Saintes (francúzska výslovnosť [sɛ̃t], v miestnom jazyku poitevin-saintongeais Sénte) je historické mesto v juhozápadnom Francúzsku, v departemente Charente-Maritime a regióne Nové Akvitánsko. Leží na rieke Charente, približne 60 km juhovýchodne od La Rochelle a približne 100 km severne od Bordeaux. Je sídlom obvodu Saintes a jednou z podprefektúr departementu. V roku 2023 malo 25 363 obyvateľov.INSEE: Comparateur de territoires – Commune de Saintes (17415), údaje za rok 2023, zverejnené 27. augusta 2026. (po francúzsky)
V staroveku bolo mesto známe ako Mediolanum Santonum. Bolo hlavným mestom rímskej civitas Santonov a podľa časti odbornej literatúry mohlo byť pred vzostupom Bordeaux aj raným hlavným mestom provincie Gallia Aquitania.André Pelletier: „Saintes“, Galliæ Civitates, 1993, s. 189–190. Dostupné online. (po francúzsky) Z rímskeho obdobia sa zachoval Germanikov oblúk, rozsiahly amfiteáter a pozostatky kúpeľov a akvaduktov. V stredoveku bolo Saintes významným náboženským centrom a zastávkou na pútnických trasách do Santiaga de Compostela. Bazilika Saint-Eutrope je súčasťou pamiatky „Pútnické cesty do Santiaga de Compostela vo Francúzsku“, zapísanej v roku 1998 do Svetového dedičstva UNESCO.UNESCO World Heritage Centre: Routes of Santiago de Compostela in France.
Za ancien régime bolo Saintes hlavným mestom historickej provincie Saintonge. Po Francúzskej revolúcii sa v roku 1790 stalo prefektúrou nového departementu Charente-Inférieure, dnešného Charente-Maritime. V roku 1810 však bola prefektúra premiestnená do La Rochelle. Saintes si napriek tomu zachovalo význam správneho, súdneho, dopravného a kultúrneho centra vnútrozemskej časti departementu.
Mesto má rozsiahle archeologické a architektonické dedičstvo od antiky cez románske a gotické pamiatky až po mestskú architektúru 18. a 19. storočia. Od roku 1989 je držiteľom francúzskeho označenia Ville d'art et d'histoire („mesto umenia a histórie“).Ville de Saintes: Découvrir le patrimoine. (po francúzsky) Od 27. marca 2026 je starostom mesta Bruno Drapron.Ville de Saintes: Vos élus & instances représentatives, prístup 31. augusta 2026. (po francúzsky)
Geografia
Poloha náhľad|Rieka Charente v Saintes
Saintes leží vo vnútrozemí departementu Charente-Maritime na oboch brehoch rieky Charente. Historické jadro sa rozvinulo najmä na jej ľavom brehu. Mesto leží približne 33 km severovýchodne od prímorského letoviska Royan, 60 km juhovýchodne od La Rochelle a približne 100 km severne od Bordeaux.
Okolitá krajina má prevažne poľnohospodársky charakter. Mesto leží na okraji nízkych vápencových plošín, ktoré pri Charente prechádzajú do aluviálnej nivy. Riečne údolie je pravidelne vystavené povodniam.
Vo februári 2021 dosiahla hladina Charente v Saintes 6,2 metra; zaplavené boli početné ulice a stovky ľudí boli evakuované alebo opustili svoje domovy.Juhozápad Francúzska sužujú rozsiahle záplavy, TASR/Teraz.sk, 8. februára 2021. Ďalšie rozsiahle záplavy postihli mesto vo februári 2026. Voda zaplavila časti centra pri Charente a predpokladaná hladina okolo 6,4 metra sa približovala úrovniam veľkých povodní z rokov 1982 a 1994.Západ Francúzska sužujú záplavy, ktoré priniesla búrka Nils, Denník N, 18. februára 2026.
Geológia
Oblasť Saintes má osobitné miesto v dejinách geológie. Podľa mesta Saintes dostal názov santón, medzinárodne používaný stratigrafický stupeň vrchnej kriedy. Francúzsky geológ Henri Coquand ho zaviedol v roku 1857 na základe geologických profilov v okolí Saintes.BRGM: Fiche de renseignements sur l'état des stratotypes et parastratotypes français – Santonien, fiche č. 25. Dokument uvádza H. Coquanda, rok 1857 a Saintes ako toponymický pôvod názvu. (po francúzsky)
Podložie mesta a jeho okolia tvoria prevažne kriedové vápence, miestami s pazúrikmi a slienitými vrstvami. Staré lomy v okolí mesta po stáročia poskytovali stavebný kameň používaný na miestnych stavbách.Alain Michaud (ed.): Histoire de Saintes. Privat, Toulouse 1989, s. 9–14.
Názov mesta
Antický názov Mediolanum Santonum odkazoval na galský kmeň Santonov, ktorý obýval územie neskoršieho Saintonge. Názov Mediolanum sa vyskytoval pri viacerých keltských sídlach v západnej Európe.
Od neskorej antiky sa mesto čoraz častejšie označovalo podľa Santonov. Podoby odvodené od ich mena sa objavujú už v 4. storočí; v stredovekých prameňoch sa vyskytujú formy ako Santonas, Sanctonas, neskôr Xaintes a Xainctes. Dnešný pravopis Saintes sa ustálil až v novoveku. Napriek podobnosti s francúzskym slovom saintes („sväté“) teda názov mesta pochádza z mena galského kmeňa.Jacques Duguet: „Le nom de la ville de Saintes. Origine et évolution“, Nouvelle revue d'onomastique, 17–18, 1991, s. 75–78. Dostupné online, DOI 10.3406/onoma.1991.1091. (po francúzsky)
Dejiny
Pravek a rímske obdobie náhľad|Rímsky amfiteáter v Saintes
Územie dnešného Saintes bolo už pred rímskym dobytím významným sídlom galského kmeňa Santonov. Archeologické výskumy dokladajú organizované osídlenie, komunikácie, remeselnú výrobu a obydlia ešte pred rímskou expanziou.Mediolanum Santonum: Les Santons avant la conquête. (po francúzsky)
Po začlenení oblasti do Rímskej ríše sa mesto pod názvom Mediolanum Santonum rýchlo rozvinulo. Za cisára Augusta bolo hlavným mestom civitas Santonov a významným správnym centrom Gallia Aquitania; podľa André Pelletiera mohlo byť pred Bordeaux aj raným hlavným mestom provincie.
Saintes ležalo na významných rímskych cestách a pri prechode cez Charente. Germanikov oblúk stál pri vstupe na rímsky most a na trase spojenej so sieťou Via Agrippa. Bol postavený v rokoch 18–19 n. l. santonským aristokratom Caiom Juliom Rufom.Saintes Tourisme: Arc de Germanicus. (po francúzsky)
Amfiteáter začali budovať za cisára Tiberia a dokončili približne okolo roku 40 za vlády Claudia. Mohol pojať približne 12 000 až 15 000 divákov a so svojimi rozmermi približne 126 × 102 metrov patrí k najvýznamnejším zachovaným rímskym amfiteátrom v západnom Francúzsku.Ministère de la Culture: Amphithéâtre gallo-romain de Saintes – la Porte des Vivants restaurée. (po francúzsky) Z rímskej doby pochádzajú aj pozostatky kúpeľov Saint-Saloine a akvaduktov zásobujúcich mesto vodou.
Kresťanstvo sa v meste etablovalo v neskorej antike. Eutropius je podľa neskoršej tradície považovaný za prvého biskupa a mučeníka Saintes; jeho historická chronológia však nie je istá.Paroisse de Saintes: Saint-Eutrope. (po francúzsky)
Raný a vrcholný stredovek
Po rozpade Západorímskej ríše prešlo Saintes pod moc Vizigótov a následne Frankov. Biskupstvo Saintes patrilo v stredoveku medzi významné cirkevné inštitúcie regiónu.
V roku 1047 bolo založené ženské benediktínske opátstvo Abbaye aux Dames.Abbaye aux Dames: L'histoire du site. (po francúzsky) V roku 1081 bolo staršie svätyňové miesto Saint-Eutrope zverené clunyjskému opátstvu a v nasledujúcich rokoch sa začala výstavba veľkého pútnického kostola. Pri návšteve pápeža Urbana II. v roku 1096 boli vysvätené oltáre horného a dolného kostola. Saint-Eutrope sa stal významnou zastávkou pútnikov smerujúcich do Santiaga de Compostela.
Po sobáši Eleonóry Akvitánskej s Henrichom Plantagenetom v roku 1152 sa Saintonge ocitlo v rozsiahlej sústave dŕžav Plantagenetovcov. Počas nasledujúcich storočí o Saintes a okolie súperili francúzska a anglická koruna.
V roku 1242 sa oblasť stala dejiskom bojov počas vojny v Saintonge medzi francúzskym kráľom Ľudovítom IX. a anglickým kráľom Henrichom III.. Bitku pri Taillebourgu nasledovali ďalšie boje pred Saintes, po ktorých sa anglicko-gaskonské vojsko stiahlo smerom na Bordeaux.Charles Bémont: „La campagne de Poitou 1242–1243. Taillebourg & Saintes“, Annales du Midi, roč. 5, č. 19, 1893, s. 289–314. Dostupné online, DOI 10.3406/anami.1893.3118. (po francúzsky)
Po zložitých územných zmenách sa Charente na konci 13. a začiatku 14. storočia stala hranicou priamo v meste: opevnená časť na ľavom brehu patrila anglickému vojvodstvu Akvitánsko, zatiaľ čo predmestie na pravom brehu s Abbaye aux Dames zostávalo pod francúzskou právomocou.Thomas K. Heebøll-Holm: Ports, Piracy and Maritime War: Piracy in the English Channel and the Atlantic, c. 1280–c. 1330. Brill, Leiden 2013, s. 113–114. DOI 10.1163/9789004248168.
Po Brétignyskom mieri v roku 1360 pripadlo celé Saintonge anglickej korune. Anglická vláda nad celým mestom však trvala iba krátko: počas francúzskej reconquisty za Karola V. Saintes 24. septembra 1372 otvorilo brány francúzskym vojskám a vrátilo sa pod francúzsku zvrchovanosť.Siméon Luce (ed.): Chroniques de J. Froissart, zv. VIII, Paris: Renouard, 1888, pozn. 133. Dostupné online. (po francúzsky)
Náboženské vojny a 17. – 18. storočie
V 16. storočí sa v Saintes výrazne rozšírila reformácia. Mesto a širšie Saintonge sa stali jednou z oblastí silného protestantského vplyvu. Počas francúzskych náboženských vojen bolo Saintes opakovane obsadené bojujúcimi stranami a viaceré cirkevné stavby utrpeli vážne škody.Alain Michaud (ed.): Histoire de Saintes. Privat, Toulouse 1989.
V Saintes v tomto období pôsobil aj keramikár, prírodovedec a protestant Bernard Palissy, ktorý si v meste približne okolo roku 1535 zriadil dielňu a podieľal sa na organizovaní miestnej protestantskej komunity.
Po stabilizácii pomerov v 17. storočí sa mesto opäť rozvíjalo ako správne a cirkevné centrum Saintonge. V 18. storočí boli postupne odstraňované časti stredovekého opevnenia a vznikali nové promenády, komunikácie a verejné priestory, ktoré zmenili mestský vzhľad.
Francúzska revolúcia a 19. storočie
Saintes vyslalo svojich zástupcov na generálne stavy v roku 1789. Revolúcia zásadne zmenila správne aj cirkevné postavenie mesta. Pri vytvorení departementov v roku 1790 bolo Saintes určené za hlavné mesto nového departementu Charente-Inférieure.
Miestny biskup Pierre-Louis de La Rochefoucauld odmietol zložiť prísahu podľa Občianskej ústavy duchovenstva a v septembri 1792 zahynul počas septembrových masakrov v Paríži.
V Saintes sa v roku 1738 narodil lekár a politik Joseph-Ignace Guillotin, po ktorom bola neskôr pomenovaná gilotína. Guillotin zariadenie nevynašiel; presadzoval jednotný spôsob výkonu trestu smrti, ktorý mal podľa dobových predstáv znižovať utrpenie odsúdených.
V roku 1802 bolo samostatné biskupstvo Saintes zrušené a jeho územie pripojené k diecéze La Rochelle. V roku 1810 mesto stratilo aj postavenie prefektúry departementu, ktoré prevzala La Rochelle.
Zásadný impulz pre rozvoj mesta priniesla železnica. Saintes bolo v roku 1867 pripojené k železničnej sieti a postupne sa stalo významným regionálnym železničným uzlom. Rozsiahle dielne, depo a ďalšie prevádzky výrazne ovplyvnili rozvoj pravého brehu aj sociálnu a hospodársku štruktúru mesta.Ville de Saintes: Plan local d'urbanisme – Rapport de présentation, najmä s. 145. (po francúzsky)
20. a 21. storočie
Počas druhej svetovej vojny bolo Saintes okupované nemeckými vojskami. Jeho význam ako železničného uzla viedol k spojeneckému bombardovaniu. Dňa 24. júna 1944 bol železničný areál a okolité obytné štvrte ťažko zasiahnuté; zahynulo takmer 300 ľudí.Alain Michaud (ed.): Histoire de Saintes. Privat, Toulouse 1989, s. 291.
Po vojne sa mesto rozširovalo do nových obytných štvrtí, zatiaľ čo historické centrum sa postupne stalo predmetom systematickej pamiatkovej ochrany. Od roku 1989 nesie Saintes označenie Ville d'art et d'histoire.
Na začiatku 21. storočia zostáva Saintes významným správnym, súdnym, zdravotníckym, dopravným a kultúrnym centrom vnútrozemskej časti Charente-Maritime. Pokračujú tiež rozsiahle projekty konzervácie a obnovy, predovšetkým rímskeho amfiteátra a ďalších historických pamiatok.Ville de Saintes: Les Arènes de Saintes – un grand projet de restauration. (po francúzsky)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov Saintes výrazne rástol najmä v druhej polovici 19. storočia v súvislosti s rozvojom železnice. Od druhej polovice 20. storočia sa počet obyvateľov pohybuje približne medzi 25 000 a 27 000.