Renault Formula 1 Team (Renault Sport F1, Lotus-Renault, a od roku 2021 funguje pod názvom Alpine F1 Team ako diel skupiny Renault) je francúzsky automobilový tím Formuly 1, vlastnený rovnomennou automobilkou. Jeden z najvýznamnejších aktérov tejto disciplíny, nielen ako konštruktér, ale aj ako dodávateľ motorov iným tímom.
História
Začiatky (19771985) V roku 1976 sa do 24-hodinových pretekov Le Mans prihlásilo vozidlo Alpine poháňané turbomotorom Renault, ale z pretekov odstúpilo. Nasledujúci rok bojoval o víťazstvo tím Alpine-Renault A442, ale všetky tri vozidlá odstúpili kvôli poruche motora.
250px|left|thumb|Renault RS10 poháňal prvý turbomotor v F1 O mesiac neskôr predstavil francúzsky tím Renault RS01 s Jeanom-Pierrom Jabouillom za volantom na Veľkej cene Veľkej Británie v roku 1977. Ako jedny z prvých použili výrazne experimentálny 1,5-l turbomotor. Auto však bolo nespoľahlivé, prvému Renaultu vyniesol trochu pejoratívnu prezývku „Žltá čajová kanvica“. Po vynechaní ďalších dvoch pretekov sa RS01 vrátilo do Zandvoortu. Jabouille umiestnil svoj Renault na povzbudivé 10. miesto, ale po zlomení zavesenia kolies odstúpil. Koniec sezóny bol poznačený tromi odstúpeniami a neúspechom v kvalifikácii v Kanade, pričom tím vynechal Veľkú cenu Japonska.
V roku 1978 Renault uprednostnil svoj program vytrvalostných pretekov pred F1. Táto voľba bola odmenená víťazstvom vozidla Alpine-Renault A442 na 24-hodinových pretekoch Le Mans s Didierom Pironim a Jeanom-Pierrom Jaussaudom. Bernard Hanon však potom oznámil koniec programu Le Mans v prospech Formuly 1.
Pre Jabouillea a jeho RS01 bol rok 1978 poznačený 9 odstúpeniami z pretekov, pričom jediným výsledkom v bodovaní bolo 4. miesto na Veľkej cene Spojených štátov. Avšak spoľahlivosť stále chýbala, výkony boli na dosah. Jabouilleovi sa v skutočnosti vždy (okrem Kanady) podarilo kvalifikovať v prvej časti štartovacieho poľa, pričom dvakrát skončil dokonca na 3. mieste.
V roku 1979 sa René Arnoux pripojil k tímu. Začiatok sezóny sa nelíšil od predchádzajúcich rokov, napriek tomu, že Jabouille získal prvú pole position na Veľkej cene Južnej Afriky. Potom prišla Veľká cena Francúzska a úspech, Jabouille vyhral a Arnoux obsadil 3. miesto po pamätnom súboji v záverečných kolách s Gillesom Villeneuveom. V posledných 7 Veľkých cenách Arnoux skončil dvakrát druhý (Veľká Británia a USA) a získal dve pole position (Rakúsko a Holandsko), zatiaľ čo Jabouille zaznamenal 6 odstúpení a jedno 14. miesto. Renault napriek tomu skončil na 6. mieste v hodnotení konštruktérov a stroj sa teraz rozbehol.
V roku 1980 Renault často odstupoval (12 odstúpení v 13 Veľkých cenách pre Jabouillea), ale keď skončil, bolo to na dobrých miestach, 3 víťazstvá (2 pre Arnouxa, 1 pre Jabouillea) umožnili Renaultu skončiť na 4. mieste v celkovom poradí.
V roku 1981 sa k spoločnosti opradenej diamantmi pridal mladý zázračný chlap: Alain Prost. Keď k tomu pridali teraz už konkurencieschopný turbomotor, sezóna 1981 vyzerala byť dobrá. Autá boli spoľahlivejšie a Prost vyhral tri preteky (vrátane jedného domáceho) a v druhej polovici sezóny dvakrát skončil druhý. Renault obsadil tretie miesto v šampionáte.
Rok 1982 bol ešte lepší. Prost začal sezónu dvoma víťazstvami po sebe, no potom sedem Veľkých cien nezískal ani bod. Na Veľkej cene Francúzska dosiahol Renault dvojnásobok, keď Arnoux predbehol Prosta, pred jazdcami Ferrari Pironim a Tambayom: štyria francúzski jazdci na prvých štyroch miestach! So štyrmi víťazstvami (dve pre Prosta a dve pre Arnouxa) Renault opäť skončil na treťom mieste v šampionáte.
Potom prišiel rok 1983 a s ním aj skutočná príležitosť získať titul. V spolupráci s Cheeverom, Prost vyhral štyri preteky a bol v dobrej pozícii na zisk titulu. Piquet a Brabham sa však vrátili veľmi rýchlo, príliš rýchlo pre Renault, ktorý v posledných pretekoch v Južnej Afrike stratil titul. Renault, ktorý skončil v šampionáte na druhom mieste, čiastočne obvinil Prosta z tohto neúspechu a vyhodil ho.
Renault pokračoval vo svojej kariére konštruktéra ešte dve sezóny. Najväčšie tímy tiež zaviedli preplňovanie turbodúchadlom a Renault tak zostal pozadu. V roku 1984 mohol Warwick v Brazílii vyhrať, ale jeho predné zavesenie kolies sa zlomilo, pravdepodobne po menšej kolízii s Nikim Laudom na začiatku pretekov. V Monaku sa Tambay a Warwick zrazili na štarte. Na Veľkej cene Francúzska Tambay získal pole position, ale musel sa uspokojiť s 2. miestom v pretekoch. Nakoniec Renault skončil na 5. mieste bez víťazstva.
Rok 1985 bol ešte horší. Napriek dvom umiestneniam na stupňoch víťazov sa Renault ocitol na 7. mieste v celkovom poradí a po tom, čo sa jeho podvozok stal podľa jazdcov „odťahovacím vozidlom roka“.
Renault hodil uterák do ringu ako výrobca, ale zostal prítomný ešte jeden rok ako dodávateľ motorov, najmä pre Lotus, ktorý v rokoch 1985 až 1986 získal 5 víťazstiev. Renault sa vrátil do F1 v roku 1989, ale iba ako dodávateľ motorov s atmosférickým motorom V10, ktorý poháňal tím Williams. Prvý titul získal v roku 1992 a po ňom nasledovalo ďalších päť. Renault sa odhlásil koncom roka 1997, ale motor naďalej poháňal podvozky Benettonu pod názvom „Playlife“.
Návrat ako vlastný tím (20002011) Znovuzrodenie Renaultu ako výrobcu sa začalo v roku 2000. Renault sa rozhodol kúpiť pretekársky tím Benetton a za jeho riaditeľa najal Flavia Briatoreho. Napriek akvizícii si Benetton udržal svoj názov až do roku 2001. Po inovácii s turbom vybavil Renault v roku 2001 spoločnosť Benetton motorom s uhlom V 110°. V roku 2002, počas prvej sezóny po návrate francúzskeho tímu, sa Trulli a Button ani raz nedostali na stupne víťazov, ale s 23 bodmi skončil Renault na 4. mieste.
V roku 2003 sa tím spoliehal na výkonnejší R23 a mladého španielskeho génia Fernanda Alonsa. Od druhej Veľkej ceny v Malajzii obsadili Renaulty prvú priečku štartového roštu. V Maďarsku Alonso získal prvé víťazstvo Renaultu po 20 rokoch, keď predbehol Michaela Schumachera, päťnásobného úradujúceho šampióna! Renault stále skončil na 4. mieste, ale s úctyhodnejším skóre 88 bodov.
V roku 2004 sa Renault vrátil do pretekov. Modro-žlté vozidlá obsadili druhé miesto, rovnako ako v roku 1983. Trulli vyhral Veľkú cenu Monaka, ale po Veľkej cene Francúzska sa tím ocitol v kríze a výsledky sa zhoršili. Príchod Villeneuva, ktorý nahradil Taliana, situáciu len zhoršil a Renault zaostal za BAR-Hondou.
V roku 2005 bol však Renault v siedmom nebi. Giancarlo Fisichella vyhral prvú Veľkú cenu sezóny v Austrálii, potom jeho obľúbený jazdec Fernando Alonso zopakoval skvelú sériu víťazstiev a vďaka Räikkönenovým neúspechom získal titul majstra sveta v Brazílii, čím sa stal najmladším šampiónom v histórii. Druhé miesto dokonale obsadil Giancarlo Fisichella, napriek tomu, že sa počas sezóny stal obeťou všemožných problémov. Na strane konštruktérov trvalo až do posledných pretekov sezóny, kým diamantová značka konečne získala korunu, ktorá jej v roku 1983 tesne unikla.
Majstrovské tituly Renault a Alonso boli v roku 2006 opäť favoritmi a obaja mali raketový štart do sezóny. V polovici sezóny mal Alonso so šiestimi víťazstvami značný náskok v šampionáte a Fisichella vyhral aj jedny preteky. Zvyšok sezóny však viedol k zákazu systému hromadných tlmičov, pretože sa považovali za mobilný aerodynamický prvok. Scuderia to využila na to, aby dobehla francúzsky tím a počas leta nazbierala úspechy. Po Alonsovej poruche motora v Monze sa Renault ocitol za Ferrari. To však malo krátke trvanie, pretože Schumacherovi v Japonsku zlyhal motor a Massa stratil niekoľko bodov, zatiaľ čo Alonso si vďaka finálovému víťazstvu v Suzuke udržal titul po poslednej Veľkej cene v Brazílii. Renault v tomto poslednom kole získal aj svoj druhý titul konštruktérov s päťbodovým náskokom pred Ferrari.
Po odchode Fernanda Alonsa do McLarenu sa Giancarlo Fisichella stal jazdcom číslo 1 tímu Renault v sezóne 2007, spolu s nováčikom Heikkim Kovalainenom, ktorý v roku 2005 obsadil druhé miesto vo Formule 2. Táto sezóna, žiaľ, znamenala koniec zlatého veku francúzskeho tímu. Monopost R27 výrazne zaostával za výkonmi svojich predchodcov a oba Renaulty sa ocitli vo veľkej priepasti od McLarenu, Ferrari a BMW Sauber. Obaja jazdci, a najmä Kovalainen, však bodovali takmer v každých pretekoch, no tím sa čoskoro musel vzdať snahy o obhajobu titulov. Kovalainen dosiahol jediný úspech tímu v tejto sezóne, keď obsadil druhé miesto na okruhu Fuji, čo bolo jediné pódium pre diamantovú značku v tomto chudobnom roku. Renault skončil v Pohári konštruktérov na 3. mieste po diskvalifikácii McLarenu, ďaleko za Ferrari a BMW Sauber.
Crashgate V roku 2008 Flavio Briatore upratal tím a prepustil Fisichellu a Kovalainena. Priviedol späť Alonsa (ktorý predčasne ukončil zmluvu s McLarenom) a získal Nelsona Piqueta Jr. ako svojho tímového kolegu. Štart tímu do sezóny bol však napriek Alonsovmu úsiliu veľmi ťažký. Zdá sa, že Renault sa od roku 2007 nezlepšil a teraz sa ocitol v strede tabuľky. Veľká cena Francúzska umožnila Piquetovi Jr. získať svoje prvé body vo Formule 1, keď si dovolil luxus predbehnúť svojho slávneho tímového kolegu v posledných kolách. Na Veľkej cene Nemecka, kde sa Piquet Jr., ktorý štartoval zo 17. miesta, vďaka Glockovej prudkej havárii ocitol na čele pretekov asi desať kôl pred koncom. Napriek všetkému jeho úsiliu na konci pretekov ho predbehol Lewis Hamilton, no aj tak skončil druhý a získal tak prvé pódium Renaultu v roku 2008.
Na Veľkej cene Singapuru Alonso, ktorý štartoval až z 15. miesta, využil výjazd svojho tímového kolegu Nelsona Piqueta Jr. a po výjazde safety caru sa ujal vedenia. Alonso vyhral Veľkú cenu, ale v tej chvíli nikto nepochyboval o scenári, ktorý Renault použil na dosiahnutie víťazstva. Trvalo rok, kým Piquet Jr. vyhlásil, že dostal rozkaz naraziť do steny, aby pomohol Alonsovi vyhrať. Napriek všetkému Alonso v Japonsku získal druhé víťazstvo v rade, tentoraz bez podvádzania. Renault skončil v Pohári konštruktérov na 4. mieste a dúfal, že v roku 2009 bude bojovať o titul.
Tím a jeho jazdec Fernando Alonso sa rýchlo vrátili späť na zem. Renault bol v skutočnosti úplne mimo hry napriek úsiliu dvojnásobného majstra sveta v pretekoch, ktorému sa podarilo získať niekoľko bodov v Melbourne, Bahrajne, Španielsku a Monaku. Okrem toho Piquet Jr. urobil sériu chýb a nakoniec bol vyhodený a na posledných sedem pretekov ho nahradil Francúz Romain Grosjean.
Epizóda Crashgate vyšla najavo počas aféry s Veľkou cenou Singapuru v roku 2008. Piquet Jr. sa ku všetkému priznal a Flavio Briatore a Pat Symonds boli prepustení. V Renaulte sa veci vyvíjali zle, napriek ironickému umiestneniu na stupňoch víťazov v Singapure. Koniec sezóny bol viac než sklamaním, pretože žiadny Renault neskončil na bodoch. Renault už nedokázal zabrániť Fernandovi Alonsovi, aby sa pridal k Ferrari. Navyše, po odstúpení BMW a Toyoty sa zdalo, že aj Renault je pripravený zbaliť si kufre.
Perióda transformácie (20112020) Nakoniec, koncom roka 2009, tím čiastočne odkúpila spoločnosť Genii Capital (Renault si ponechal menšinový podiel) a dobrodružstvo pokračovalo. Narýchlo bol najatý poľský jazdec Robert Kubica. Na nástupcu Alonsa, ktorým sa nakoniec stal Vitalij Petrov, vicemajster Formule 2 z roku 2009, sa čakalo dlho. Treba poznamenať, že prvý ruský jazdec v histórii si so sebou priniesol takmer 15 miliónov eur a dúfal, že ľuďom dokáže, že si zaslúži miesto na štartovacom poli, čo sa Romainovi Grosjeanovi za volantom priemerného Renaultu zjavne nepodarilo predviesť.
Renault sa v sezóne 2010 vracia ku svojim koreňom a bude nosiť pôvodné farby (žltá a čierna) francúzskeho tímu z jeho začiatkov. Nový šéf tímu, Eric Boullier, zostáva o svojich cieľoch skromný, budú to body. Vďaka Poliakovi zaznamenal Renault tri umiestnenia na stupňoch víťazov (v Austrálii, Monaku a Belgicku). Tím nakoniec skončil v Pohári konštruktérov na 5. mieste so 163 bodmi.