Klin je spojovacia súčiastka, ktorá slúži buď k pevnému ľahko rozoberateľnému spojeniu iných súčiastok, alebo k presnému nastaveniu polohy dvoch súčastí. Podľa polohy klinu voči ose spájaných súčiastok sa kliny rozlišujú na pozdĺžne a priečne. Kliny sú často normalizované, tie sa vyrábajú z ocele 11 600.
Pozdĺžne kliny Používajú sa na prenos krútiaceho momentu medzi hriadeľom a nábojom. V hriadeli je vytvorené osadenie alebo plocha a v náboji drážka s úkosom. Pri správne nastavenej polohe hriadeľa voči náboju sa do vytvorenej medzery zasunie a zarazí klin. Jedna plocha klinu má úkos 1:100, ktorý zabezpečuje samosvornosť spoja. Typy klinov: kliny drážkové bez nosa - rozmery určuje norma STN kliny drážkové s nosom - rozmery určuje norma STN kliny vsadené - rozmery určuje norma STN kliny ploské bez nosa - rozmery určuje norma STN kliny ploské s nosom - rozmery určuje norma STN Pre kliny tangenciálne je v náboji vytvorená drážka bez úkosu a používa sa dvojica klinov, ktoré sú montované skosenými stranami proti sebe.
Priečne kliny Používajú sa k axiálnemu spojeniu súčiastok. obe spájané súčiastky majú vytvorený otvor vhodného tvaru kolmo na ich os. Pri správne nastavenej polohe súčasti sa do vytvorenej medzery cez obe súčasti zasunie a zarazí klin. Plocha klinu má úkos od 1:15 až po 1:50 podľa typu a účelu použitia.
Pozri aj pero (spojovacia súčiastka)
Zdroje
Slovenský ústav technickej normalizácie
Kategória:Spojovacie súčiastky a materiály