Medveď ušatý (; iné názvy pozri nižšie) je druh z rodu medveď (Ursus) žijúci v strednej a východnej Ázii. Svojim výzorom a zvykmi je podobný severoamerickému baribalovi.
Názvy Slovenské názvy tohto druhu sú: medveď ušatýLUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. 1993. S. 62HERZ, J. et al. Slovenské poľovnícke názvoslovie. 3. zrev. a dopl. vyd. Bratislava: PaRPRESS, 2000, S. 101, medveď himalájsky, medveď bieloprsýSTANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 4. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1979, S. 495, medveď kolohrivýKOŠČO, J. Zoológia chordátov. Prešov: Prešovská univerzita, Fakulta humanitných a prírodných vied, 2015, S. 193BURNIE, D. Zviera. Bratislava: Ikar, 2001, S. 189, medveď goliernatýKoľko druhov medveďov je na svete? Kde žijú? in: Elektrón. č. 10 1988 S. 49, medveď golierovýLexikón zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1999, S. 225, medveď golierikatý, medveď tibetskýHELL, P. Nové poznatky o medveďoch. Poľovníctvo & rybárstvo č. 2 1993. S. 13 (medveď tibetský je ale aj slovenský názov poddruhu Ursus arctos pruinosus medveďa hnedého). Nesprávne názvy (anglicizmy) sú: ázijský čierny medveď, medveď čierny (medveď čierny je v slovenčine alternatívny názov len druhu medveď baribal).
Vedecké názvy tohto druhu (uvedené sú len úplné synonymá): Ursus thibetanus (varianty: Ursus tibetanus, Ursus tebethianus, Ursus tebetanus, Ursus tibethianus, Ursus thibeticus) Selenarctos t(h)ibetanus Euarctos t(h)ibetanus Helarctos t(h)ibetanus (variant: Heliarctos tibetanus) Arcticonus t(h)ibetanus Ursus torquatus Selenarctos torquatus Euarctos torquatus Helarctos torquatus Ursus gr. thibetanus (variant: Ursus ex gr. thibetanus) - t. j. medveď z rodu Ursus zo skupiny (druhov) thibetanus Ako vidno podľa vedeckých názvov, tento druh medveďa môže byť v literatúre zaradený do niektorého z týchto rodov: Ursus, Selenarctos, Euarctos, Helarctos, Arcticonus.
Opis Dospelý samec váži od 110 do 150 kg, pričom samica od 65 do 100 kg. Dĺžka jeho tela sa pohybuje od 130 až do 190 cm. Dožíva sa až 25 rokov. Od ostatných medveďov sa medveď ušatý líši štíhlejšou tlamou, čierne sfarbenou srsťou a predovšetkým bielou škvrnou do tvaru „V“ či „Y“ umiestnenou na hrudi. Dlhšia srsť na lopatkách a po stranách krku vytvára dojem límca. Samci sú približne o 20 % väčší než samice. Majú skvelý čuch, ale zrak a sluch nie je tak dobre vyvinutý, ako možno poznať aj podľa ich dlhého rypáku, drobných očí a stredne veľkých guľatých uší. Ich pevné a dlhé laby majú vyzbrojené dlhými a nezatiahnutelnými pazúrmi.
Výskyt Obýva strednú, južnú, východnú a juhovýchodnú Áziu. Žije hlavne v tropických a subtropických lesoch. Preferuje hornaté územia, odkiaľ v letnom období vystupuje do výšok 3 500 – . S blížiacou sa zimou schádza nižšie do údolí. Pre početnosť výskytu medveďa ušatého je najväčšia hrozba miznutie vhodného prostredia a predovšetkým zväčšujúci sa dopyt po jeho žlči.
Správanie Chôdza je pomalšia a ostražitejšia. Pri chôdzi sa dotýkajú zeme ako človek teda piatimi prstami a pätou (sú ploskochodci), ale v nebezpečenstve dokážu behať a šplhať veľmi rýchlo a obratne. Dospelí jedinci trávia viac než polovicu svojho života na stromoch, kde získavajú potravu. Žijú samotársky, okrem obdobia párenia. Chovajú sa mierumilovne a vyhýbajú sa konfrontácii s človekom. Ak je vyrušený zo zimného spánku, svojho narušiteľa môže napadnúť. Na územiach, ktoré sú kvôli rozvoju poľnohospodárstva takmer odlesnené preniká za potravou až na kukuričné a obilné polia a stáva sa, že pri tomto hone za potravou dôjde k usmrteniu človeka.
Potrava Potrava medveďa ušatého v prírode sa skladá hlavne z korienkov, žaluďov, bukvíc, orechov, bobuľovitého ovocia, bambusových výhonkov a listov, tráv a iných bylín. Je takmer úplný vegetarián, občas žerie aj med, larvy, mravce a iný hmyz. Niekedy sa chodí najesť na pole.
Rozmnožovanie U samíc začína pohlavný život v druhom až treťom roku. Gravidita trvá 6 – 8 mesiacov, potom v zimnom brlohu vrhá 1 – 3 mláďatá - zvyčajne sú to 2. Mláďatá sú po narodení slepé a holé. Z nory odchádzajú spoločne s matkou. V jej blízkosti prebývajú minimálne dva roky po narodení.
Ohrozenie Medveď ušatý je lovený pre niektoré časti jeho tela a to najmä žlčník. Žlč medveďa ušatého je považovaná za liečivú a je po stáročia využívaná k liečbe, ktorá sa stále používa v tradičnom ázijskom lekárstve a v ázijskej kuchyni. Jedince tohto druhu sú chované na farmách, kde je im žlč veľmi bolestivo odoberaná a to pri plnom vedomí. Odhaduje sa, že v Číne je takto zneužívaných viac než 9 000 zvierat.
Poddruhy Poddruhy medveďa ušatého:Zijlstra, J.S. 2025. Hesperomys Project (Version 25.12.0) Ursus thibetanus formosanus Swinhoe, 1864 Ursus thibetanus japonicus Schlegel, 1857 - niekedy uvádzaný ako samostatný druh Ursus japonicus †Ursus thibetanus kokeni Matthew & Granger, 1923 Ursus thibetanus laniger (Pocock, 1932) †Ursus thibetanus mediterraneus Forsyth Major, 1873 (obyčajne vrátane Ursus schertzi, Ursus stehlini, Ursus karabach a Ursus telonensis) - často uvádzaný ako samostatný druh Ursus mediterraneus Ursus thibetanus mupinensis (Heude, 1901) †Ursus thibetanus permjak Baryshnikov, 2002 Ursus thibetanus thibetanus Cuvier, 1823 - vrátane niekedy samostatne uvádzaného poddruhu medveď ušatý balučistanskýBURNIE, D. Zviera. Bratislava: Ikar, 2001, S. 257 (Ursus thibetanus gedrosianus Blanford, 1877) Ursus thibetanus ussuricus (Heude, 1901)
Galéria
Iné projekty
Zdroj
Ursus thibetanus. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
Kategória:Medveďovité Kategória:Zraniteľné druhy