pred Kr.), 5. dynastia (~2494–2345 pred Kr.), 6. dynastia (~2345–2181 pred Kr.), 7. dynastia (~2181–… pred Kr.), 8. dynastia (~…–2160 pred Kr.);
3. dynastia (Mennofer / Memfis)
##MenoBeckerathHKW (±25)ShawPoznámkyNebka ʰSanacht, 2707/2657–2690/2640?–?2686–2667153·04 Prvý panovník dynastie podľa väčšiny dobových záznamov, alebo tretí podľa viacerých nálezov. Jeden z možných staviteľov objektu s označením Lepsius I v lokalite Abú Rawáš.Nubhor ʰNecerichet (Džoser), 2690/2640–2670/26202592–25662667–2648×12163·05Staviteľ najst. známej egypt. pyramídy, v kt. podzemných priestoroch sa našli časti pohrebných výbav jeho predchodcov.Džoserteti ʰSechemchet, 2670/2620–2663/26132565–25592648–264013173·06Staviteľ nedokončenej stupňovitej pyramídy v Sakkáre.ʰChaba?2663/2613–2639/25892559–?2640–263714Pravdepodobne staviteľ Vrstvenej pyramídy v Záwíja al-Arján. Okrem nej iné nálezy potvrdzujúce jeho existenciu sú zriedkavé.„Hudžefa II.“()?18?3·07Kráľ vystupujúci zatiaľ len v chronológiách pod menom „Vymazaný“, archeologicky nedoložený; možno „Hudžefa II.“ ≡ Senedž.Hunej2663/2613–2639/2589?–25442637–261315193·08Možný staviteľ prvej pravej egypt. pyramídy v Médúme.?Šaru3. alebo 4. dynastia. Jediný nalez grafita mena v spojitosti s Chufuom zo 4. dynastie.?ʰKahedžet, SedžesMožno ʰKahedžet ≡ Hunej alebo Senedž ≡ „Hudžefa II.“
4. dynastia (Mennofer / Memfis)
##MenoBeckerathHKW (±25)ShawPoznámkySnofru ʰNebmaat2639/2589–2604/25542543–25102613–2589×162203·09Postavil Lomenú a Červenú pyramídu, okrem toho pravdepod. dokončil Pyramídu v Médúme.Chufu ʰMedžedu, , 2604/2554–2581/25312509–24832589–2566××1721[3·10]Staviteľ Veľkej pyramídy v Gíze. Antické pramene tvrdia, že bol až tretím panovníkom dynastie, zatiaľ však nie je znamy panovník medzi Snofruom a Chufuom; mohlo ísť napr. o veľmi krátko panujúceho staršieho brata. Usporiadal expedície do Núbie, na Sinai a do Byblu.Radžedef ʰCheper (Džedefre), 2581/2531–2572/25222482–24752566–2558××1822[3·11]Staviteľ pyramídy v Abú Rawáš a jeden z možných staviteľov Veľkej sfingy v Gíze.Bikka (Baka)2546/2496–2539/24892474–2473[3·13]Rachef ʰVeserib (Chafre), 2572/2522–2546/24962472–24482558–2532×19233·12Staviteľ druhej pyramídy v Gíze a jeden z možných staviteľov Veľkej sfingy v Gíze.Menkaure ʰKachet, , 2539/2489–2511/24612447–24422532–2503×24[3·14]Staviteľ tretej pyramídy v Gíze.Šepseskaf ʰŠepsechet2511/2461–2506/24562441–24362503–2498×25[3·15]Tamftis2506/2456–2504/24543·16??Šaru3. alebo 4. dynastia. Jediný nalez grafita mena v spojitosti s Chufuom zo 4. dynastie.?Baka Setka, Baufre, Hardžedef (Džedefhor/Džedefptah)Možno Tamftis ≡ Hardžedef.
5. dynastia (Mennofer / Memfis, Abu / Elefantine)
##MenoBeckerathHKW (±25)ShawPoznámky01Veserkaf ʰIrimaat2504/2454–2496/24462435–24292494–2487×25263·1702Sahure ʰNebchau2496/2446–2483/24332428–24162487–247526327[3·18]03Neferirkare (I.) Kakai2483/2433–2463/24132415–24052475–2455×2728[3·19]04Raneferef Isi (Neferefre)2456/2406–2445/239524042456–24452929[3·21]05Šepseskare Neceruser2463/2413–2456/240624032455–244828[3·20]06Niuserre Ini2445/2395–2414/23642402–23742445–2421430[3·22]07Menkauhor Kaui2414/2364–2405/23552373–23662421–241430313·2308Džedkare Isesi2405/2355–2367/23172365–23222414–2375315323·2409Venis ʰVadžtauej2367/2317–2347/22972321–23062375–234532333·25
6. dynastia (Mennofer / Memfis)
##MenoBeckerathHKW (±25)ShawPoznámky01Teti II. ʰSeheteptauej, 2347/2297–2337/22872305–22792345–2323×331434[4·01]02Veserkare2337/2287–2335/2285?–?2323–2321×35[4·02]03Merire Pepi I.2335/2885–2285/22352276–22282321–2287×341515[4·03]04Merenre I. Nemtiemzaf2285/2235–2279/22292227–22172287–2278×351637[4·04]05Neferkare Pepi II., 2279/2229–2219/21692216–21532278–21843638[4·05]06Merenre II. Nemtiemzaf2219/2169–2218/2168215239[4·06]07Neitokret / Necerkare Siptah, 2218/2168–2216/21662184–218137404·08Faraón, ktorý sa často omylom uvádzal ako kráľovná. Je zaraďovaný aj do nasledujúceho obdobia.
7. / 8. dynastia (Mennofer / Memfis)