Antonov An-12 (v kóde NATO: „Cub“) je štvormotorové turbovrtuľové transportné lietadlo vyvinuté v Sovietskom zväze v 50. rokoch 20. storočia, ktoré je vďaka svojej podobe s lietadlom Lockheed C-130 Hercules často označované ako sovietsky C-130. Antonov An-12 je vojenskou verziou civilného An-10.
Vznik a vývoj thumb|left|Antonov An-12BP v kamufláži ruského letectva thumb|right|Protiponorková verzia An-12
Po mnoho rokov bol Antonov An-12 hlavným typom stredného nákladného lietadla východného bloku a ekvivalentom amerického stroja Lockheed C-130 Herkules. Prototyp An-12 sa po prvýkrát vzniesol v roku 1958, pričom do služby v dopravnom letectve vzdušných síl ZSSR (VTA), bol zavedený v roku 1959. Základná nákladná verzia, An-12BP, dostala v NATO kódové označenie „Cub“. Táto základná verzia bola vo veľkých množstvách exportovaná do krajín spriatelených so Sovietskym zväzom ale aj neutrálnych. Prvým veľkým odberateľom týchto strojov bola India. Spolu bolo postavených 1 243 kusov An-12, pričom výroba sa skončila v roku 1972. Napriek tomu, že v Rusku bol čiastočne nahradený strojom Iliušin Il-76, zostáva v službe stále značný počet An-12 a piloti plány na nahradenie prúdovými dopravnými strojmi pokladajú za predčasné. Miernymi modifikáciami vznikol v Číne z An-12 stroj Šen-si Jün-8, ktorý sa tam ešte stále vyrába, jeho prototyp vzlietol po prvýkrát v decembri 1974. Hlavným používateľom tejto verzie je Čína, no bola predaná aj do Sudánu, Srí Lanky a Mjanmarska.
Konštrukcia Stroj Antonov An-12 je celokovovej konštrukcie, s pretlakovými priestormi pre posádku a pasažierov. Jeho nákladový priestor nie je pretlakový. Jeho nosnosť je nákladu, vrátane malých bojových obrnených vozidiel, bojových vozidiel pechoty alebo 60 parašutistov v svojom nákladovom priestore. Nie je vybavený žiadnou internou nakladacou rampou, preto na nakladanie a vykladanie musí byť použitá samostatná rampa. An-12 je schopný štartovať z nespevnených letísk a plôch a taktiež môže byť osadený lyžami pre operácie na snehu.
Nasadenie Vojna Indie s Pakistanom 1971 Vo vojne v roku 1971 medzi Indiou a Pakistanom mali An-12 za úlohu napádať pakistanské vojská a pancierové vozidlá. India prestavala niektoré An-12BP na provizórne bombardovacie lietadlá. Zo zadných otvorov bolo zhadzovaných 16 ton bômb na paletách.
An-12 v Česko-Slovensku thumb|right|An-12BP česko-slovenského vojenského letectva, júl 1991
Vo vzdušných silách Československej ľudovodemokratickej armády slúžili 2 stroje Antonov An-12BP. Zo ZSSR prileteli dňa 18. 12. 1980. Boli im pridelené registračné čísla 2105 a 2209. Po rozdelení pripadlo Česku aj Slovensku po jednom stroji. Česko svoj An-12BP predalo v roku 1997 spoločnosti Air Sofia. Slovenské vzdušné sily používali svoj An-12BP do roku 1999, kedy ho odkúpila spoločnosť Tirmavia z Moldavska. Dnes slúži vo vzdušných silách Angoly. http://forum.valka.cz/viewtopic.php/title/An-12BP-2209/t/52726
Verzie An-12 bol vybavený zvláštnym zadným kužeľom pre odpaľovanie a skúšanie katapultovacích sedadiel. Verzia pre elektronické vedenie boja, označovaná v NATO ako Cub-C, má aktívne vysielače pre rušenie telekomunikácie a radaru. Navyše môže zhadzovať radarové klamné ciele (Chaff) a miasť tak radarový prieskum protivníka.
Zaujímavosti Afganským rebelom sa podarilo zostreliť jeden An-12 s raketami Stinger. Čína vyrába An-12 ako Y-8 v Xiane a exportovala tento typ na Srí Lanku a do Sudánu. Až do konca roku 1972 bolo vyrobených v ZSSR približne 900 kusov lietadiel An-12.
Špecifikácie (An-12BP) right|250px thumb|right|Antonov An-12BP v službách Vzdušných síl SR na letisku v Bratislave, august 1994 Technické údaje Posádka: 5 (2 piloti, letový inžinier, rádiooperátor, navigátor) Kapacita: 90 vojakov alebo 18 ton nákladu Užitočný náklad: Dĺžka: Rozpätie: Výška: Plocha krídel: Hmotnosť prázdneho lietadla: Maximálna vzletová hmotnosť: Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Progress AI-20L alebo AI-20M, každý s výkonom 3 000 kW
Výkony Maximálna rýchlosť: /h Cestovná rýchlosť: /h Dolet: s maximálnym množstvom paliva: s maximálnym nákladom: Dostup: Stúpavosť: /s
Výzbroj 2× kanón NR-23 kalibru v zadnej streleckej veži (iba niektoré lietadlá)
Zdroje Světová encyklopedie letadel http://www.theaviationzone.com March, Peter R.,Directory of military aircraft of the world, Cassel&Co, ISBN 1-85409-527-7
Referencie
Iné projekty
Kategória:Vojenské dopravné lietadlá Kategória:Sovietske transportné lietadlá Kategória:Lietadlá Antonov