Vyšný Hrušov () je obec na Východnom Slovensku v Prešovskom kraji na území okresu Humenné, ležiaca na južnom okraji Laboreckej vrchoviny.
Obec Vyšný Hrušov sa nachádza 12 kilometrov od okresného mesta Humenné v nadmorskej výške Počtom obyvateľov, v súčasnosti, patrí medzi obce do 500 obyvateľov. Predpokladané obdobie osídlenia územia obce (ktoré bolo súčasťou Drugethovského humenského panstva) siaha do 14. storočia. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1543. Obec bola osídlená roľníckymi usadlíkmi. Najčastejšim zdrojom obživy vtedajších obyvateľov bola poľnohospodárska výroba. V období druhej svetovej vojny boli obyvatelia obce dočasne evakuovaní a časť obce zničená bombardovaním. Dominantnou obce je kostol svätých Petra a Pavla, ktorý bol dokončený v roku 1973 namiesto pôvodného kostola obce (postavený v roku 1778), ktorý sa stal, po viac ako 200 rokoch, nevyhovujúcim. Pôvodný kostol existoval do januára 1978. V roku 2002 bola na jeho mieste dokončená výstavba Domu nádeje.
Polohopis left|thumb|450px|Panoramatický záber na obec Vyšný Hrušov z horného konca obceObec Vyšný Hrušov leží na južnom okraji Laboreckej vrchoviny na rovine obkolesenej prevažne listnatými lesmi Nízkych Beskýd, v doline rieky Udavy, 12 kilometrov od okresného mesta Humenné. Rozloha obce je , priemerná nadmorská výška 196 metrov nad morom. Svojou polohou tvorí súčasť Horného Zemplína. Obývaná časť obce je geograficky ohraničená dvoma prítokmi Udavy. Na severovýchode tvorí takúto hranicu Svinský potok a na juhozápade prítok Hrušovka.
Počasie a podnebie Pre obec je typické mierne počasie, v zime so severným a v lete s prevažne južným vetrom. Poľnohospodárstvo sa prebúdza spolu s pôdou počas ústupu mrazov v marci. Hospodári sa až do novembra, pričom pôda zamŕza v decembri. V minulosti, na území obce, počas zimy napadal sneh až do výšky jedného metra. Takéto zimy sa však, aj vzhľadom na globálne klimatické zmeny, v súčasnosti nevyskytujú.
Prírodné podmienky Celá lokalita v katastrálnom území obce Vyšný Hrušov, ako súčasť Laboreckej vrchoviny patrí pod sústavu chránených území členských štátov Európskej únie s názvom Natura 2000.
Fauna a flóra Výskyt divej zveri je ovplyvnený počasím a typom vegetácie. Okolie Vyšného Hrušova tvoria prevažne listnaté lesy s menšinovým zastúpením zmiešaných lesov v ktorých sa darí jelenej zveri, diviakovi, líške, zajacovi a vlkovi. Z vtáctva je v obci možné vidieť havrana, hus, jastraba, kačicu, kukučku, lastovičku, slávika, sovy, sýkorku, škovránka, vrabca a vranu. Pravidelné hniezdisko, priamo v centre obce, majú bociany od tridsiatych rokov 20. storočia. Toto miesto je zaznamenané aj v Atlase hniezd bociana bieleho.
Dejiny Vyšný Hrušov pravdepodobne založili v 14. storočí usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nemeckého práva. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1543 v sťažnosti Kláry Bátoriovej (manželky Štefana Drugeta) o neoprávnenom zabraní venných majetkov, v ktorej je uvedená aj obec Vyšný Hrušov (túto sťažnosť nechal preveriť vtedajší panovník Ferdinand I. Habsburský a z tejto príležitosti vznikol o obci Vyšný Hrušov písomný záznam).
Vlastníci obce Obec, už od svojho osídlenia, patrila pod správu Humenského panstva bratov Filipa a Jána Drugetovcov. Rod Drugetovcov pochádzal z dnešného Talianska, pod vedením uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou. Filip a Ján, preukázali svoje schopnosti v bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, ktorá bola dôležitá z hľadiska upevnenia vlády nového kráľa Karola na uhorskom kráľovskom tróne.
Za vernosť a odvahu kráľ Karol Róbert odmenil majetkami na Zemplíne Filipa a Jána Drugetovcov. A medzi tie majetky patrilo aj panstvo Humenné a okolité dediny a usadlosti, vrátane územia, na ktorom sa rozprestiera dnešný Vyšný Hrušov.Čižmár, M: "Ľudia, udalosti a história Vyšného Hrušova", str. 19. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2003
Znaky obce V roku 2003 boli vytvorené nové podoby pečatí a erbu obce. Motívom na ich zostavenie bola pečať, ktorú obec používala v 19. storočí a vyjadrovala prevažné zameranie hospodárstva obce na poľnohospodársku výrobu. Heraldický opis erbu obce: V červenom, neskorogotickom, štíte biela krava so žltými kopytami, rohmi a chvostom, dojčiaca biele teľa so žltými kopytami a chvostom na zelenej pažiti.
thumb|Pohľad na centrum obce
Vývoj počtu obyvateľov Presnejšie záznamy počtu obyvateľov sa začali viesť až začiatkom 18. storočia. V roku 1715 obec obývalo 14 domácností, pričom ďalších 11 bolo opustených. V Súpise Židov z roku 1942 je uvedené, že v obci bývali 4 Židia. Už od začiatku sledovania štatistiky počtu obyvateľov býva vo Vyšnom Hrušove priemerne 500 obyvateľov. Od roku 1960 je trend vývoja obyvateľstva klesajúci.
Tabuľka 1:Spracované podľa Pamätnej knihy obce Vyšný Hrušov, str. 29 Vývoj počtu obyvateľov a domácností obce Vyšný Hrušov od roku 1715 Rok 1715 1787 1828 1870 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 1980 1991 1999 Obyvateľov - 502 504 509 443 488 488 489 556 528 508 508 554 683a 514 462 470 Domácností 14 65 70 - - - - - - - 105 - - - - - 127 a počet obyvateľov v roku 1970 je uvedený aj vrátane obyvateľov obce Maškovce
Prvá svetová vojna Zápis z pamätnej knihy obcePamätná kniha obce Vyšný Hrušov, str. 19: Dňa 26. júla 1914 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Dňa 2. 8. 1914 museli všetci majitelia koní predviesť svoje kone k odvodu a tie najlepšie boli im zrekvirované. informuje o vojenskom odvode mužov a zabavovaní koní počas prvej svetovej vojny.
thumb|Vojenský cintorín Medzi Vyšným Hrušovom a Adidovcami, sa nachádza vojenský cintorín padlých vojakov v prvej svetovej vojne, kde sú pochovaní vojaci Rakúsko−Uhorskej armády. Títo vojaci padli v roku 1914 pri bojoch proti Ruskej armáde. V tom čase bola armáda Ruského impéria (cárskeho Ruska) v obci počas siedmich dní. V tých dňoch ruskí vojaci ustupovali až za Karpaty pred útokom Rakúsko−Uhorskej armády. Pri ústupe sa nezranil žiaden obyvateľ obce.
Druhá svetová vojna Partizánsky spôsob boja počas druhej svetovej vojny sa dotkol aj obyvateľov obce Vyšný Hrušov. Počas roku 1944 cez obec prechádzali partizánske jednotky, ktoré smerovali na pomoc Slovenského národného povstania. K vojnovým stretom došlo medzi nimi a nemeckým táborom, ktorý bol v tom čase dočasne v susednej obci Udavské. Partizáni obec využívali najmä ako zdroj potravín.
Zo súpisu židov z roku 1942 sa dozvedáme, že v obci boli 4 židia. Išlo o rodinu žida Eckera s manželkou a dvoma synmi, ktorí sa po skončení vojny už nevrátili a pravdepodobne zahynuli v koncentračnom tábore.
Obec Vyšný Hrušov bola 14. a 17. októbra 1944 bombardovaná sovietskymi leteckými silami. Pri tomto bombardovaní zhorelo niekoľko stodôl. Nemecké vojská obyvateľov vyhnali z dediny smerom na Vranov nad Topľou a zabavili zásoby, ktoré si obyvatelia nemohli zobrať so sebou. Dátum oslobodenia obce sovietskymi vojskami je uvedený aj na pamätnej tabuli, umiestnenej na budove kultúrneho domu, s takýmto textom: Obec Vyšný Hrušov oslobodená sovietskou armádou dňa 25. novembra 1944. Tabuľa osadená pri príležitosti 25. výročia oslobodenia ČSR.
Názov Vývin názvu obce 1543 – Kerthuilyes 1548 – 1549 – Russo, Ruso, Hruso 1773 – Wisny Hrussow, Felsőkörtvélyes 1786 – Felschő-Körtwélyesch 1808 – Felső-Körtvélyes, Wyssní Hrussow 1863 – Felsőkörtvélyes 1920 – Hrušov, Vyšný Hrušov od 1927 – Vyšný Hrušov
Starostovia obce Starosta obce (v časoch Rakúsko-Uhorska dedinský richtár), v dedine ľudovo nazývaný bírov (z maďarčiny: bíró - rozhodca, sudca), do roku 1961, kedy sa začalo s výstavbou kultúrneho domu v obci, bežne úradoval zo svojho domu. Najstarším známym richtárom obce bol Juraj Havricsak (Havrilčák), ktorý sa v roku 1772 podieľal na súpise poddanských usadlostí, majetku a povinností poddaných, podľa nariadenia cisárovnej Márie Terézie.
Tabuľka 2: Prehľad známych richtárov, starostov, a predsedov MNV obce Vyšný Hrušovb Do roku 1900 V medzivojnovom období Predsedovia MNV Po roku 1991 Juraj Havricsak (1772) Ján Čurila (1869) Ján Mindák (1920) Gregor Panoc (1922) Michal Barňák (1923) Gregor Panoc (1929) Michal Palotáš (1933) Andrej Švárny Jozef Huňora Michal Andrejčík Andrej Švárny (1947–1948) Michal Olexa (1948–1950) Michal Palatáš (1950–1952) Ján Ondáč st. (1952–1954) Michal Olexa (1954–1956) Ján Ondáč st. (1956–1964) Jozef Čurilla (1964–1969) Jozef Hudák (1969–1971) Ján Ondáč ml. (1971–1976) Július Saloka (1976–1991) Anna Kozlovská (1991–1998) Stanislav Rajňák (1998–2010) Milan Naster (2010–2022) Martin Dudiak (2022–2026) b uvedený je rok, pre ktorý existuje záznam o vykonávaní úradu, v ktorom boli starostovia zvolení, prípadne obdobie výkonu funkcie, ak je známe
Kultúra a zaujímavosti thumb|Pohľad do centra obce Spoločenské činnosti Do roku 1981 v obci existovalo štátne kino, ktoré s istými prerušeniami premietalo filmy od roku 1952. Nízku návštevnosť, a neskôr zrušenie, štátneho kina Mier spôsobilo rozšírenie televíznych prístrojov na začiatku 80. rokov 20. storočia. V priestoroch bývalej ľudovej školy boli, po druhej svetovej vojne, prezentované divadelné hry nacvičované miestnymi obyvateľmi. Neskôr, v sále kultúrneho domu, vystúpili aj ochotníci z okolitých dedín. Divadelné hry, rovnako ako kino, zanikli rozšírením masmediálnych komunikačných prostriedkov. V 60. a 70. rokoch 20. storočia v obci pôsobili menšie hudobné skupiny.
Lokálne geografické názvy Istým typom kultúrneho dedičstva sú aj geografické názvy používané v obci. Pre označenie polohy sa v obci používajú aj takéto názvy: Pod Belasou, Medzi Belasami, Farský dol, Pod Jarkom, Pod Klinkovým, Malaňka, Pred močiarom, Povyše valala, Od Rušnikového, Pod Somčiskami, Štvrtky, Pod a Nad Topolinami, Topoliny, Virtele. Okolité lesy poznajú obyvatelia obce pod nasledujúcimi názvami: Dúbravky, Hrižňov, Kamenná, Ľachová, Sližov, Za verchom. Podobné názvy dostali aj mená studničiek s pitnou vodou: U Belasej, Pod cinterom, Pri Hrušovke, Pod Rigľami, Na Rovňanskym, V Rušnikovej debri, Pod Topolinami, Pod Verchom.
Náboženský život left|thumb|Kríž na hornom konci obce thumb|Náboženský sprievod obcou Náboženský život pretrváva aj v súčasnosti. Tradičné sú sprievody cez obec počas významných kresťanských sviatkov, usporadúvanie veselíc v kultúrnom dome, ako aj návštevy koledníkov a betlehemcov počas Vianočných sviatkov.
Vianočná koleda: Prvý vianočný deň sa vždy konala koleda, ktorej sa zúčastnili mládenci a dievčatá. Za koledu dostali opalačku ovsa, ktorý mládenci zbierali do vriec, vozili ho na saniach, a potom predali židovi Eckerovi. Nejakú sumu dali aj na kostolné potreby a za ostatné peniaze pojednali muziku. Táto zábava bola vždy na druhý vianočný deň, a mala názov: „Za koledu". Na tejto zábave každý mohol tancovať, koľko len chcel.Čižmár, M: "Ľudia, udalosti a história Vyšného Hrušova", str. 149. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2003
Koleda, ktorú prezentovali najmä deti a mladí, sa rozšírila po roku 1967, kedy bolo potrebné získať financie na výstavbu nového kostola a fary v obci. Zapojili sa aj dospelí a koleda sa začala používať pre potreby fary a kostola každoročn. Tento zvyk sa zachoval a v obci pretrváva dodnes. Koledníci navštevujú každý dom v obci, zaspievajú vianočnú koledu a poprajú obyvateľom božie požehnanie, zdravia a pokoj pre celú rodinu. Mládež a deti si túto tradíciu zachovávajú na prvý vianočný deň, keď pri jasličkách v kostole, prítomným, prednesú súbor básní a vianočných piesní.
Tabuľka 3: Prehľad Vianočných zvykov v obcic