Skorušinské vrchy sú pohorie na severnom Slovensku, súčasť subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a Podhôľno-magurskej oblasti. Najvyšší vrch je Skorušina () v severovýchodnej časti pohoria.
Polohopis Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vonkajšie Západné Karpaty → Podhôľno-magurská oblasť → Skorušinské vrchy
Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou a priemernou šírkou . Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s Poľskom (cca ), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca ). Na severe hraničí s Oravskou kotlinou, na západe s Oravskou vrchovinou a na juhu s Podtatranskou brázdou (podcelok Zuberská brázda). Na východe nadväzuje na geomorfologický celok Kotlina Orawsko-Nowotarska v Poľsku.
Delenie Kopec Skorušina Oravická Magura
Geologické pomery Pohorie prináleží k pásmu vnútrokarpatského paleogénu z obdobia starších treťohôr.
Vrchy a sedlá
Skorušina () Kopec () Magura () Machy () Mikulovka () Prípor () Blatná () Javorková () Blato () Brezový vrch () Javorinky () Mních () Súšava () Vajdovka () Polianky () Krúpová () Diel () Osly () Turínok ()Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
Jediné významné sedlo: sedlo Biedna ()
Vodstvo Skorušinské vrchy prináležia k povodiu Váhu, resp. k jej čiastkovému povodiu, povodiu Oravy. Vodné toky tečú prevažne na sever a na západ, k najvýznamnejším vodným tokom patria (od východu na západ): Jelešňa, Oravica, Zábiedovčík, Studený potok s Blatnou a Krivský potok. Malá časť na juhozápade je prostredníctvom Kvačianky odvodňovaná na juh do Váhu.
Sídla Vo vnútri pohoria leží jediná obec - Oravský Biely Potok, pod výbežkami pohoria ležia: Vitanová, Brezovica, Zábiedovo, Habovka, Zuberec, Chlebnice, Veľké Borové, Malé Borové a Huty.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pohoria na Slovensku Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku Kategória:Orava