Tacitus vo svojom diele Annales (cca 116 po Kr.) v 15. knihe v 44. kapitole píše o hromadnom prenasledovaní kresťanov za vlády cisára Nera a stručne vysvetľuje ich pôvod. Cisár Nero, ktorému niektoré pramene (s najväčšou pravdepodobnosťou na základe dobových klebiet) pripisujú založenie veľkého šesťdňového požiaru Ríma, zvalil vinu za túto katastrofu na kresťanov, možno v snahe odvrátiť podozrenia voči sebe. Tacitus ich uvádza ako veriacich v Krista, ktorý bol popravený za vlády Piláta z Pontu. Ide o veľmi dôležitý dokument, ktorý osvetľuje počiatky kresťanstva. Tacitus mal významné politické postavenie a prístup k najlepším informáciám svojej doby. Spomína viaceré dôležité detaily o počiatkoch kresťanstva, napríklad jeho pôvod v rímskej Judei. Zo zmienok vyplýva aj to, že v čase vlády cisára Nera Rimania rozlišovali medzi kresťanmi a židmi, ako aj to, že boli už v tom čase v Ríme neobľúbenou a prenasledovanou komunitou. Tacitus explicitne spomína obvinenie kresťanov zo založenia spomínaného veľkého požiaru Ríma v r. 64 n. l., kedy boli zničené dve tretiny mesta (skutočná príčina požiaru je dodnes neobjasnená).
Preklad „aby umlčal tieto povesti, Nero zvalil vinu na skupinu, ktorá bola ľuďmi nazývaná kresťania, ktorá bola pre svoje ohavnosti nenávidená a nariadil pre ňu to najhoršie mučenie. Kristus, od ktorého odvodzujú svoje meno, pretrpel ten najmimoriadnejší trest počas vlády Tibéria rukami jedného z našich prokurátorov Piláta z Pontu a tá najhoršia povera hoci na krátky čas potlačená, znovu prepukla nielen v Júdsku – pôvodnom zdroji tejto nákazy, ale dokonca aj v Ríme.“Tacitus: Annales 15,44. preklad: STROBEL, L.: Kauza Kristus, Porta Libri, Bratislava, 2000. str. 81
Historicita zápisu Nebola nikdy vážne spochybnená. Veľmi silné argumenty pre to poskytuje samotný záznam. Vedci tvrdia, že žiadny kresťanský pisár by nepoužil také pohŕdavé výroky o kresťanstve.Robert E. Van Voorst, Jesus Outside the New Testament: An Introduction to the Ancient Evidence, Wm. B. Eerdmans, 2000. p 39-53 Archeológovia hovoria, že neexistujú žiadne podklady, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o neskoršiu vsuvku.Meier, John P., A Marginal Jew: Rethinking the Historical Jesus, Doubleday: 1991. vol 1: p. 168-171. Pasáž vyznieva veľmi autenticky. Zodpovedá Tacitovmu štýlu a aj pohľadu vzdelaného pohanského Rimana.
Textová kritika George Andresen v roku 1952 ako jeden z prvých upozornil na rozdiely v napísaní prvého a druhého „i“ v slove Christianos v najstarších odpisoch Tacitovho diela – Medicean manuscripts z 11. storočia. Za prvým „i“ bola pomerne veľká medzera, bolo trochu rozmazané a nemalo výrazný spodok. Domnieval sa, že pôvodne tam bolo „e“. V priebehu 20. a 21. storočia bolo toto miesto preskúmané viacerými odborníkmi aj v ultrafialovom svetle. V súčasnosti sa vedci zhodujú, že pôvodne tam bolo „e“. Ide o ďalší dôkaz autentickosti zápisu. Rimanom totiž znelo cudzo „christianos“ a zapisovali ho podľa svojej výslovnosti ako „chrestianos“. Takáto forma sa nachádza aj v Skutkoch apoštolov v Codex Sinaiticus. Podobne píše o Kristovi ako „Chrestovi“ aj Suetonius.
Pilátove tituly Staroveké záznamy rôzne uvádzajú Pilátove tituly: prefekt, guvernér, hegemón, prokurátor. Vedci tvrdia, že nemusí ísť o chyby. Autori pochádzajú z rôznych geografických oblastí a dôb a píšu v rôznych jazykoch. Navyše rímsky systém spravovania provincií bol pomerne premenlivý. V rôznych obdobiach mali úradníci rôznu moc. Mohli byť aj dočasne vymenovaní v prípade náhleho úmrtia.
Referencie
Literatúra STROBEL, L.: Kauza Kristus, Porta Libri, Bratislava, 2000.
Kategória:Dejiny kresťanstva