Hamza je písmeno () arabského písma.
Z hľadiska výslovnosti je to hlasivková záverová nehlasná spoluhláska.
Má zvláštne postavenie, pretože sa nepokladá za samostatnú spoluhlásku, aj keď sa prakticky tak správa. Pokladá sa niekedy za spoluhláskovú formu písmena - alif. Môže stáť na začiatku, v strede alebo na konci slova. Hamza sa zapisuje buď samostatne alebo usadená nad (alebo pod) pomocné písmeno, ktorým môže byť - alif - wáw - já ale bez bodiek pod písmenom. Tieto písmená sa potom nazývajú nositeľ: + → alebo + → + →
Na začiatku slova je nositeľom pre hamzu vždy písmeno alif. V tomto prípade nasledujúca krátka samohláska určí, či sa hamza usadí nad alif () alebo pod ʾalif (): + → [ʾa-] + → [ʾu-] + → [ʾi-] Moderný pravopis určuje, že aj v nevokalizovanom texte (bez samohláskových značiek) sa má hamzaẗ nad, alebo pod písmenom ʾalif vždy zapisovať. V praxi sa je však možné stretnúť s textom, kde hamzaẗ zapísaná nie je a na začiatku slova nájdeme iba samotný ʾalif. [ʾa-] → → [ʾu-] → → [ʾi-] → →
Iné projekty
Kategória:Arabské písmo