Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS) je energetická spoločnosť v plnom vlastníctve štátu, ktorá „vykonáva činnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy SR tak ako to požaduje Smernica 2003/54/ES“. Medzi hlavné úlohy teda patrí prevádzka Prenosovej sústavy SR vrátane dispečingu. Spoločnosť tiež sprostredkuje nákup a predaj elektrickej energie z a do zahraničia a vykonáva ďalšie podporné služby. SEPS vlastní a prevádzkuje 3098,797 km elektrických vedení so 7 396 stožiarmi a 22 elektrických staníc (2025). Počas roku 2025 PS preniesla celkom 36 776,306 GWh elektrickej energie. Prenosové straty tvorili 1,197%. Generálnym riaditeľom spoločnosti je od 23. novembra 2023 Ing. Martin Magáth.
Prenosová sústava
náhľad|Schéma Prenosovej sústavy Slovenska z roku 2022. Vedenia sú zobrazené takto: červená 400 kV, zelená 220 kV, modrá 110 kV, fialová 50-60 kV a sivá ostatné thumb|Vedenie č. 492 (400 kV) križuje cestu II/512 medzi Žarnovicou a Hornými Hámrami. Pod prenosovou sústavou (PS) sa rozumejú vedenia a elektrické stanice, ktoré zabezpečujú prenos elektrickej energie medzi zdrojmi (elektrárne na Slovensku a v zahraničí) a distribúciou (Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika) a niektorými najväčšími priemyselnými spotrebiteľmi napojenými priamo do PS. Úlohou prenosovej sústavy je tak „poskytovanie prenosových a systémových služieb, vrátane zabezpečenia prenosu elektrickej energie do podriadených distribučných sústav a oprávneným odberateľom“. Príkladom takéhoto subjektu je U. S. Steel Košice.
Na Slovensku sa pre prenosovú sústavu používa aj termín nadradená sústava.
Prenosová sústava sa skladá z elektrických vedení s nominálnym napätím 400, 220 a v niektorých prípadoch aj 110 kilovoltov (kV). Celková dĺžka vedení v správe SEPS je 2 453,503 km, ich rozvinutá dĺžka je 3 050,649 km (stav z roku 2021). Na týchto vedeniach sa nachádza 7 307 stožiarov. SEPS tiež prevádzkuje 27 elektrických rozvodní na rôznych miestach Slovenska. Počas roku 2025 PS preniesla celkom 36 776,306 GWh elektrickej energie. Prenosové straty tvorili 1,197 %. V roku 2025 celková výroba elektrickej energie na Slovensku bola 29 840 GWh. Spotreba bola 27 498 GWh, v uvedenom objeme je započítaná aj spotreba z prečerpávania prečerpávacích vodných elektrární (785 GWh, t. j. 2,9 % spotreby elektriny SR). Podiel vyvezenej elektriny do zahraničia na celkovej výrobe elektriny Slovenska bol v roku 2025 vo výške 7,8 %.
Neplánované toky V súvislosti s odstavením jadrovej energie a prechodom na obnoviteľné zdroje výroby elektriny v Nemecku sa vyskytli nežiaduce toky v prenosových sústavách okolitých štátov. Časť z obchodovanej energie medzi Rakúskom a Nemeckom prechádza z príčiny nedostatočnej infraštruktúry prenosovými sústavami iných krajín. Od začiatku druhého polroku 2014 sa nežiaduce toky začali znovu častejšie vyskytovať aj v sústave SEPS. Česká prenosová sústava ČEPS cenu svojich opatrení vyčíslila na vyše 2 mil €, slovenský SEPS informácie nemá. Podľa hovorcu Norberta Deáka: „Opatrenia, ktoré vykonávame na ochranu prenosovej sústavy, sú spojené s nákladmi, ktoré objektívne nie je možné presne vyčísliť. Zmeny v zapojení prenosovej sústavy, ktoré v súvislosti so zvýšenými neplánovanými tokmi elektriny vykonávame, majú dopad na celú elektrizačnú sústavu, no najmä na časť sústavy na východe Slovenska, a tak je dosť problematické stanoviť presnú výšku nákladov“. SEPS black-out zatiaľ nezaznamenala.
História prenosovej sústavy a spoločnosti Začiatky náhľad|Bývalé 220 kV vedenia V272 a V273 prekračujú hrebeň Nízkych Tatier v Hiadeľskom sedle v nadmorskej výške . V roku 2013 boli do prevádzky uvedené nové 400 kV vedenia v rovnakej trase, V461 (Liptovská Mara – Medzibrod) a V494 (Sučany – Medzibrod). Do roku 1918 sa predaj elektrickej energie realizoval prostredníctvom lokálnych elektrární, v roku 1919 bol prijatý zákon o štátnej podpore pri začatí systematickej elektrifikácie, známy ako prvý elektrizačný zákon. V septembri 1920 bol vydaný výnos pre rozvoj celoplošnej elektrifikácie, ktorý zároveň vytvoril aj predpoklady pre postupné budovanie jednotnej prenosovej a rozvodnej sústavy. Ministerstvo verejných prác zároveň vydalo normy pre trojfázovú prúdovú sústavu s frekvenciou 50 Hz, napäťové hladiny boli určené takto: nízke napätie 380/220 V, vysoké napätie 22 kV, veľmi vysoké napätie 100 kV, generátorové napätie 6 kV (5,25 kV v Bratislave). Existujúce 22 kV vedenia už začiatkom 30. rokov nestačili na rastúce prenosové požiadavky. V roku 1930 bolo do prevádzky uvedené prvé 110 kV vedenie. Jeho výstavba prebehla v rokoch 1929 až 1930 a smerovalo zo Žiliny cez Čadcu do Moravskej Ostravy.
Začiatky prenosovej sústavy na Slovensku sa datujú do rokov po Druhej svetovej vojne, keď nedávno znárodnené elektrárne vybudovali transformovňu 220/110 kV Bystričany. V tomto období sa po dobudovaní 400/110 kV a 200/110 kV tranformovní zo 110 kV sústavy stala distribučná rozvodová sústava. Už počas vojny sa začalo stavať vedenie Lískovec – Prosenice – Sokolnice na Morave, dokončené bolo po vojne. Bol to začiatok budovania 220 kV systému. V roku 1953 sa 220 kV vedením Bystričany – Lískovec prepojili slovenské a české prenosové sústavy. Toto vedenie bolo súčasťou vedenia Lískovec – Zugló do Maďarska. Neskôr sa pokračovalo výstavbou vedení Bystričany – Sučany s pokračovaním do Lemešian. V roku 1963 sa rozvodňa v Lemešanoch prepojila s rozvodňou v Mukačeve čím sa československá 220 kV sústava prepojila so systémom ZSSR a Rumunska. Budovanie tejto sústavy bolo ukončené vedeniami Sokolnice – Križovany a Križovany – Bystričany. Do tejto sústavy boli zapojené zdroje Jadrová elektráreň Bohunice A1 (Križovany) a 4 bloky Elektrárne Vojany V1 (Lemešany).
Nadradená sústava: 50. až 90. roky Od roku 1950 bola sústava budovaná ako nadradená. Už pri jej budovaní však bolo „poukazované, že táto sústava nebude schopná zabezpečiť tak požiadavky prenosovej sústavy ČSR s excentricky umiestnenou výrobou elektrickej energie (Severné Čechy), ako aj požiadavky na medzinárodnú spoluprácu prepojených elektrizačných sústav.“ Prvé vedenie s napätím 400 kV sa začalo stavať v roku 1958. Toto vedenie na trase Sučany – Prosenice bolo postavené v roku 1959, ale do roku 1969 bolo prevádzkované ako 220 kV vedenie. V Lemešanoch, Sučanoch a Križovanoch boli súčasne postavené 400 kV rozvodne a boli inštalované spojovacie transformátory 400/220 kV. Na konci šesťdesiatych rokov boli v rámci federácie založené Slovenské energetické podniky. Oblastný dispečing tak ostal na Slovensku, ale riadenie pokračovalo celoštátne.
thumb|Vedenia 477 a 478 Lemešany – Krosno (Poľsko) s napätím 400 kV východne od obce Ruská Nová Ves v okrese Prešov. V 70. rokoch boli postavené ďalšie 400 kV vedenia: Sokolnice – Križovany (1970) a južná vetva 400 prepojenia Križovany – Veľké Kapušany (1972). Neskôr sa budovali prepojenia na Maďarsko, tranformne 400/110 kV pre distribučnú sústavu a severojužné prepojenia (Križovany – Bošáca – Varín a Liptovská Mara – Horná Ždaňa – Veľký Ďur – Levice). Aj po zániku Česko-Slovenska však Prenosová sústava ostáva naďalej úzko prepojená s českou. Z federálnych čias sa zachovalo aj číslovanie vedení. V septembri 1998 bolo uvedené do prevádzky 2×400 kV vedenie do Poľska Lemešany – Krosno. Toto vedenie „ešte viac upevnilo postavenie ES Slovenska v medzinárodnej sústave CENTREL – UCTE a zvýšilo transitné možnosti elektrizačnej sústavy SR.“
Rozvoj Prenosovej sústavy v 21. storočí Medzi priority rozvoja prenosovej sústavy patria uinvestície smerujúce k postupnému nahradeniu častí 220 kV sústavy sústavou na napäťovej úrovni 400 kV, prechod elektrických staníc na diaľkové riadenie a investície do sekundárnych systémov (riadiaci a informačný systém, obchodné systémy, objektová a kybernetická bezpečnosť a pod.
SEPS je pripravená na pripojenie štvrtého bloku JE Mochovce, ako aj na postupné pripájanie obnoviteľných zdrojov energie v súlade s Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom na roky 2021-2030. SEPS reflektuje zámery EÚ a investorov do nových technológií na dosiahnutie dekarbonizačných Európskych cieľov pre rok 2050.
Napojenie a odpojenie jadrových elektrární 12. februára 2018 bol do Prenosovej sústavy zapojený tretí blok JE Mochovce. 400 kV vedenie vyústilo do rozvodne Veľký Ďur. Počas roku 2017 bola začatá demontáž vedení V074 a V075 z Elektrární Bohunice do Križovian. Vedenie V276 v okolí elektrárne bude tiež zlikvidované.
Vedenie Gabčíkovo – Veľký Ďur V roku 2014 sa mala realizovať stavba Vedenie 2×400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur. Na jej realizáciu v decembri 2012 prebehla verejná súťaž. V stanici Veľký Ďur bola tiež plánovaná rekonštrukcia v súvislosti s pripojením 3. a 4. bloku JE Mochovce do Prenosovej sústavy.
Dĺžka vedenia bola viac než 92 kilometrov a pri výstavbe bolo postavených 285 stožiarov pre 400 kV. Stavba bola realizovaná v rokoch 2014 až 2016.
Vedenie a transformovňa Medzibrod V októbri 2013 bol ukončený projekt Transformácia 400/110 kV Medzibrod. V rámci tohto projektu sa zvýšila napäťová hladina v tranformovni Medzibrod (okres Banská Bystrica) z 220/110 kV na 400/110 kV. Súčasťou bolo tiež vybudovanie nového 400 kV dvojvedenia (vedenia 461 a 494). Projekt bol z časti financovaný fondom BIDSF (Medzinárodný fond na podporu a odstavenia JE V1 Bohunice) Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Od februára 2012 bolo zrušené vedenie Medzibrod – Lemešany a od 2013 bolo očakávané uvedenie do prevádzky vedenia V272 Sučany – Lemešany. Stavba Vedenie 2×400 kV pre TR Medzibrod získala povolenie na užívanie k 30. máju 2014 vrátane prepojenia vedení V272 a V273. 22. februára 2012 povolilo predčasné užívanie SO 01 Vedenie 1×400 kV č.494 v trase odchyľujúcej sa od pôvodného vedenia V272. 9. októbra 2012 bolo povolené predčasné užívanie SO 02 Vedenie 1×400 kV č.461.
Lemešany, Moldava nad Bodvou a Košice náhľad|Rozvodňa Lemešany
V roku 2009 boli zrušené dve vedenia 220 kV Lemešany – U. S. Steel Košice a boli nahradené dvojsystémovým vedením prevádzkovaným na 220 kV a 400 kV. Najprv bola v roku 2009 novopostavená stanica Košice prepojená 2×400 kV so stanicou Moldava. O rok neskôr boli na miestach vedení 220 kV vedení Lemešany – U. S. Steel vybudované 2×400 kV vedenia. Prepojom vznikli tri vedenia Lemešany – Košice (V488), Košice – Moldava (V489) a Lemešany – Moldava (V487). Nové vedenie 2×400 kV spájajúce Lemešany s Moldavou nad Bodvou bolo otvorené 9. februára 2012. Vedenie posilnilo severojužné európske ťahy, čo bol predpoklad pre snahy Európskej únie o spoločný trh s elektrinou do roku 2014. Dĺžka vedenia je približne . Vedenie je na Slovensku unikátne, lebo na úseku Lemešany – Bukovec bolo v dĺžke na spoločných stožiaroch umiestnené aj 2×110 kV vedenie. Na investícii 24,320 mil € sa spolupodieľala aj Európska komisia.
V decembri 2017 bola ukončená výmena transformátora T401 v stanici Moldava.
Voľa V júli 2014 bol do prevádzky uvedený projekt Transformácia 400/110 kV Voľa. Pozostával zo zaslučkovania vedenia V409 Lemešany – Veľké Kapušany a z rekonštrukcie Transformovne Voľa s výstavbou novej transformácie 400/110 kV. Náklady projektu boli 53,47 mil €. 5,2 mil € bolo hradené z programu Trans European Energy Networks for Electricity (Transeurópske energetické siete pre elektrinu) Európskej únie. Počas roku 2017 bolo demontovaných 11 stožiarov pre bývalé zaústenie 220 kV do tejto stanice.
Projekty spoločného záujmu SEPS spolupracuje na projektoch spoločného záujmu (z angl. Projects of Common Interest; PCI), ktorých iniciátorom je spoločnosť ZSD. Ide o projekty ACON a Danube InGrid, ktoré sú zaradené na 4. zoznam PCI projektov a bude snaha zúčastnených strán zahrnúť oba projekty aj do 5. zoznamu.