thumb|upright=1.4|Príklad dvoch možných vymedzení Atlantického oceánu: Modrým podkladom je vyznačený Atlantický oceán vrátane morí a bez Sev. ľadového oceánu a Južného oceánu. Čiernou čiarou je vyznačený Atlantický oceán bez morí a bez Sev. ľadového oceánu, ale vrátane priliehajúceho Južného oceánu (takúto definíciu používa napr. IHO v dodnes platnom vymedzení hraníc oceánov a morí z roku 1953).
Atlantický oceán (iné názvy pozri nižšie) je druhý najväčší oceán Zeme. Leží medzi Amerikou, Európou a Afrikou.
Názvy Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto oceánu znie Atlantický oceán.Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným. 2022 atlantický. in: Pravidlá slovenského pravopisu 2013 Kodifikovaný je už od roku 1931.atlantický. in: Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom. 1931. S. 91 Vyskytuje sa aj skrátená podoba Atlantik.Atlantik. in: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
Staršie názvy sú: Atlantský oceánNIKOLAU, S. Učebnica zemepisu na základe vlastivednom pre 1. triedu škôl stredných. Praha: Družstvo českých profesorov, 1923, S. 104, Atlantické morePRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Prešov: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 653JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda Zemepis Prírodopis Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. Budín: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28, Atlantské moreSEEWARTH, Jozef Mária. Lehrbuch der slovakischen Sprache für deutsche Mittelschulen und verwandte Lehranstalten. Bratislava: Academia, 1925, S. 107, 153Novinky. in: Pešťbudínske vedomosti 13. december 1864 S. 2, Atlanské moremore. in: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, Atlantické veľmorePODTATRANSKÝ, R. Zemepis prírodopisný. in: Dom a škola. č. 8-9. 1892. S. 238RADLINSKÝ, O. et al. Školník obsahujúcí hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských. Viedeň: Tlačou kongregácie Mechitaristov, 1871, S. 29, Atlantické svetomoreMeteorologické úvahy. in: Obzor. 25. január 1880. S. 18, Západné moreBartolomeides, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 16.
Etymológia Slovo atlantický (atlantský) v názve tohto oceánu (lat. atlanticus, gr. atlantikos) sa pôvodne v staroveku vzťahovalo na gréckeho obra Atlasa. Neskôr, od stredoveku, sa vzťahovalo skôr na pohorie Atlas v Afrike, ktoré je pomenované možno podľa spomínaného obra. Podľa Platóna je Atlantický oceán pomenovaný nie podľa obra Atlasa, ale podľa Atlasa, kráľa Atlantídy.
Hranice Atlantický oceán vrátane morí V textoch, ktoré rozlišujú 5 oceánov (Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový a Južný oceán) je Atlantický oceán (vrátane morí) vymedzený tak, že sa nachádza medzi nasledujúcimi útvarmi:Limits of Oceans and Seas. IHO. 1953. S. 4, 18, 19 na severe: Severný ľadový oceán, na západe: Severná Amerika, Južná Amerika a (južne od Južnej Ameriky) poludník 67°16' západnej dĺžky, na východe: Európa, Ázia, Afrika a (južne od Afriky) poludník 20° východnej dĺžky (Ázie sa Atlantický oceán dotýka v Stredozemnom, Marmarskom a Čiernom mori), na juhu: Južný oceán. Presný priebeh severnej a južnej hranice Atlantického oceánu, teda hranice medzi Atlantickým oceánom a Severným ľadovým oceánom a takisto medzi Atlantickým oceánom a Južným oceánom, je sporný.
V textoch, ktoré rozlišujú 4 alebo 3 oceány (Tichý, Atlantický, Indický a prípadne Severný ľadový oceán), čiže neuznávajú existenciu Južného oceánu, je do Atlantického oceánu zahrnutá aj priliehajúca časť Južného oceánu, čiže Atlantický oceán siaha na juhu až po Antarktídu.
V textoch, ktoré rozlišujú len 3 oceány (Tichý, Atlantický a Indický oceán) Atlantický oceán zahŕňa nielen priliehajúcu časť Južného oceánu, ale aj celý Severný ľadový oceán. Atlantický oceán teda v týchto textoch siaha od Antarktídy na juhu až po Beringov prieliv na severe.Velký atlas světa. 2. nezm. vyd. Praha : Geodetický a kartografický podnik, 1989. ISBN 80-7011-020-1. S. 141Atlantický oceán. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 45Atlantický oceán. in: Pyramída S. 238, 239TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127, 128 oceán. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 413-417 (citát: "Rozoznáva sa Tichý, Atlantický, Indický a často aj Severný ľadový oceán.")
Atypické je vymedzenie Atlantického oceánu, ktoré navrhla Medzinárodná hydrografická organizácia (IHO) v roku 2002, ale ktoré doteraz nebolo medzinárodne schválené. V ňom sa svetový oceán delí na "zóny". Namiesto tradičného Atlantického oceánu (vrátane morí) sú uvedené zóny Severný Atlantický oceán, Južný Atlantický oceán, Baltské more a Stredozemný región (= Stredozemné more, Čierne more a Azovské more), všetky vrátane morí. Toto sa dá z istého pohľadu chápať tak, že Atlantický oceán v tomto dokumente nezahŕňa Baltské, Stredozemné, Čierne a Azovské more.Names and Limits of Oceans and Seas. Final Draft. IHO. 2002
Atlantický oceán bez morí Aj pri Atlantickom oceáne platí, tak ako pri všetkých oceánoch, že pojem Atlantický oceán v užšom zmysle nezahŕňa moria (t. j. okrajové a vnútorné moria), čiže konkrétne napríklad nezahŕňa Stredozemné more či Karibské more. Moria môžu byť nezahrnuté do Atlantického oceánu bez ohľadu na to, či sa do Atlantického oceánu (ako je spomenuté vyššie) zahŕňa alebo nezahŕňa Južný oceán a/alebo Severný ľadový oceán. Špecifický prípad je more nazývané Sargasové more, ktoré sa nedotýka žiadneho kontinentu (čo je pre moria veľmi atypické), a preto sa obyčajne zahŕňa do Atlantického oceánu v užšom zmysle.oceán - tabuľka Rozloha a stredná hĺbka oceánov. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 415Malý atlas sveta. Praha: Ústredná správa geodézie a kartografie. 1960. S. 15Limits of Oceans and Seas. IHO. 1953. S. 4
Rozloha Vrátane morí (zoznam pozri nižšie) má Atlantický oceán rozlohu 106,46 mil. km².
Moria Hlavné moria Atlantického oceánu (bez Severného ľadového oceánu a Južného oceánu) sú: Azovské more Baltské more Čierne more Guinejský záliv Írske more Karibské more Keltské more Labradorské more Marmarské more Mexický záliv Nórske more - niekedy zaraďované do Severného ľadového oceánu Sargasové more Severné more Stredozemné more - vrátane napr. Egejského, Jadranského, Iónskeho, Ligurského a Tyrrhenského mora Záliv svätého Vavrinca
Ostrovy Medzi ostrovy Atlantického oceánu patria: Veľká Británia, Írsko, Island, Grónsko, Newfoundland, Faerské ostrovy, Rockall, Azory, Fernando de Noronha, Madeira, Kanárske ostrovy, Kapverdy, Svätý Tomáš, Bermudy, Bahamy, Antily, ostrov Ascension, Ostrov svätej Heleny, Trinidad, Martin Vaz, Tristan da Cunha, Falklandy a Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy.
Oceánske dno Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je v Portorickej priekope a jeho presná hĺbka (pravdepodobne 8 740 m alebo okolo 8 400 m) je sporná - podrobnosti pozri v článku Portorická priekopa. Priemerná hĺbka je , resp. bez morí .
Podmorskej topografii dominuje severný a južný Stredoatlantický chrbát, tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s horúcou škvrnou na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov Island, v strednej časti sú to podstatne menšie Azory.Kolektív autorov, 2001, Encyklopedický atlas sveta. Ikar, Bratislava, s. 66 – 67
Pobrežie Na brehoch severného Atlantického oceánu leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je preto pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti rybolovu; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na Bahamách a ťažbu ropy a zemného plynu v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori.
Najväčší "záliv" (často považovaný za more) Atlantického oceánu je Mexický, s plochou .
Výška prílivu Priemerná výška prílivu je , najväčšia v zátoke Fundy Bay.
Geológia náhľad|Stredoatlantický chrbát a topografia dna. Atlantický oceán je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku jury na mieste zhrubnutej zemskej kôry staršieho pohoria v strednej časti superkontinentu Pangea. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly bazaltový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik stredoatlantickej magmatickej provincie.
Oceánska kôra najprv začala vznikať v oblasti medzi azorským transformným zlomom a transformným zlomom svätého Pavla, približne medzi Biskajským a Guinejským zálivom. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebehWithjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins. AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov (vrchná jura)Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 4. Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom Pienontsko-ligurského oceánuFavre, P., Stampfli, G.M., 1992, From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys. Tectonophysics, 215, s. 69 – 97 a zrejme aj ďalších tethýdnych oceánskych paniev.
Počiatok vzniku južnej časti Atlantického oceánu možno doložiť približne na hranici jury a kriedy pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedovéBasile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain. Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282.
Severná časť Atlantického oceánu sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi Grand Banks a Pyrenejským polostrovom potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction. in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6 Viac na sever do oblasti Grónskeho a Nórskeho mora prenikol oceán až v eocéne.Ziegler, P.A., 1989, Evolution of the North Atlantic - an overview. in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.
Doprava Významné prístavy Atlantický oceán bol dlho významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy. Európa Afrika Amerika Ålesund (Nórsko) La Coruña (Španielsko) Amsterdam (Holandsko) Antverpy (Belgicko) Belfast (Severné Írsko) Bergen (Nórsko) Bodø (Nórsko) Bordeaux (Francúzsko) Brémy (Nemecko) Brest (Francúzsko) Bristol (Anglicko) Cádiz (Španielsko) Cherbourg (Francúzsko) Cork (Írsko) Dublin (Írsko) Dunkerque (Francúzsko) Edinburgh (Škótsko) Glasgow (Škótsko) Göteborg(Švédsko) Hamburg (Nemecko) Las Palmas (Španielsko) Le Havre (Francúzsko) Lisabon (Portugalsko) Liverpool (Anglicko) Londýn (Anglicko) Nantes (Francúzsko) Narvik (Nórsko) Newcastle upon Tyne (Anglicko) Oslo (Nórsko) Ostende (Belgicko) Porto (Portugalsko) Portsmouth (Anglicko) Reykjavík (Island) Rotterdam (Holandsko) Saint-Nazaire (Francúzsko) Santa Cruz de Tenerife (Španielsko) Santander (Španielsko) Sevilla (Španielsko) Southampton (Anglicko) Stavanger (Nórsko) Tromsø (Nórsko) Tórshavn (Faerské ostrovy) Trondheim (Nórsko) Vigo (Španielsko) Abidjan (Pobrežie Slonoviny)