Valdajská pahorkatina (slovenský normovaný názov; staršie Valdajská vrchovina, zastarano Valdajské vrchy, Valdajské pohorie, Alaunská vysočina, Alaunské vrchy, Volchonský les; rus.: Валдайская возвышенность - Valdajskaja vozvyšennosť, alebo Валдай – Valdaj) je pahorkatina severozápadnej časti centrálneho Ruska, s najvyšším vrchom Vyšnij Voločok (346,9 m).
Podľa niektorých teórií je pôvodnou pravlasťou Indoeurópanov práve valdajská oblasť. Historický význam majú mestá Ostaškov a Valdaj. Valdajská pahorkatina je vyhľadávaným turistickým cieľom, pre veľký počet rybníkov, najmä pre rybárov. Je tu Valdajský národný park, Sebežský národný park a prírodné rezervácie.
Opis Pahorkatina je morénová, tvorená je vápencami, bridlicami a morénovou uloženinou. Nachádzajú sa tu ložiská hnedého uhlia a rašeliny. Našli sa tu skameneliny Gigantoproducta gigantea, hojné sú tu bludné balvany. Hory sú pramennou oblasťou mnohých riek, pramení tu Volga, Daugava (Západná Dvina), Lovať, Dneper a i. Je tu mnoho jazier (Valdajské jazero) a močiarov. Podnebie je drsné. Porast tvoria jedľové lesy, breza, dub a iné stromy. Pahorkatina je domovom početnej zveri.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Pohoria v Rusku