Sremska Mitrovica (historický slovenský názov Sriemska Mitrovica, , , , v staroveku sa jeho časť volala Sirmium (po slovensky aj Sriem, Srem, Srjem), je mesto na severozápade Srbska. Leží v regióne Sriem v autonómnej provincii Vojvodina. V roku 2002 v ňom žilo 39 041 obyvateľov.
Dejiny Starovek a stredovek Mesto existuje už od čias Rímskej ríše, kedy bolo ako Sirmium hlavným mestom prefektúry Ilýria. Bolo dôležitou križovatkou a z tohto obdobia sa zachovalo mnoho pamiatok. Po páde ríše sa stalo centrom kresťanstva a konalo sa tu niekoľko cirkevných koncilov. V 6. storočí mesto obsadili Avari, o niekoľko storočí neskôr Bulhari. Od roku 1521 patrilo Osmanskej ríši a kresťanských Srbov začali vytláčať moslimovia.
Rímski cisári V meste a jeho okolí sa narodilo desať cisárov: Traianus Decius (200 – 251) Decius mladší (227 – 251) Hostilianus (230?–251) Claudius II. (213 – 270) Quintillus (220 – 270) Aurelianus (214 – 275) Probus (232 – 282) Maximianus Herculius (250 – 310) Constantius II. (317 – 361) Gratianus (359 – 383)
Posledný cisár zjednotenej ríše Theodosius I. (378 – 395) bol v meste korunovaný.
Novovek Od roku 1718 sa Sremska Mitrovica stala súčasťou habsburského Rakúska, ktoré ju spočiatku začlenilo do Slavónskej vojenskej hranice (nazývanej aj Slavónska krajina), pohraničného nárazového územia s Osmanskou ríšou. V roku 1881 sa stalo centrom Sriemskej župy a v 20 storočí sa stalo súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie.
Na začiatku 40. rokov sa stala súčasťou fašistického Chorvátska a okupovali ju nemecké vojská. Dochádzalo k násilným represiám proti srbskému obyvateľstvu, ktoré ukončila až oslobodzujúca Červená armáda 1. novembra 1944. Sremska Mitrovica sa následne stala súčasťou autonómnej republiky Vojvodina a nastal jej rozvoj. Od občianskej vojny v Juhoslávii má mesto takmer výhradne srbské obyvateľstvo.
Osobnosti mesta Branislav Ivanović (* 1984), futbalista
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálne stránky mesta
Zdroj
Kategória:Mestá v Srbsku Kategória:Vojvodina