Vyšný Mirošov je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Symboly obce Erb V modrom štíte na zelenej pažiti vpravo je nad striebornou okrúhlou kamennou, čierno murovanou studňou zľava sa skláňajúci muž v striebornej košeli a nohaviciach, čiernej veste, klobúku a čižmách, oboma rukami držiaci strieborný džbán. Znamenie na erbe bolo vypracované podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová. Erb bol prijatý 31. decembra 1999 na rokovaní obecného zastupiteľstva a je zapísaný v heraldickom registri pod číslom: HR: V-130/1999

Vlajka Obecná vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 1/6 modrej, 2/6 bielej a 1/6 modrej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu.

Dejiny Obec založili v rokoch 1553–1567. Obec je doložená z roku 1567 ako Felsö Meraso, neskôr ako Felsso Mireso (1572), Felsö Miroso, Mirosso (1618), Miroscha (1786), Horní Mirosa (1808), Vyšný Mirošov (1920); maďarsky Felsőmirossó, Felsőmerse.

Najstaršia písomná správa o existencii obce je v listine z roku 1567. Ide o záznam výmeru chotára Vyšného Mirošova na účely novej výstavby. V tomto prípade sa potvrdzuje, že Vyšný Mirošov má pravdepodobne čas svojho vzniku na začiatku 16. storočia, lebo 8-ročný rozdiel medzi dosiaľ známymi údajmi dvoch príbuzných osád je veľmi krátky.

Vyšný Mirošov patril v tom období panstvu Makovica. Makovické panstvo poslalo „brata Miroša“, aby začal budovať novú osadu – Vyšný Mirošov (1597). V jeho osade žila rodina šoltýsa a tri železiarske rodiny. Išlo však o vitálnych obyvateľov, keď do roku 1600 zabezpečili výstavbu už vtedy veľkej obce s 19 poddanskými a jednou až dvoma šoltýskymi chyžami (domami). Osadníkom štyroch šoltýskych dvorov patril mlyn (1618), ale počet domov sa neskôr zmenšil o päť. V obci pôsobil pravoslávny duchovný (baťko) a pribudli dve železiarske rodiny.

Roku 1781 kráľ Jozef II. vydal rozkaz o novej komasácii, t.j. o zavedení pozemkového katastra (súpis pozemkov s opisom a podrobnými údajmi o ich charakteristike). Pôda poddaných bola oddelená od panských pozemkov a táto skutočnosť, zvýhodňujúca pánov, bola zapísaná do osobitných katastrálnych kníh.

V 18. storočí patril Vyšný Mirošov Aspremontom. V rokoch 1850-1890 tu bolo veľké vysťahovalectvo. V 19. storočí obec patrila Sečéniovcom.

1. svetová vojna: V rokoch 1914-1915 obsadilo Vyšný Mirošov ruské vojsko. Časť obyvateľov pracovala v priemysle vo Svidníku.

2. svetová vojna: V rokoch 1941–1945 bola obec tiež oslobodená ruským vojskom. Na česť sovietskych letcov je v obci postavený pamätník.

Počas obdobia komunizmu obyvateľstvo obce pracovalo hlavne na obecnom družstve (statky kráv a prasiat), ktoré je dnes už iba ruinami.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Pravoslávny chrám sv. Kozmu a Damiána, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia pred rokom 1863. Pôvodne patril Gréckokatolíckej cirkvi. Úpravami prešiel na začiatku 20. storočia. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu baldachýnový oltár s obrazom Ukrižovania z doby vzniku chrámu, obnovený v prvej polovici 20. storočia a ikonostas z prvej polovice 19. storočia, teda ešte z predchádzajúceho dreveného chrámu. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a výraznými opornými piliermi. Veža je členená lizénovým rámom a ukončená zvonovitou helmicou s laternou a malou cibuľou.

Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny z rokov 1914-1918. Obnovený bol v rokoch 2005-2008. Priestor má pôdorys štvorca.

Občianska vybavenosť V súčasnosti sa v centre obce nachádza okrem pravoslávneho chrámu aj moderný gréckokatolícky kostol. V jeho blízkosti sa nachádza dom smútku a hlavný obecný cintorín.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Obce okresu Svidník Kategória:Rusínske obce okresu Svidník