Douglas DC-6 je piestovým motorom poháňané dopravné lietadlo vyrábané spoločnosťou Douglas Aircraft Company v rokoch 1946 – 1958. Pôvodne bolo zamýšľané ako vojenské dopravné lietadlo (vývoj počas 2. svetovej vojny), ale potom bolo prepracované na civilné dopravné. Od roku 1952 ho používala Pan Am na prelety z Európy do Ameriky.
Vznik a vývoj thumb|Prototyp Douglas XC-112A, ktorý prvýkrát vzlietol 15. februára 1946. V roku 1956 bol prestavaný na štandard DC-6 a v rokoch 1963 až 1965 ho prevádzkovala španielska spoločnosť TASSA thumb|Cestujúci vystupujúci z lietadla DC-6 spoločnosti SAS: všimnite si horný rad okien, ktorý naznačuje, že toto lietadlo bolo postavené ako voliteľný lôžkový variant pôvodnej dĺžky DC-6
V rokoch 1942 a 1944 začali vo firme Douglas plánovať povojnovú výrobu civilných lietadiel. Silnou konkurenciou im boli rýchle a pretlakovou kabínou vybavené stroje Lockheed L-049 Constellation, ktoré boli zatiaľ vyrábané v obmedzenom počte pre vojenské letectvo. Douglas sa tiež rozhodol skonštruovať dopravné lietadlo s pretlakovou kabínou s ešte väčšou kapacitou. Najväčšou motiváciou vývoja bol záujem spoločnosti United Air Lines, ktorá v septembri 1944 objednala 20 strojov, napriek tomu, že nevidela viac než hlavné výkresy.
Douglas sa plne venoval konštrukcii a stavbe nového stroja až v čase keď sa znížil nápor na vojnovú výrobu. Spočiatku vyvíjal svoj DC-6 pod vojenským označením XC-112A. Konštrukcia mohla pokračovať rýchlym tempom, pretože celý nosný systém, bol po miernom vystužení, prevzatý z lietadla C-54. Bol postavený nový trup, s dlhšou a priestrannejšou pretlakovou kabínou a aj pretlakovým kokpitom pre posádku.
Základný počet cestujúcich na dlhých trasách bol 52, na kratších mohol niesť až 68 osôb. Motory boli Pratt&Whitney R-2800 Double Wasp CA-15, s výkonom 1 543 kW, ktoré poháňali vrtule s reverznou polohou pre skrátenie pristátia. Významnou novinkou boli účinné dvojštrbinové vztlakové klapky na krídlach.
Použitie thumb|DC-6 United Airlines na Stapletonovom letisku v Denveri, september 1966
Prvý stroj DC-6 vzlietol ešte s vojenským označením XC-112A dňa 15. 2. 1946 a od júla 1946 začali dodávky civilným zákazníkom. Dodaných bolo celkom 175 ks a ako prvé ich nasadili United Air Lines v apríli 1947. DC-6 boli rovnocennými súpermi lietadiel L-049 Constellation, a ich príchod na americké kontinentálne a transatlantické trasy vyvolal prudký konkurenčný boj medzi výrobcami lietadiel a ich používateľmi.
Lockheed Constellation letel medzi New Yorkom a Los Angeles 11 hodín s jedným medzipristátim a DC-6 mal rovnaké parametre. U oboch strojov však nastala kríza; DC-6 dostal zákaz lietania od novembra 1947 do marca 1948 po sérii nehôd, pri ktorých zahynulo 143 ľudí. Po odstránení závad sa ale doprava obnovila, no medzitým Lockheed vyrábal zdokonalené modely L-649 a L-749. Firma Douglas odpovedala novými modifikáciami DC-6, ktorými boli DC-6A Liftmaster, určený pre nákladnú dopravu s trupom dlhším o . Kabína s objemom mohla odviezť až 13 ton nákladu.
Najprv ho nasadila spoločnosť Slick Airways v apríli 1951 a neskôr nasledovali ďalšie spoločnosti. Najväčší úspech však priniesla firme Douglas verzia DC-6B, z januára 1951, ktorá je považovaná za najekonomickejšie z amerických dopravných lietadiel s piestovými motormi. V roku 1958 tvorili prevádzkové náklady DC-6B len 0,83 centu na cestujúceho a kilometer, zatiaľ čo Constallation vykazoval náklady 1,08 centu a modernejšie piestové typy mali ešte vyššie prevádzkové náklady.
DC-6B mal veľmi úsporné motory R-2800 CB-17 s výkonom 1 837 kW, ktoré používali palivo s oktánovým číslom 115 až 130, s dobou medzi jednotlivými revíziami až 3 000 hodín. Trup bol pretiahnutý na . Bol v ňom vytvorený priestor pre 54 osôb pri letoch nad Atlantikom, 64 pri kontinentálnych letoch a od roku 1952 pre 82 cestujúcich v turistickej triede pri letoch cez Atlantik. Maximálny počet cestujúcich bol 92.
United Air Lines zaviedli svoje prvé DC-6B v apríli 1951 a potom už rýchlo nasledovali ďalšie letecké spoločnosti. Douglas ich vyrábal až do roku 1958 a celkom bolo postavených 286 ks. Ďalších 77 ks bolo vo verzii DC-6A, z ktorých bola väčšina prestavaná na DC-6C, pre zmiešanú prepravu osôb a nákladu.
Verzie thumb|Northern Air Cargo prevádzkovala jedno z dvoch lietadiel DC-6, ktoré boli prestavané na konfiguráciu s výkyvným chvostom thumb|VC-118 The Independence prezidenta Spojených štátov Harryho S. Trumana
XC-112 DC-6 DC-6A DC-6B DC-6C VC-118 C-118A VC-118A C-118B VC-118B R6D-1 R6D-1Z
Civilní používatelia Brazília Lóide Aéreo Nacional Panair do Brasil Real Transportes Aéreos Varig border|24px Grécko Olympic Airways border|24px Namíbia Namibia Commercial Aviation NCA border|24px Holandsko KLM Nový Zéland TEAL Veľká Británia Air Atlantique, dnes West Atlantic; bývalý nákladný prepravca so sídlom v Coventry, Anglicko USA Everts Air Fuel Everts Air Cargo
Technické údaje
Posádka – 3 (kapitán, kopilot, navigátor, počet stewardov podľa kapacity) Kapacita – 54 až 102 pasažierov Dĺžka – Rozpätie krídel – Výška – 8,66 Plocha krídel – Prázdna hmotnosť – Max. vzletová hmotnosť – Motory – 4× Pratt & Whitney R-2800-CB-17 s výkonom 2 500 hp (1 700 kW) Priemerná rýchlosť – 274 kn (315 mph, /h) Dolet – 2 610 nmi (3 010 mi, ) Dostup – 25 000 ft () Rýchlosť stúpania – 1 070 ft/min (/s)
Zdroje Václav Němeček, Atlas Letadel, svazek 2, Nakladatelství dopravy a spojú, Praha, 1980
Iné projekty
Kategória:Lietadlá Douglas Kategória:Dopravné lietadlá USA