tar (akronym z ) je súhrnný názov pre súborový formát slúžiaci na uloženie mnohých jednotlivých súborov a takisto pre jednoúčelové programy, ktoré s týmto formátom pracujú. Formát samotný vznikol v počiatkoch Unixu a až neskôr bol štandardizovaný v rámci normy POSIX. Pôvodne pomáhal pri archivácii súborov na páskových jednotkách, ale neskôr sa jeho používanie rozšírilo a dnes je používaný tam, kde je vhodné na účely distribúcie alebo archivácie zlúčiť viac súborov do jedného tak, aby sa zachovali informácie o adresárovej štruktúre, prístupových právach a ďalších atribútoch, ktoré bežný súborový systém obsahuje.
Normalizácia tohto formátu bola POSIX. 1-1988 a neskôr POSIX. 1-2001.
Prípony archívov a spôsoby kompresie thumb|Ikona pre tar súbory v prostredí KDE Zvyčajne sa pre archívy tar používa prípona '.tar'. Veľmi často sú však tieto súbory po spracovaní programom tar ešte odovzdané kompresnému programu, najčastejšie Gzip, bzip2, compress či LZMA. Potom sa pre indikáciu použitého kompresného programu používa dvojitá prípona, teda napríklad .tar.gz alebo .tar.bz2. Z doby používania súborového systému FAT16, kedy bolo možné používať len jednu trojpísmenovú príponu, navyše prežívajú skrátené prípony, napríklad .tgz, .taz alebo .tlz.
+Prehľad prípon komprimovaných archívov tarspôsob kompresie plná prípona skrátená príponaGzip .tar.gz.tgzbzip2 .tar.bz2.tbz aj .tb2compress .tar.Z .taz |- |LZMA || .tar.lzma||.tlz|- |xz || .tar.xz||.txz''
Bežné verzie programu tar (napríklad BSD a GNU) majú prepínače -z (pre gzip) a -j (pre bzip2), pri ktorých použití program hneď po zabalení sám uskutoční kompresiu.
Referencie
Zdroj
Kategória:Súborové formáty Kategória:Unix