Teréza Nováková, rodená Lanhausová, (* 31. júl 1853, Praha – † 13. november 1912, Praha) bola česká spisovateľka s regionálnym zameraním na okolie Litomyšle a Proseča, predstaviteľka realizmu a tzv. dedinskej prózy. Bola aktívnou členkou ženského emancipačného hnutia.
Pochádzala z polonemeckej rodiny. Po svadbe (1876) sa presťahovala z Prahy do Litomyšle, kde študovala ľudové zvyky. Zaoberala sa prácou v ženských spolkoch a bojom za rovnoprávnosť žien (jeden taký spolok založila – účelom bolo vzdelanie žien). Bola tiež zberateľkou krojov, výšiviek a keramiky.
Potom, čo v roku 1897 ovdovela, sa vrátila do Prahy a tam viedla časopis Ženský svět.
Jej vzorom bola Karolina Světlá.
Dielo Hlavnou témou jej diel je duchovný vývoj východočeského vidieku. Jej hrdinovia sú ušľachtilí, bojujú za spoločný pokrok spoločnosti ako celku – tento pokrok pre ňu znamená socializmus a z toho samozrejme plynie jej záujem o robotníctvo a tých najchudobnejších.
Úlomky žuly – poviedky Jan Jílek – životopisný román o silne nábožensky založenom človeku Jiří Šmatlán – životopis človeka, ktorý sa od náboženstva dostáva k myšlienkám socializmu. Na Librově gruntě – rok 1848 na vidieku, zaoberá sa problémami okolo zrušenia roboty. Drašar – román popisujúcí psychologické problémy kňaza na dedine, končí tragicky. Maloměstský román – popisuje osudy dcéry K. H. Borovského, venovaný Karolíně Světlé. Z měst i ze samot Děti čistého živého – otázky náboženských skupín, obracajúcich sa k mysticizmu. Karolína Světlá, její život a její spisy Z naší národní literatury Z nejvýchodnějších Čech – z ciest po českomoravskom pomedzí Východočeské lomenice – národopisná štúdia O českém kroji Slavín žen českých Moderní pohádky ''Kamenité stezky
Online dostupné diela
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Českí spisovatelia Kategória:Osobnosti z Prahy Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch