Let Air France 447 bol let stroja Airbus A330-203 (imatrikulačná značka F-GZCP) leteckej spoločnosti Air France z medzinárodného letiska Galeão v brazílskom Rio de Janeiro do Paríža na Letisko Charlesa de Gaulla. Lietadlo s 216 pasažiermi (osem detí, 82 žien a 126 mužov – celkom 32 národností)Lidé v letadle nad Atlantikem nepřežili, stroj mohl zasáhnout blesk, Aktuálně.cz, 1. 6. 2009 a 12 členmi posádky sa počas preletu Atlantického oceánu 1. júna 2009 zrútilo do mora. Ide o prvú haváriu typu Airbus A330 s obeťami na životoch v komerčnej prevádzke a najväčšiu katastrofu v dejinách leteckej spoločnosti Air France.V airbusu zřejmě nikdo nepřežil, byli tam i tři Slováci, Aktuálně.cz, 1. 6. 2009
Na základe záverečnej správy z 5. júla 2012 viedli k zrúteniu lietadla najprv odlišné údaje z rýchlomerov, ktoré boli pravdepodobne spôsobené zamrznutím tzv. Pitotových trubíc (čidla určené na meranie prúdenia vzduchu a vypočítanie výšky a rýchlosti lietadla), a následne odpojený autopilot, na čo nedokázala posádka s nedostatočným výcvikom správania sa v kritických situáciách včasne reagovať. Nadmerný zásah posádky do riadenia letu po odpojení autopilota a nasledujúce obnovenie činnosti Pitotových trubíc, ktoré po takmer dvojminútovom výpadku začali vysielať správne, ale pre posádku nelogické informácie, spôsobili, že piloti prestali reagovať profesionálne, začali robiť chyby v komunikácii, dostali lietadlo do stavu straty vztlaku a kvôli nekoordinovanému postupu pri riešení problému sa zrútili do oceánu.
Posádka Z dôvodu dĺžky trvania letu a interných pravidiel spoločnosti Air France boli na palube traja piloti:
Marc Dubois, 58-ročný kapitán, ktorý pracoval v Air France od roku 1988 a mal nalietaných 10 988 hodín, z toho 6 258 hodín ako kapitán, a 1 700 hodín ako pilot lietadla typu Airbus A330, pričom trasu letu Air France 447 absolvoval 16 krát, David Robert, 37-ročný kopilot, ktorý pracoval v Air France od roku 1998 a mal nalietaných 6 547 hodín, z toho 4 479 ako pilot lietadla typu Airbus A330, pričom trasu letu Air France 447 absolvoval 39 krát - v čase nehody zastával pozíciu v manažmente spoločnosti, príležitostné lety absolvoval z dôvodu udržania letuschopnosti v osobných záznamoch na karte pilota a Pierre-Cédric Bonin, 32-ročný kopilot, ktorý pracoval v Air France od roku 2003 a mal nalietaných 2 936 hodín, z toho 807 hodín ako pilot lietadla typu Airbus A330, pričom trasu letu Air France 447 absolvoval päťkrát.
Okrem pilotov mala posádka ďalších 12 členov, z toho 11 francúzskej národnosti a jedného brazílskej.
Priebeh letu náhľad|upright=1.3|Trasa letu
Airbus A330-200 s imatrikulačnou značkou F-GZCP a so sériovým číslom 660, po prvýkrát vzlietol 25. februára 2005 a v čase havárie mal nalietaných 18 870 hodín.Záznam o nehode na Aviation Safety Network Z Ria de Janeira štartoval 31. mája o 19:03 miestneho času (22:03 UTC) s plánovaným pristátím v Paríži o 11:10 miestneho času (09:10 UTC).
Posledný rádiový kontakt s posádkou lietadla sa uskutočnil o 01:33 UTC, keď sa nachádzalo vo vzdialenosti 565 kilometrov od severovýchodného brazílskeho pobrežia. Posádka hlásila, že počas päťdesiatich minút očakáva vstup do senegalského vzdušného priestoru.
O 01:48 UTC lietadlo vyletelo z priestoru pokrytého radarom brazílskeho riadenia letovej prevádzky umiestnenom na súostroví Fernando de Noronha. Podľa tohto radaru v tom čase prebiehal let normálne, stroj letel v letovej hladine FL350 (cca ) rýchlosťou 453 kt (cca /h).
V čase približne 01:51 – 02:16 UTC trasa lietadla zrejme postupne prechádzala tromi búrkovými systémami.
Medzi 02:10 a 02:14 UTC vyslalo lietadlo 24 automatických chybových hlásení pomocou systému ACARS, ktoré informovali o technických problémoch: najprv bolo hlásené odpojenie autopilota a prechod do zvláštneho režimu pre poruchu. Ďalej bolo postupne hlásených mnoho závad na systémoch inerciálnej navigácie a primárnym i záložným letovým počítačom. Posledné prijaté hlásenie z 02:14 upozorňovalo na možnú stratu pretlaku v lietadle.
Záverečná správa z 5. júla 2012 uvádza aj podrobný prepis záznamu z čiernej skrinky, pričom najdôležitejšie časti sú nasledujúce:
Dráha letu Air France 447 smerovala z Brazílie do Francúzka ponad Atlantický oceán, kde sa nachádzala oblasť bez radarového pokrytia. Z podnebného hľadiska ležala táto oblasť v tzv. tropickej zóne konvergencie, v ktorej sa stretávajú vzduchové hmoty severnej a južnej pologule s častým výskytom frontálnych búrok. Približne o 01:33 UTC dňa 1. júna 2009, teda v čase posledného rádiového kontaktu, vletelo do búrkového systému aj lietadlo Airbus A330 letu Air France 447. Hoci cez danú oblasť letelo niekoľko ďalších lietadiel, lietadlo letu Air France 447 bolo jedno z mála, ktorého posádka sa rozhodla cez búrkový systém preletieť.
00:41:49 UTC kapitán Dubois: Hádam sa nenecháme rozhádzať nejakým búrkovým oblakom.
01:17:53 UTC kapitán Dubois: Teraz by sa nám hodilo vedieť plávať. 01:18:10 UTC kopilot Bonin: Takže točíme na sever? 01:18:24 UTC kapitán Dubois: Tým sa nič nezmení.
01:37:03 UTC kapitán Dubois: Sneží.
01:46:12 UTC kopilot Bonin: Tlmím svetlá v kabíne, aby sme videli trochu von. 01:46:14 UTC kapitán Dubois: Dobre, dobre. 01:46:15 UTC kopilot Bonin: A zapnem vonkajšie svetlá, aby sme videli lepšie. 01:46:21 UTC kapitán Dubois: Čo? 01:46:23 UTC kopilot Bonin: Vyzerá to, že vstupujeme do oblakov.
01:51:10 UTC kapitán Dubois: No toto sme teraz potrebovali! 01:51:14 UTC kopilot Bonin: Nemyslel som, že si užijeme toľko búrky. 01:51:21 UTC kapitán Dubois: Naozaj sme teraz potrebovali Eliášov oheň. 01:51:58 UTC kapitán Dubois: Vyzerá to tak, že si užijete turbulencie, keď pôjdem spať. 01:55:57 UTC kapitán Dubois: Zapnime mu svetlá. 01:56:16 UTC kapitán Dubois: Mimochodom, kto s tým pristane? Môžeš ty? Dobre, tak pôjde na moje miesto.
Kapitán Dubois sa vymenil s kopilotom Davidom Robertom, pričom za hlavného pilota určil menej skúseného Pierra-Cédrica Bonina, ktorý navyše sedel na nesprávnom sedadle.
01:59:36 UTC kopilot Bonin: Vyspal si sa? 01:59:38 UTC kopilot Robert: Tak trochu. 01:59:44 UTC kapitán Dubois: Ty si nespal? 01:59:47 UTC kopilot Bonin: Veď povedal "tak trochu". 02:00:08 UTC kapitán Dubois: Dobre, tak ja padám. 02:00:19 UTC kopilot Robert: Trochu som zachrápal. 02:00:29 UTC kopilot Robert: Si v pohode? 02:00:33 UTC kopilot Bonin: Áno, v pohode. Tie menšie turbulencie, ktoré si práve zažil, mali by sme na ne ešte naraziť, pretože sme v momentálne v oblakoch. Naneštastie, teplota klesá príliš pomaly, takže nemôžeme stúpať.
02:05:55 UTC kopilot Robert: Zavolajme im, nech vedia. 02:05:59 UTC letuška: Áno, tu Marilyn. 02:06:04 UTC kopilot Bonin: Ahoj Marilyn, tu Pierre. Počúvaj, za také dve minúty vletíme do oblasti, kde to bude triasť trochu viac ako doteraz. 02:06:13 UTC letuška: Máme sa teda posadiť a pripútať? 02:06:15 UTC kopilot Bonin: To nie je zlý nápad, daj vedieť aj kolegom. 02:06:18 UTC letuška: Dobre, ďakujem, poviem aj ostatným. 02:06:19 UTC kopilot Bonin: Dám Ti vedieť, keď z toho vyletíme.
Po tomto rozhovore zaznel v kokpite zvukový signál indikátora vypnutého autopilota. Dôvodom bolo zamrznutie Pitotovych trubíc, ktoré posielali do systému autopilota očividne nesprávne informácie. Na základe toho bol autopilot automaticky vypnutý a piloti museli lietadlo ovládať ručne. Lietadlo fungovalo bez chyby s výnimkou nesprávnych údajov o rýchlosti a výške, ktoré boli nepatrne nižšie ako v skutočnosti. Ani Bonin ani Robert však neprešli tréningom, na základe ktorého by vedeli, ako pokračovať v lete pri nespoľahlivých údajov týkajúcich sa rýchlosti a výšky.
02:10:06 UTC kopilot Bonin: Preberám ovládanie. 02:10:07 UTC kopilot Robert: Dobre.
Pravdepodobne pod vplyvom neštandardných atmosférických javov, Eliášovho ohňa a krupobitia, ktoré boli umocnené citeľnými turbulenciami, kopilot Bonin reagoval na vzniknutú situáciu neprofesionálne a riadiacu páku pri jeho pravej ruke potiahol k sebe, čím zvýšil uhol nábehu a spôsobil, že lietadlo začalo stúpať. Uhol nábehu však nastavil tak vysoký, že lietadlo začalo strácať rýchlosť, pričom sa v kokpite ozval varovný signál informujúci posádku o strate vztlaku.
02:10:07 UTC kopilot Robert: Čo je to? 02:10:15 UTC kopilot Bonin: Toto, toto nie je dobré. Mám zlý ukazovateľ rýchlosti. 02:10:16 UTC kopilot Robert: Takže strácame rýchlosť.
V tomto momente lietadlo stúpalo rýchlosťou 7 000 stôp za minútu, pričom pozemská rýchlosť bola len 93 uzlov, ktorá je typická pre malý motorový letúň. Robert si všimol chybu, ktorej sa dopustil Bonin a opravil ho.
02:10:27 UTC kopilot Robert: Pozor na rýchlosť! Pozor na rýchlosť! 02:10:28 UTC kopilot Bonin: Dobre, dobre, klesám. 02:10:30 UTC kopilot Robert: Stabilizuj. 02:10:31 UTC kopilot Bonin: Dobre. 02:10:31 UTC kopilot Robert: Klesaj! Hovorí to, že stúpame, hovorí to, že stúpame. Tak klesaj! 02:10:36 UTC kopilot Robert: Klesaj! 02:10:37 UTC kopilot Bonin: Dobre, klesáme. 02:10:38 UTC kopilot Robert: Jemne!
Bonin uvoľnil riadiacu páku, lietadlo znížilo uhol nábehu, začalo naberať rýchlosť a zrýchlilo na pozemskú rýchlosť 223 uzlov. Varovný signál informujúci o strate vztlaku sa vypol a posádka chvíľu ovládala lietadlo. Robert sa ešte pre istotu rozhodol zobudiť kapitána.
02:10:41 UTC kopilot Bonin: Stúpame. 02:10:49 UTC kopilot Robert: Dokelu, kde je? 02:10:55 UTC kopilot Robert: Dokelu!
Keďže ďalšia Pitotova trubica začala fungovať správne, piloti v tomto momente začali dostávať všetky informácie pravdivé na to, aby boli schopní bezpečne letieť. Pod vplyvom manuálneho riadenia kopilota Bonina sa však informácie o rýchlosti a výške tak radikálne zmenili, že sa im piloti rozhodli nedôverovať.
02:11:06 UTC kopilot Robert: Dokelu! Tak príde, alebo nie? 02:11:21 UTC kopilot Robert: Stále máme motory na plný výkon. Nerozumiem, čo sa to do pekla deje. Čo sa to do pekla deje.
V tomto momente lietadlo dosiahlo svoju maximálnu výšku a krátky moment letelo horizontálne. Z dôvodu nízkej rýchlosti a nízkej hustoty vzduchu však úplne stratilo vztlak a začalo padať k zemi. Robert podľa prepisu záznamu z čiernej skrinky nemal vôbec predstavu, čo sa vlastne dialo a Bonin stále držal svoju riadiacu páku vzadu s vysokým uhlom nábehu. Obaja piloti zlyhali v dodržiavaní štábnej kultúry, v komunikácii a v kooperácii. Predpokladá sa, že ak by Bonin pustil riadenie, lietadlo by sa samočinne dostalo zo stavu straty vztlaku. Vďaka vysokému uhlu nábehu však lietadlo naďalej padalo.
02:11:32 UTC kopilot Bonin: Do r**i, neovládam lietadlo. Vôbec neovládam lietadlo. 02:11:37 UTC kopilot Robert: Ľavé sedadlo preberá riadenie. Ovládanie pre ľavé sedadlo!
V tomto momente ukázal Robert aspoň náznaky korektnej komunikácie medzi pilotmi. Nanešťastie, nevedomý skutočnosti, že lietadlo padá bez vztlaku, aj on začal ťahať riadiacu páku k sebe zvyšujúc uhol nábehu. Lietadlo stále padalo, pričom Bonin znova začal zasahovať do ovládania lietadla napriek tomu, že riadenie odovzdal druhému pilotovi. Po minúte a pol od vypuknutia krízy na palube prišiel kapitán, pričom v kabíne stále opakovane znel výstražný signál o strate vztlaku.
02:11:43 UTC kapitán Dubois: Čo to do čerta robíte? 02:11:45 UTC kopilot Bonin: Stratili sme kontrolu nad lietadlom. 02:11:47 UTC kopilot Robert: Úplne sme stratili kontrolu nad lietadlom. Vôbec ničomu nerozumieme. Skúsili sme už všetko.