Circuit de Spa-Francorchamps je slávna pretekárska trať s bohatou históriou známa najmä vďaka belgickej Grand Prix a vytrvalostným pretekom 24 hodín Spa. Jazda na tomto okruhu je vždy veľkou výzvou a tento zážitok ešte umocňuje nebezpečná pasáž Eau Rouge. Okruh Spa-Francorchamps je zasadený do krásnej hornatej krajiny s nezabudnuteľnou prírodou a jeho charakteristika z neho robí unikátne miesto, ktoré si pochvaľujú prakticky všetci piloti a fanúšikovia.
Charakteristika trate 280px|right|thumb|Letecká snímka okruhu Okruh leží vo Valónsku v obci Spa približne 50 km juhovýchodne od mesta Lutych. Pri Grand Prix Belgicka býva častým doplnkovým javom dážď. Štatistiky hovoria, že každé tretie preteky sa tu odohrali za mokra. Členitosť a dĺžka okruhu navyše spôsobujú, že v rôznych častiach trate býva odlišné počasie. Napriek tomu, že je Spa-Francorchamps vysokorýchlostným okruhom, jazdci tu používajú strednú úroveň prítlaku. Vzhľadom na premenlivé počasie sa veľmi ťažko hľadá optimálne nastavenie podvozku. Aj v daždi je potrebné dosahovať vysoké rýchlosti, pretože jej zníženie na rovinkách o viac ako 3 km/h prenastavením predného krídla vedie k celkovému rozhodeniu vyváženia auta. V prípade, že tím vsadí na nastavenie výhradne do mokra, strácal by jeho jazdec na rovinkách až 15 km/h. Hľadanie kompromisu ešte zhoršuje rozdielnosť asfaltového povrchu v jednotlivých častiach okruhu. Napriek spomínaným problémom však túto trať jazdci milujú a vždy keď bola Veľká cena Belgicka v ohrození, lobovali za jej návrat do kalendára.
Pôvodný okruh Pôvodný okruh trojuholníkového tvaru dlhý 15 kilometrov bol v roku 1920 navrhnutý Julesom de Theirom a Henrim Langloisom Van Ophemom, pričom použili verejné cesty medzi obcami Francorchamps, Malmedy a Stavelot. Prvé preteky na tomto okruhu boli naplánované na august roku 1921, no vzápätí museli byť zrušené, pretože na štart sa prihlásil iba jeden pretekár. V nasledujúcom roku sa už podobné problémy neopakovali a organizátori sa konečne dočkali svojej premiéry. Nová trať sa dostala do povedomia fanúšikov a veľmi rýchlo si budovala povesť najrýchlejšej a najnebezpečnejšej trate sveta. Rok 1924 bol významným míľnikom nielen v histórii belgického Spa-Francorchamps. Motoristický šport totiž po prvýkrát zaznamenal pojem 24 hodín Spa, ktorý je v súčasnosti popri pretekoch 24 hodín Le Mans najzvučnejším a najrešpektovanejším vytrvalostným pretekom. Od roku 1925 je okruh domovom Veľkej ceny Belgicka. Domáci boli vtedy veľmi hrdí na to, že majú taký rýchly okruh a aby priemernú rýchlosť ešte vylepšili, pristúpili k prvej úprave dráhy. Zákruta so stúpaním na výjazde z údolia Eau Rouge, nazývaná Ancienne Douanne, bola z trate odstránená a nahradila ju rýchlejšia zákruta Raidillon. Starý okruh ďalej pokračoval dlhým stúpaním, ktoré pretekárov priviedlo do najvyššieho bodu trate a následne klesal po úseku Les Combes smerom na dedinku Burnenville. Neďaleko obce Malmedy sa začínala dlhá rovinka Masta, ktorú prerušovala extrémne rýchla šikana Masta Kink medzi farmárskymi domami pred príjazdom do obce Stavelot. Pojem Masta Kink svojho času vzbudzoval strach a zároveň rešpekt. Masta nemala na žiadnej inej trati obdobu. Prejazd touto ľavo-pravou šikanou vyžadoval veľké jazdecké skúsenosti a istú dávku odvahy. Pretekári sa tu snažili udržať čo najvyššiu rýchlosť, pretože ak chceli uspieť, nemohli si dovoliť stratiť maximálku v nájazde ani vo výjazde z nej. Šikana sa totiž nachádzala priamo uprostred dvoch roviniek s dĺžkou 2,4 kilometra. Po nej nasledovalo stúpanie po rovinke Holowell, na ktorej konci sa nachádzala ostrá zákruta pred vjazdom do samotnej obce Stavelot a neskôr bola nahradená rýchlejšou pravotočivou zákrutou. Ďalšia rýchla časť trate viedla cez lesy do Blanchimontu až napokon veľmi pomalá vlásenka La Source priviedla jazdcov na cieľovú rovinku. V povojnovom období sa v roku 1950 Veľká cena Belgicka zaradila do novovytvoreného šampionátu formuly 1.
V 70. rokoch sa v celom šampionáte formuly 1 začínal boj o modernizáciu tratí a zvyšovanie bezpečnosti, ktorý iniciovali sami piloti a belgické Spa nebolo výnimkou. Jackie Stewart sa v tomto smere veľmi výrazne angažoval, no veci sa rozhýbali až po jeho hrôzostrašnej nehode z roku 1966, keď jeho monopost BRM skončil prevrátený v pivnici jedného z okolitých domov. Stewart z tejto havárie vyviazol so zlomenými rebrami a v tej dobe bolo jasné, že musí prísť zmena. Okruh Spa-Francorchamps už viac nebol pre pilotov bezpečný. Devätnásta Veľká cena šampionátu formuly 1, ktorá bola naplánovaná na sezónu 1969 sa tu už neuskutočnila, pretože bola jazdcami bojkotovaná. Tí požadovali radikálne zmeny, no modernizácia sa v tak krátkom čase nedala vykonať. Aj keď sa organizátori snažili o zvýšenie bezpečnosti inštaláciou kovových bariér v niektorých problematických úsekoch, situáciu tým nevyriešili a len oddialili nevyhnutnú prestavbu.
Súčasný okruh 215px|left|thumb|Boxová ulička Počas svojej dlhej histórie bol okruh v Spa niekoľkokrát modifikovaný. Vo svojej predvojnovej verzii meral 15 kilometrov a skrátenie o kilometer z neho spravilo najrýchlejší okruh, kde jazdci dosahovali priemerné rýchlosti prekračujúce 250 km/h. Radikálna zmena, ktorá mala priviesť späť preteky formuly 1 prišla v roku 1979. Trať bola skrátená o polovicu, no stále si zachovala pôvodný charakter. Štartový rošt sa presunul z rovinky spred Eau Rouge na rovinku ukončenú vlásenkou La Source. Kuriózne na tom bolo to, že cieľ zostal na pôvodnom mieste, a preto boli od seba tieto dve línie vzdialené neuveriteľných 660 metrov. Dnes to už tak, samozrejme, nie je.
Formula 1 sa však medzitým usídlila v Zolderi a keby nedošlo k tragickej smrti Gillesa Villeneuva, pravdepodobne by tam ešte určitý čas zostala. Na svoju devätnástu Grand Prix si Spa muselo počkať dlhých štrnásť rokov. Premiéra sa uskutočnila vo veľkom štýle a neohrozili ju ani miestne orgány, ktoré chvíľu spôsobovali ťažkosti kvôli tabakovej reklame a kritike čelil i asfalt na trati. Aj napriek týmto problémom sa ale Spa po ročnej prestávke stalo pevnou súčasťou šampionátu F1. Od roku 1985 sa už definitívne konala Veľká cena Belgicka len v Spa-Francorchamps.
V roku 2007 sa záverečný úsek trate podrobil dosiaľ poslednej veľkej rekonštrukcii. Známa pasáž Bus Stop, ktorá bola v roku 2004 reprofilovaná, sa zmenila na jednoduchú šikanu a tým došlo aj k úprave nájazdu na cieľovú rovinku. Tá je v súčasnosti o niekoľko metrov dlhšia a napravo od nej sa rozprestiera prestavaná boxová ulička a paddock s novými budovami a vylepšenou celkovou infraštruktúrou.
Okruh v Spa je stále jeden z najrýchlejších. Ardenské vrchy sa na tejto členitej trati dodnes starajú o nevyspytateľné preteky a rýchlosti sa často dokážu vyšplhať až na 330 km/h. Fanúšikovia i piloti si tunajšie preteky vždy pochvaľujú. Nudné podujatia sú veľmi vzácne a väčšina súčasných jazdcov sa zhoduje, že spoločne so Suzukou predstavuje najväčšiu výzvu pre pretekárov z celého sveta. Samotné Spa-Francorchamps demonštruje dôležitosť zručnosti jazdcov viac, ako ktorýkoľvek iný okruh. Dokazujú to predovšetkým zákruty Eau Rouge a Blanchimont.
Eau Rouge 280px|right|thumb|Slávna zákruta Eau Rouge Najslávnejší úsek trate – Eau Rouge v kombinácii so zákrutou Raidillon je legendárna sekcia unikátna svojim charakterom. Piloti pred príjazdom do Eau Rouge prekonávajú vlásenku La Source a nasledujúcu klesajúcu rovinku, ktorá je ukončená v bode, kde trať stúpa do veľmi prudkého kopca. Tam sa nachádza ľavotočivá Eau Rouge a pravotočivá zákruta Raidillon, ktorá v roku 1939 nahradila vlásenku Ancienne Douane. Táto kombinácia vyžaduje od pretekárov veľkú dávku odvahy a skúsený prístup, no keď ju zvládnu, odmení ich vysokou maximálnou rýchlosťou na nasledujúcej dlhej rovinke a predovšetkým nezabudnuteľným pocitom.
Jazdci v Eau Rouge zo svojho kokpitu nevidia výjazd zo zákruty a dokonca ani vrchol tej nasledujúcej. Monoposty formuly 1 tu jazdia rýchlosťou približne 300 km/h, zatiaľ čo cestné automobily rýchlosťou 160 až 180 km/h. Tieto rýchlosti so sebou prinášajú obrovské sily pôsobiace na autá i pilotov samotných. Dochádza k vysokým preťaženiam a na telo pretekára pôsobí tlak v dôsledku čoho cíti zvláštny neopísateľný pocit, ktorý si každý z nich pochvaľuje.
Prítlak pôsobiaci na autá v Eau Rouge so sebou prináša jedinečný fenomén. Čím rýchlejšie tam pilot jazdí, tým viac prítlaku pôsobí na jeho monopost a je oveľa pravdepodobnejšie, že udrží ideálnu stopu.
V prípade, že pretekári v tejto sekcii trate stratia kontrolu nad svojim autom, zvyčajne v dôsledku straty prítlaku na zadnej náprave, ich chyba vedie k tvrdému bočnému nárazu. Eau Rouge si vyžiadala niekoľko obetí a po tragickej smrti Rolanda Ratzenbergera a Ayrtona Sennu v Imole organizátori pristúpili k inštalácii dodatočnej šikany vytvorenej z pneumatík, ktorá mala výrazne znížiť rýchlosti pri vjazde. Táto úprava sa však neujala a v sezóne 1995 sa na okruhu táto šikana už neobjavila. Posledná úprava Eau Rouge prišla v roku 2002, no jednalo sa len o drobnú modifikáciu, ktorá nijak nenarušila jej charakter.
Blanchimont Blanchimont bola jedna z najhrozivejších zákrut šampionátu formuly 1. V súčasnosti, v ére extrémne účinnej aerodynamiky už nie je pre jazdcov takou výzvou, no v prípade zlyhania niektorého z týchto komponentov môže jej prejazd skončiť vážnou nehodou. Táto vysokorýchlostná ľavotočivá zákruta bola súčasťou pôvodnej trate a dodnes zostala prakticky nezmenená. Je úplne poslednou rýchlou zákrutou okruhu. Za ňou nasleduje už len šikana Bus Stop a cieľová rovinka. Výbehová zóna za pravým okrajom dráhy je oveľa užšia ako v prípade iných podobne rýchlych zákrut a okrem toho sa za ochrannými bariérami nachádza takmer osemmetrová priekopa.
V minulosti tu došlo k mnohým ťažkým nehodám a zraneniam. V pamäti však navždy zostane moment z roku 1992, keď tu v piatkovom tréningu havaroval Erik Comas. Ayrton Senna vtedy vedľa trate odstavil svoj monopost a obetavo prebehol naprieč traťou, aby pomohol ranenému pretekárovi.
Fakty a údaje 280px|right|thumb|Štartový rošt Dĺžka trate: 7 004 m Dĺžka pretekov: 308,052 km Počet kôl pretekov: 44 Počet zákrut: 19 (9 vpravo a 10 vľavo) Šírka trate: 10 až 14 m Dĺžka cieľovej roviny: 700 m Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 124 m Jazda na plný plyn: 70 %
Traťový rekord: 1:44,701 (240,822 km/h) - Sergio Pérez/Red Bull (2024) Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:40,510 (250,864 km/h) - Oscar Piastri/McLaren (2025) Maximálna rýchlosť: 310 km/h Prvá GP: 1950 - víťaz Juan Manuel Fangio - Alfa Romeo 158 Počet GP: 69 Prevýšenie: 200 m Najnižšie položený bod: Eau Rouge () Najvyššie položený bod: Les Combes ()
Priemerná spotreba paliva: 3,151 kg / kolo Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 865 m Spomalenie množstvom paliva: 0,48 s / 10 kg Počet preradení rýchlostných stupňov: 52 / kolo
Opotrebenie pneumatík: stredné až nízke Opotrebenie bŕzd: stredné až nízke Úroveň priľnavosti: stredná
Stratégia 1 zastávka: 23. - 29. kolo 2 zastávky: 15. - 20. a 27. - 33. 3 zastávky: 9. - 12. a 18. - 22. a 29. - 34.
Architekti: Jules de Thier, Henri Langlois van Ophem, Baron Joseph de Crawhez Kapacita tribún: 70 000 - 100 000 280px|right|thumb|Zákruta La Source
História 235px|left|thumb|Alfa Romeo P2, s ktorým Antonio Ascari vyhral prvú Veľkú cenu.