Stanisław Vincenz (* 30. november 1888, Sloboda-Rungurska, Ukrajina – † 28. január 1971, Lausanne, Švajčiarsko) bol poľský filozof, básnik, esejista a prekladateľ.
Pôsobil v emigrácii vo Francúzsku a Švajčiarsku, kde sa venoval regionálnej problematike poľských Huculov a Goralov.
Výber z diela cyklus Na wysokiej połoninie: 1. Prawda starowieku (Varšava 1938); 2. Nowe czasy (Zwada) (Londýn 1970); Nowe czasy (Listy z nieba) Londýn 1974; 3. Barwinkowy wianek (Londýn 1979); O książkach i czytaniu (Budapešť 1942) Po stronie pamięci (Paríž 1965) Dialogi z Sowietami (Londýn 1966) Tematy żydowskie (Londýn 1977) Z perspektywy podróży (Krakov 1980) Po stronie dialogu (Varšava 1983) Powojenne perypetie Sokratesa (Krakov 1985) Outopos. (Vroclav 1992) Atlantyda. (Varšava 1994)
Iné projekty
Externé odkazy
Nota biograficzna w Wirtualnej Bibliotece Literatury Polskiej Uniwersytetu Gdańskiego Monika Kasprzak, Człowiek dialogu Utwory Stanisława Vincenza
Zdroj
Kategória:Poľskí filozofi