Ličartovce sú obec na Slovensku v okrese Prešov.
Polohopis Obec Ličartovce leží v údolí rieky Torysy v nadmorskej výške okolo 243 metrov nad morom. Obec Ličartovce má dobrú polohu, leží približne v prostriedku medzi mestami Košice a Prešov. Občania využívajú autobusovú aj vlakovú dopravu. Obec patrí do Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku a kde žije 555 800 obyvateľov.
Vzdialenosť do najbližsích obcí Drienovská Nová Ves () Obišovce () Drienov () Kendice () Petrovany () Lemešany () Ruské Pekľany ()
Prírodné podmienky Ličartovce ležia v Košickej kotline v doline Torysy. Nadmorská výška v strede obce je a v chotári 213
Rovinatý až vrchovinný povrch chotára tvoria štvrtohorné náplavy Torysy, uloženiny centrálnokarpatského flyšu; prvohorné zlepence, bridlice, droby a druhohorné kremence.
Chotár je odlesnený iba vo východnej časti, v západnej časti je súvislý les (dub, buk, breza). Má nivné illimerizované, hnedozemné a hnedé lesné pôdy. Je tu sírouhlíkový minerálny prameň.
Pri kaštieli je dendrologická rezervácia v malom, pomerne dobre zachovanom prírodnom parku z roku 1836 s početnými cudzokrajnými druhmi. Park v roku 2019 prešiel zásadnými úpravami.
Obyvateľstvo Počet obyvateľov k 31. 12. 2004 spolu 947muži 535, ženy 412 Predproduktívny vek (014) spolu 166 Produktívny vek (1554) ženy 227 Produktívny vek (1559) muži 355 Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 199 Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 6 (muži 3, ženy 3)
Náboženstvo Doklady o cirkevnom živote miestnych obyvateľov pochádzajú z archívu košickej Arcidiecézy. V rokoch 1749 – 1755 rímskokatolícky kostol sa v obci nenachádzal. Veriaci sa zhromažďovali na bohoslužby a obrady v kaplnke veľkostatku, ktorú spravovala grófka Juliana Medňanská. Sväté omše prichádzal vysluhovať kaplán z Drienova. Príslušnosť miestnych obyvateľov k náboženskému vyznaniu bola v tom čase nasledovná: Dospelí Deti Rímskokatolíci 114 30 Gréckokatolíci 24 9 Evanj. Ausb. vyzn. 38 14
V obci bol v tej dobe drevený gréckokatolícky chrám (cerkev). Vybudovali ho evanjelici bez zasvätenia patrónovi. Bol v ňom kamenný oltár, lavice neboli, chórus bol drevený bez orgánu, zvonica bola drevená.
Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Martinovi, biskupovi bol postavený v roku 1820 v tradíciach barokovo-klasicistického slohu, renovovaný v roku 1861 a v roku 1937. V roku 1937 zakúpili občania hlavný oltár Sv. Martina. Vyhotovil ho bardejovský majster P. Grešák. Celú sumu si občania zložili z dobrovoľných darov. Pred kostolom je postavený drevený a poniže kostola kamenný kríž. V roku 1946 bolo do kostola zavedené elektrické osvetlenie, v roku 1957 bola vykonaná oprava kostola a to: výmena krovu v zadnej časti a bol daný nový plech na strechu. Na podlahu bola daná keramická dlažba. Tiež bola vyspravená vonkajšia omietka a nástrek vonkajšej fasády.
Z iniciatívy správcu fary vdp. Jána Sedláka rád Kapucínov za prispenia občanov Ličartoviec aj susedných obcí zakúpil dom č. 113 pre potreby rehole. Dňa 5.9.1996 bola slávnostná vysviacka Domu kapucínov.
Podľa sčítania v roku 2011 je obec väčšinovo katolícka. 80% obyvateľov obce sa hlási ku rímskokatolíckej cirkvi a 4% sa hlásia ku gréckokatolíckej cirkvi. Menšinovými konfesiami sú pravoslávie, luteranizmus a kalvinizmus. 5 percent občanov sa nehlási ku žiadnemu vierovyznaniu. U približne desatiny nebolo vierovyznanie zistené.
Symboly obce erb znak vlajka
Dejiny Ličartovce teda patria k starobylým slovenským dedinám, jestvujúcim pred 9.11. storočím. Je predpoklad, že na blízkom mieste Ihriska sa aj tunajší obyvatelia zúčastňovali predkresťanských kultových obradov v uvedenom období. V 14. a v prvej polovici 15. storočia patrili Ličartovce drienovskej vetve Abovcov. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené od 10 port (resp. domov), takže Ličartovce boli stredne veľkou dedinou. V roku 1600 malo sídlisko 9 obývaných poddanských domov. Po miernom úbytku domov boli Ličartovce koncom 16. storočia malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.
Prvý raz sa spomína obec Ličartovce v listine z roku 1249, v ktorej kráľ Belo IV. daroval istému zemanovi majetok v doline Svinky, ktorý na východnej strane susedil s chotárom Ličartoviec. Z tejto správy ale vyplýva, že miestne sídlisko už jestvovalo dávnejšie, keď pred rokom 1249 k nemu patril susediaci majetok.
Prehistória obce Archeologickým prieskumom boli odhalené stopy po slovanských sídliskách a črepy slovanskej keramiky pri Drienove, Kendiciach a Ličartovciach z 10.12. storočia. O slovanských predkoch na území Ličartoviec existujú tiež doklady z 8.9. storočia. Ako tvrdí profesor Budinský-Krička: “Na hradištnú – slovanskú kultúru sa tu prišlo v Drienove, v Kendiciach, Šváboch, Prešove Šarišských Michaľanoch, Finticiach, Kapušanoch, Geraltove, na Hradisku a najnovšie v Mirkovciach, Šarišských Sokolovciach a Ostrovanoch. Nad kotlinou Svinky susediacej sprava s Toryskou kotlinou sa zistilo slovanské osídlenie na hradisku „Stráže“ nad Obišovcami a v Ličartovciach“.
Do 11.12. storočia sa v tomto priestore nachádzajú hradiská – valmi opevnené vyvýšené plošiny, ktoré slúžili ako útočištia pred nepriateľmi aj ako kultové obradné miesta predkresťanského slovanského náboženstva. Doklad o takýchto náboženských obradoch konaných na ihriskách sa doteraz zachoval iba v názve miesta pri Ličartovciach. Je teda predpoklad, že na blízkom mieste Ihriska sa tunajší obyvatelia zúčastňovali na predkresťanských obradoch.
Prvá písomná zmienka Prvý raz sa spomína obec Ličartovce v listine z roku 1249, v ktorej kráľ Belo IV. daroval istému zemanovi majetok v doline Svinky, ktorý na východnej strane susedil s chotárom Ličartoviec. Z tejto správy ale vyplýva, že miestne sídlisko už jestvovalo dávnejšie, keď pred rokom 1249 k nemu patril susediaci majetok. Ďalej sú Ličartovce spomenuté v listine z roku 1284 kedy Ladislav IV. vrátil Petrovi z Drienova majetky, ktoré mu údajne zobrali vlastníci susedných majetkov. Medzi vrátenými bol aj majetok Igliche, na ktorom mohlo byť sídlisko. Tento majetok je spomenutý ešte aj listinou z roku 1435, ktorá uvádza jeho názov presnejšie ako Igricze. Podľa uvedených správ majetok patril šľachticom z Drienova, v okolí ktorého sa nachádzal. Prieskumom chotárnych názvov sa zistilo, že doteraz živý názov Ihriska sa vzťahuje na majetok v chotári Ličartoviec.
Stredovek a novovek V 14. a prvej polovici 15. storočia patrili Ličartovce drienovskej vetve Abovcov. Neskôr boli ich vlastníkmi šľachtici z Budimíra, Ploského, rodina Muladiovcov a mesto Košice. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej rozdelené do desiatich port takže Ličartovce v tom čase boli stredne veľkou dedinou. Neskôr väčšina sedliakov stratila pozemky a stali sa z nich želiari. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 3,5 a 1,5 porty pričom v roku 1567 tri domácnosti hospodárili na celých a tri na polovičných usadlostiach, v tých rokoch tu žilo aj šesť želiarských domácností. Na konci 16. storočia boli teda Ličartovce iba malou dedinou.
V roku 1792 bola táto dedina majetkom kráľovského fiškusa, od ktorého odkúpil tento majetok Koloman Piller, ktorý ho vlastnil až do vyvlastnenia po druhej svetovej vojne. V roku 1736 bola prestavaná a rozšírená pôvodná budova budúceho kaštieľa. Je postavený na spôsob východoslovenských renesančných kaštieľov s nárožnými vežami a atikami. Má barokovo-klasicistickú fasádu a neskôr zabudovaný erb. V dvore sa nachádza aj pomerne vzácna neoklasicisticko-secesná socha ženy – Vesny z liatej kameniny, ktorej autorom je L. Keiser z Zurichu. Počas 2. svetovej vojny tu bol ubytovaný nemecký generálny štáb a po roku 1945 je v ňom zriadená ozdravovňa, neskôr nemocnica a napokon psychiatrické oddelenie pre mužov, ktoré pod rôznymi názvami funguje dodnes.
Druhá svetová vojna V roku 1941 bol do koncentračného tábora deportovaný jediný ličartovský žid s rodinou – Lazar Beck. O svoju živnosť bol pripravený v roku 1941
S výstavbou novej MŠ na pozemku v blízkosti ZŠ sa začalo v roku 1977. Dňa 1. 9. 1981 bola daná do užívania moderná MŠ.
Najnovšie dejiny V priebehu roku 1943 vystaval občan Ján Sabol, obchodník a krčmár novú budovu, v ktorej zriadil obchod a krčmu. V tom istom roku bola vykonaná regulácia obecného potoka, zároveň bola opravená štátna cesta cez obec. V roku 1947 začína do obce pravidelne dochádzať pošta a bol tiež zavedený telefón. Sčítaním ľudu k 1.3.1950 bol zaznamenaný počet obyvateľov obce 535. V roku 1953 sa v údolí rieky Svinka začína s výstavbou rekreačných chát jednotlivcami aj podnikmi. V roku 1959 sa rozšírilo nepostačujúce verejné osvetlenie v obci a o rok neskôr prebehla výstavba rozhlasu po celej obci, taktiež bol zradený obchod so samoobsluhou. V roku 1962 pokračuje výstavba telefónnej siete v obci. Ústredňa je montovaná do novej školy pre 30 účastníkov. Zdravotné stredisko pre občanov Ličartoviec bolo k dispozícii v Drienovskej Novej Vsi, pri Tehelni. Na odborné vyšetrenia a pre hospitalizáciu im slúžila nemocnica v Prešove. V roku 1964 bol v investičnej akcii Jednoty Prešov postavený pri kultúrnom dome hostinec o rozmere 6 x .
Problémy s pitnou vodou V roku 1972 sa objavili problémy s nevyhovujúcou vodou v škole, ale aj v celej obci. V roku 1973 bolo potrebné rozšíriť telefónnu sieť a napojiť obec priamo na sídlo okresu Prešov.
Keďže Ličartovcanov dlho trápi problém kvalitnej vody, obecný úrad podal v roku 1993 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na výstavbu vodovodu a kanalizácie. Bol vypracovaný projekt, ktorý uvažoval s napojením na Starinu, nakoľko aj ďalšie vrty nepriniesli očakávaný výsledok. V roku 1995 bol existujúci projekt na výstavbu vodovodu prehodnotený so zmenou napojenia na vodný zdroj, nakoľko v obci bol získaný vyhovujúci vodný zdroj a bol znížený finančný náklad. V roku 1996 bola začatá výstavba obecného vodovodu, ktorá v súčasnosti pre nedostatok finančných prostriedkov stagnuje. V roku 1998 Obecný úrad Ličartovce objednal vypracovanie projektu na výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd, ktorý rieši odkanalizovanie nielen domácností, ale aj všetkých subjektov, ktoré sa v obci nachádzajú. Od roku 1995 prebieha výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne. Na túto stavbu OcÚ účelové prostriedky neboli pridelené.
Diaľničný úsek D1 Koncom roku 1977 sa začala výstavba diaľničného úseku D1 medzi Prešovom a Košicami. Boli vyvlastnené mnohé poľnohospodárske majetky. Malou satisfakciou boli vzniknuté pracovné príležitosti.
Názov Vývin názvu obce 1249 – Licardi, Likardii 1427 – Lycherd 1773 – Licsirth, Liczirtowcze 1786 – Licschirt, Ličirtowce 1808 – Licsérd, Ličártowce 18631902 – Licsért 19071913 – Licsérd 1920 – Ličartovce''maďarsky Licsért
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Kaštieľ Pillerovcov, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, zo 17. storočia. Kaštieľ bol zásadne barokovo prestavaný v roku 1736. V 19. storočí bol rozšírený v duchu neorenesancie. Posledným súkromným vlastníkom pred znárodnením bol Dr. Dezider Piller. V roku 1950 bol upravený, sídlil v ňom domov dôchodcov. Interiéry kaštieľa boli poznačené nevhodnými úpravami v dobe využitia ako domov dôchodcov. Objekt je momentálne nevyužitý a chátra. Nachádzajú sa tu miestnosti s rovnými stropmi. Fasády kaštieľa sú členené kordónovou rímsou, parter má pásovú rustiku. Okná majú šambrány s páskami. Stredný trojosový rizalit je členený pilastrami a ukončený prelamovanou atikou s aliančným erbom a vázami. Okolo kaštieľa je zachovaný krajinársky park. Kaštieľ s parkom ohradzuje múr s romantizujúcim cimburím.