Nummulitidae (po latinsky), po slovensky bežne nazývané numulity, je (sčasti vyhynutá) čeľaď veľkých dierkavcov (veľkých foraminifer).
Vytvárali si vápnité schránky diskovitého tvaru tvorené menšími komôrkami. Veľkosť ich schránok bežne dosahovala 5-10 cm. Boli to morské bentické živočíchy. Sú známe zo sedimentov spodných treťohôr, hlavne z eocénu.
Systém Taxón (čeľaďLoeblich A. R., Tappan, H., 1984, Suprageneric classification of the Foraminiferida (Protozoa). Micropaleontology 30, 1, s. 1-70/radAndrejeva-Grigorivič, A.S., Hudáčková, N., Ožvoldová, L., 2004, Systematická paleontológia bezstavovcov 1. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 26) sa člení na rody:Röttger, R.: Wörterbuch der Protozoologie In: Protozoological Monographs, Bd. 2, 2001 Dostupné online rod †Assilina (paleocén-eocén) rod †Camerina rod Cycloclypeus rod Dictyoconos rod Heterocyclina rod Heterostegina rod Nummulitella rod Nummulites (=Operculinoides, paleocén-oligocén) rod Operculina (vrchná krieda-recent) rod Operculinella rod Planostegina rod †Spiroclypeus
Názov Latinský názov je odvodený od názvu najznámejšieho rodu - Nummulites. Tento je zas odvodený od ich tvaru - doslova znamená malá minca. Rod Nummulites definoval v roku 1801 Lamarck.
Charakteristika Schránky bývajú involútne, poloinvolútne a evolútne, tvorené kalcitom. Tvarom pripomínajú mince. Výrazný je ich pohlavný dimorfizmus. Dosahovali veľkosť až 15-16 cm. Obývali sublitorálne prostredie teplých morí. Sú radené k pohyblivému (vagilnému) bentosu. Majú horninotvorný význam, často tvoria veľké akumulácie vápencov.Makridina, V.P., Barskij, I.S., 1995, Paleontologia i paleoekologia. Slovar spravočnik. Nedra, Moskva, s. 237 Z vápencov tvorených numulitmi je postavená napríklad aj veľká Cheopsova pyramída.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Dierkavce Kategória:Vyhynuté živočíchy