thumb|Jedna z ilustrácií z Martinovej knihy Petrifacta Derbiensia thumb|Jedna z ilustrácií z Martinovej knihy Petrifacta Derbiensia William Martin (* 1767, Mansfield - † 31. máj 1810, Macclesfield) bol anglický prírodovedec a paleontológ, ktorý navrhoval, že veda by mala ako dôkazy pri štúdiu prírodných dejín používať fosílie. Publikoval prvé farebné obrázky a prvú vedeckú štúdiu fosílií v Anglicku.
Život a dielo Narodil sa v Mansfielde v grófstve Nottinghamshire. Jeho otec pracoval v oblasti pančuchárstva, ale s tým prestal, aby sa stal hercom v Írsku, kde vystupoval pod umeleckým menom Joseph Booth. Tiež sa venoval vynaliezaniu a maľovaniu portrétov. Zomrel roku 1797 v Londýne. Martinova opustená matka, pochádzajúca z Mallatrattu, sa rovnako ako otec venovala herectvu.
Ešte keď bol Martin dieťaťom, objavil sa na pódiu ako päťročný tanečník a neskôr aj recitátor. Bolo pre neho naplánované, že sa bude v Halifaxe (v Západnom Yorkshire) učiť rysovanie od Jamesa Boltona. Medzi rokmi 1782 až 1785 bol u Derbyshirskej hereckej spoločnosti, kde stretol White Watsona, s ktorým začal spolupracovať pri skúmaní derbyshirských fosílií. Martinova práca týkajúca sa fosílií a prírodných dejín mu nakoniec zabezpečila, že bol zvolený členom Linného spoločnosti. Rovnako ako Watson, aj Martin bol ovplyvnený dielom derbyshirského geológa Johna Whitehursta. Ten roku 1778 publikoval Skúmanie pôvodného stavu a utváranie Zeme (An Inquiry into the Original State and Formation of the Earth), ktoré obsahovalo významný dodatok, týkajúci sa Všeobecných pozorovaní podložia v Derbyshire (General Observations on the Strata in Derbyshire). Avšak bol to Abraham Mills, kto Martina pred rokom 1789 previedol od zoológie na paleontológiu. v roku 1793 Martin publikoval Počty a opisy skamenelín pozbieraných v Derbyshire (Figures and Descriptions of Petrifications Collected in Derbyshire).
Martin pracoval s Watsonom na vytvorení spojených spisov, ale partnerstvo príliš nefungovalo, pretože Watson vyhlasoval, že jeho zásluhy nie sú dostatočne uznávané. Neskôr Martin vydal časť Watsonovej práce o fosíliách len pod svojím menom. V roku 1797 sa oženil s herečkou, s ktorou mal celkom šesť detí. Roku 1798 sa im narodil syn William Charles Linnaeus Martin, ktorý dostal meno Linnaeus (Linné) vďaka Martinovmu záujmu o klasifikáciu živých tvorov a ktorý potom, čo sa v dospelosti stal pracovníkom Zoologickej spoločnosti v Londýne, vydal obrovské množstvo kníh a článkov o prírodných dejinách.
Martin pracoval ako učiteľ v Burtone nad Trentom, Buxtone a nakoniec, od roku 1805, na gymnáziu v Macclesfielde. Jeho záujem o prírodu sa však neznižoval. Poslal Jamesovi Sowerbymu artefakty, aby vytvoril ich ilustrácie.
Do roku 1809 sa Martin čiastočne venoval aj vidieckemu herectvu a vlastnil štvrtinový podiel v Buxtonskom divadle. V roku 1809 vydal Petrifacta Derbiensia, ktoré venoval Sirovi Josephovi Banksovi. Toto dielo obsahuje ilustrácie, ktoré Martinovi pomohli popísať fosílie a vápenec z obdobia karbónu, ktoré v Derbyshire študoval. Neistá však bola identifikácia niektorých fosílií. Napríklad koral z radu Rugosa je tu opísaný ako úlomok z doteraz neobjaveného bambusu.
Petrifacta Derbiensia obsahujú aj záznam fosílie, ktorú Martin považoval za typ narovnanej lodienky. V knihe opisoval, ako si Watsonov strýko a niektorí pracovníci z mramorového lomu mysleli, že ide o pozostatky malého krokodílieho chvosta. On sám si však nemyslel, že by čokoľvek v jeho knihe malo byť zvyškom z krokodíla.Petrifacta Derbiensia, s. 33–34.
V roku 1809 Martin vydal aj knihu Náčrt pokusu o založení znalosti cudzorodých fosílií na vedeckých základoch (Outlines of an attempt to establish a Knowledge of Extraneous Fossils on Scientific Principles). Publikoval tak prvú vedeckú štúdiu fosílií a paleontológie v angličtine. S Johnom Fareyom diskutoval o možnosti spojenia síl za účelom vydania geologickej mapy Derbyshiru. Jeho ochorenie mu však zabránilo v ďalšej práci. William Martin zomrel na konci mája 1810 a pochovaný bol v Macclesfielde. Jeho zbierka skamenelín bola zverená manželke a deťom.
Dedičstvo Martinov výskum ramenonožcov bol ocenený v roku 1844, kedy po ňom bol pomenovaný rod nočných mor Martinia. Ďalšie ocenenie prišlo o sedem rokov neskôr, kedy dostal koral, ktorého fosília bola objavená v Derbyshire, meno Lithostrotion martini. Martinov život a dielo sú popísané v sekcii nerastov v Derbském múzeu.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Narodenia v 1767 Kategória:Úmrtia 31. mája Kategória:Úmrtia v 1810 Kategória:Britskí prírodovedci Kategória:Britskí paleontológovia