Mamba čiernaPoznámka: V knihe Svet živočíšnej ríše sa ako mamba čierna označuje druh Dendroaspis angusticeps, ide však veľmi pravdepodobne o omyl, pretože D. angusticeps je pomerne jasne zelený had. (Dendroaspis polylepis) je najväčší jedovatý had v Afrike. Je to jeden z najrýchlejších hadov na svete a taktiež patrí medzi najjedovatejšie. Dorastá do dĺžky až 4,5 metra. Pre človeka je jej jed smrteľný už pri nízkej dávke 10 – 15 mg, údajne stačia len dve kvapky jedu, ale pri jedinom uhryznutí môže vstreknúť mnohonásobne viac jedu. Dokonca aj mladé jedince s iba 1 – 2 ml jedu sú životu nebezpečné. No napriek tomu je to pomerne plachý had, ktorý sa pri stretnutí s človekom snaží najprv ukryť.
Je to denný živočích. Väčšinu času trávi na zemi, ale dokáže liezť aj po stromoch. Podobne ako iné druhy hadov, aj mamba čierna sa rada vyhrieva na slnku, ktoré stimuluje jej metabolizmus. Zvyčajne sa živí malými cicavcami, plazmi a vtákmi, ale môže sa živiť aj väčšími živočíchmi. Výnimkou nie je ani kanibalizmus.
Mamba čierna je vajcorodý had. Rozmnožuje sa každý rok od skorej jari do neskorého leta. Po dvojmesačnom „období gravidity“ samička znáša 6 – 25 kožovitých vajíčok. Za 2 – 3 mesiace sa vyliahnu mláďatá dlhé 40 – 60 cm. Rastú pomerne rýchlo a po prvom roku života dosahujú dĺžku približne dva metre. Dospelosti sa však dožije len hŕstka z nich. Prvé dni až týždne sú veľmi zraniteľné a často končia ako potrava pre predátorov. Šťastlivci sa môžu dožiť 10 a viac rokov.
Mamba čierna žije na veľkom území subsaharskej Afriky. Nie sú známe žiadne hrozby ani pokles populácie, preto ju Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) hodnotí ako taxón, ktorý je najmenej ohrozený.
Taxonómia a nomenklatúra Tento druh opísal v roku 1864 nemecko-britský zoológ Albert Günther. Jediný exemplár bol jedným z mnohých druhov hadov zozbieraných škótskym prírodovedcom Johnom Kirkom, ktorý sprevádzal Davida Livingstona na jeho druhej výskumnej expedícii do juhovýchodnej Afriky pozdĺž rieky Zambezi v rokoch 1858–1864. Tento holotyp sa nachádza v Prírodovednom múzeu v Londýne.
Pôvodne sa mamba čierna delila na dva poddruhy (Dendroaspis polylepis polylepis a Dendroaspis polylepis antinori), ale dnes sa tento had považuje za monotypický druh, úzko príbuzný ostatným mambám. Genetická analýza z roku 2016 ukázala, že najbližším žijúcim príbuzným mamby čiernej je mamba zelená a ich spoločným vzdialeným príbuzným je mamba Jamesonova.
Starogrécké rodové meno dendroaspis možno doslovne preložiť ako „stromový had“, a niese také z toho dôvodu, že dokáže veľmi obratne liezť po stromoch. Druhové meno polylepis tiež pochádza zo starogréčtiny a znamená „mnohošupinatý“.Liddell, Henry George; Scott, Robert (1980). A Greek-English Lexicon (Abridged ed.). Oxford University Press. S. 109, 154, 410, 575. ISBN 978-0-19-910207-5. Názov mamba pochádza z nigersko-kongolského jazyka Zulu a je odvodený od slova „imamba“. Napriek sivému sfarbeniu tela, ktoré má aj rôzne iné odtiene, sa v mnohých jazykoch (vrátane slovenčiny) nazýva „čierna“, a to na základe tmavej sliznice vnútri úst.
Výskyt Žije južne od Sahary. Vyskytuje sa takmer na celom území južnej a strednej Afriky, okrem oblastí dažďových pralesov v strednej Afrike. Je areál zahŕňa Mali, Burkinu Faso, Kamerun, Čad, Stredoafrickú republiku, Konžskú demokratickú republiku, Južný Sudán, Etiópiu, Eritreu, Somálsko, Keňu, Ugandu, Tanzániu, Burundi, Rwandu, Mozambik, Svazijsko, Malawi, Zambii, Zimbabwe, Bostwanu, Namíbiu, Angolu a Južnú Afriku. Na týchto miestach obýva otvorené miesta – savany, polopúšte, riedke lesy a kroviny – v nadmorskej výške 0 – 1 800 m (nad 1 000 m však zriedkavo).Branch, W.R.; Trape, J.-F.; Luiselli, L.; Spawls, S.; Penner, J.; Howell, K.; Msuya, C.A.; Ngalason, W. Dendroaspis polylepis. IUCN Red List of Threatened Species [online]. 2021 [cit. 2023-06-19]. Dostupné online. (po anglicky) V západnej Afrike je areál týchto hadov podstatne menší a donedávna sa považoval za neistý. Výskum publikovaný v roku 2005 však potvrdil ich výskyt (Senegal, Guinea, Guinea-Bissau, prípadne Pobrežie Slonoviny).
Opis náhľad|Detail hlavy Mamba čierna má prúdnicové telo pokryté veľkými hladkými šupinami. Chvost je pomerne dlhý a úzky, tvorí 17 – 25 % celej dĺžky tela. Výrazné je aj jej obočie a taktiež pomerne veľké šedo-čierne oči. Vo vnútri v prednej časti papule má jedové zuby a ide o takzvaný proteroglyfný druh (viac viď jedový aparát).
Dorastá zvyčajne do dĺžky 2,5 m, ale niektorí jedinci merajú takmer 4,5 m (4,25 m či 4,49 m). Dospelý jedinec váži okolo 1 – 1,5 kg,BRANCH, William. (1996). Is there an ontogentic shift in mamba diet ? Taxonomic confusion and dietary records for black and green mambas (Dendroaspis: Elapidae). Herpetological Natural History. 3. 171–178, [cit. 2023-11-13]. Dostupné online (po anglicky) zriedkavo takmer až 2,5 kg: napríklad 1,01 m dlhý jedinec vážil 0,52 kg; 1,41 m dlhý exemplár 0,65 kg; 2,57 m dlhý had dosiahol hmotnosť 2,4 kg. Je to druhý najdlhší jedovatý had na svete (prvé miesto patrí kobre kráľovskej).náhľad|Mamba čierna v obrannom postojiSfarbenie jednotlivých exemplárov je rôzne, od žltozelenej cez olivovohnedú až po bronzovosivú (najčastejšie sivú v rôznych odtieňoch), pričom vrchná časť tela je tmavšia, spodná svetlejšia. Na stromoch poskytuje dobré maskovanie svetlé brucho splývajúce so svetlou oblohou, na zemi zasa tmavšia horná časť tela. Mláďatá sú po celom tele svetlejšie ako dospelé jedince. Sexuálny dimorfizmus nie je výrazný, samec a samica sú veľkosťou a sfarbením nerozoznateľní.
Je to jeden z najrýchlejších hadov na svete, údajne sa dokáže plaziť rýchlosťou blížiacou sa 20 km/h (na krátku vzdialenosť). Odborníčka na hady Thea L. Koenová uvádza rýchlosť 15 – 18 km/h. Väčšina údajov je však pravdepodobne prehnaných a je nepravdepodobné, že by dosiahol rýchlosť vyššiu ako 16 km/h.Spawls, Stephen; Howell, Kim; Drewes, Robert; Ashe, James (2017). A Field Guide to the Reptiles of East Africa (2. vydání). Bloomsbury. str. 1201–1202. ISBN 978-1-4729-3561-8. (po anglicky) No ešte agilnejšie sa dokáže plaziť strkáč Crotalus cerastes, ktorý údajne môže vyvinúť rýchlosť až 29 km/h.HICKS, Alexandra. VIPERID SPOTLIGHT: ALL ABOUT SIDEWINDERS (CROTALUS CERASTES) [online]. Wild Snakes : Education and Discussion, 2020-11-09 [cit. 2023-06-19]. Dostupné online . (po anglicky)
Rozvrh šupín Počet a vzor šupín na tele hada sú kľúčovým prvkom na určenie druhu. Dospelý jedinec má okolo štíhleho a dlhého tela 23 – 25 radov chrbtových šupín (zriedkavo aj 21), 248 – 281 ventrálnych (brušných) priečnych šupín a 109 – 132 subkaudálnych (podchvostových) delených šupín. Tlama je lemovaná 7 – 8 supralabiálnymi šupinami zhora, pričom štvrtá a niekedy aj tretia sa nachádza pod okom, a 10 – 14 sublabiálnymi šupinami zospodu. Okolo očí má 3 – 4 preokulárne a 2 – 5 postokulárnych šupín.
Jedový aparát Jedové ústrojí hada sa skladá z jedovej žľazy (pôvodne slinnej žľazy) a jedových zubov (zubov s jedovými vakmi), ktoré sú umiestnené v hornej čeľusti. Jedový aparát je súčasťou tráviacej sústavy. Jed sa dostáva do jedových zubov cez kanáliky, ktoré spájajú zuby s jedovou žľazou, a je vytláčaný svalmi.VALENTA, Jiří. Jedovatí hadi: Intoxikace, terapie. Ilustrace Karel Vávra. 1. vyd. Praha: Galén, 2008. 379 s. ISBN 978-80-7262-473-7. S. 77, 126–128. (po česky)KŮRKA; Antonín, PFLEGER; Václav. Mamba černá (Dendroaspis polylepis). 1984. Jedovatí živočichové. s. 118–120, 125–126. (po česky)
Mamba čierna má tzv. proteroglyfné zuby – nie veľmi veľké (zvyčajne 2 – 3 mm, zriedkavo až 7,9 mm, pričom iní jedovatí hady, ako napr. vretenica gabonská, majú zuby dlhé aj 50 mm) jedové zuby uložené vpredu, ktoré sú vybavené bočným hlbokým žliabkom, niekedy uzavretým v kanáliku. Tieto zuby nie sú pohyblivé (skladacie), a preto ak had uhryzne, zvyčajne vždy dôjde k intoxikácii. Aj mierne uhryznutie spôsobí stlačenie vakov. Niekedy jedové zuby zostávajú v rane. Charakteristickým znakom týchto hadov je, že pri uhryznutí opakovane stlačia čeľuste a vstreknú jed v niekoľkých dávkach. Preto je ich uhryznutie potenciálne veľmi nebezpečné alebo dokonca smrteľné.KUMARI, Bibha. Poison apparatus and the biting mechanism of snakes. Paper : Vertebrate; Reptilia [online]. Department of Zoology, Magadh Mahila College, Patna University Patna [cit. 2023-06-19]. Dostupné online. (po anglicky)
Jed Mamby sú smrteľne jedovaté už od narodenia, a preto sa môžu aktívne brániť len niekoľko minút po vyliahnutí.
Jed mamby čiernej je vysoko toxický a pre človeka veľmi nebezpečný. Skladá sa z viacerých zložiek (viac ako 40), pričom prevládajú rýchlo pôsobiace neurotoxíny, ktoré ovplyvňujú mozgové a miechové centrá nervového systému. Ďalšími zložkami sú kardiotoxíny, ktoré napádajú srdce, fascikulíny (inhibítory anticholínesteráz), ktoré spôsobujú svalové fascikulácie (spontánne zášklby svalových vlákien), a v menšej miere hemolyzíny, ktoré rozkladajú červené krvinky, antikoagulíny, ktoré upravujú zrážanlivosť krvi, alebo mambalgíny (analgetické peptidy), ktoré znižujú vnímanie bolesti – v jede sa našlo analgetikum podobné morfínu a pri účinku jedu sa môžu objaviť pocity eufórie. Jed má pomerne vysokú hyaluronidázovú aktivitu, takže sa rýchlo šíri. Po uhryznutí sa čoskoro objavia dýchacie ťažkosti, ktoré nakoniec vedú k paralýze dýchacích ciest a smrti. Mozog zostáva neporušený. Obeť si uvedomuje všetko a všetkých okolo seba, ale nemôže sa hýbať, prehĺtať, hovoriť ani dýchať. náhľad|Otvorená čierna čeľusť Polovičná smrteľná dávka testovaná na laboratórnych myšiach (tzv. LD50) sa pohybuje od 0,05 mg/kg (t. j. extrémne silná toxicita) do 0,94 mg/kg (t. j. slabšia toxicita), v závislosti od toho, ako bol jed vpravený do tela zvieraťa. V prírodě môže zabiť myš do 4,5 minúty od uhryznutia.
Mamba má veľkú zásobu jedu: 8 – 16 ml tekutého jedu alebo 280, zriedkavo až 400 mg suchého jedu. Smrteľná dávka pre človeka je 10 – 15 mg. Údajne stačia už dve kvapky jedu a jediným uhryznutím môže do tela vypustiť 50 – 120 mg jedu, zriedkavo aj viac, alebo kompletnú zásobu (asi 12 až 20 kvapiek jedu). Jedna mamba teda môže mať také množstvo jedu, ktoré by mohlo usmrtiť 8 až 14 dospelých ľudí. Preto je uhryznutie mambou pre človeka prakticky vždy smrteľné (takmer 100% letalita v neliečených prípadoch). Úmrtnosť je obzvlášť vysoká medzi domorodcami.
Čím skôr sa človek začne liečiť, tým väčšie má šance na prežitie. Keďže jed pôsobí veľmi rýchlo, je ideálne použiť špecifické antisérum čo najskôr. Najlepšie v nemocnici pod lekárskym dohľadom, pretože môže byť potrebné väčšie množstvo alebo sa môžu vyskytnúť nežiaduce reakcie, na ktoré možno účinne reagovať len pod odborným dohľadom. Pri včasnej a adekvátnej liečbe intoxikácie môže byť letalita prakticky nulová.FELIX, Jiří. Hadi. 1. vyd. Praha: Státní zemědělské nakladatelství, 1978. 156 s. OCLC 440289527 S. 36, 53–64, 93–95. (po česky)
Správne prvé kroky bezprostredne po uhryznutí môžu výrazne pomôcť. Štandardná prvá pomoc pri podozrení na uhryznutie jedovatým hadom spočíva v priložení tlakového obväzu na miesto uhryznutia (na končatinu, na ktorej sa rana nachádza), potlačení šoku alebo stresu, minimalizácii pohybu pacienta a čo najrýchlejšom prevoze pacienta do nemocnice. Vzhľadom na neurotoxickú povahu jedu mamby čiernej môže byť prospešné arteriálne zaškrtenie. V opačnom prípade, ak je osoba napríklad len v strese alebo vykonáva zbytočne veľké pohyby (v oboch prípadoch zvýšená srdcová frekvencia), jed sa ľahšie šíri v tele a rýchlejšie účinkuje.