Dopamín alebo 4-(2-aminoetyl) benzén-1,2-diol je chemická látka prirodzene vznikajúca v mozgu. Funguje ako neurotransmiter, aktivuje dopamínové receptory. Dopamín funguje aj ako neurohormón, ako taký je vytváraný v hypotalame.
Ak je dopamín umelo vpravený do organizmu, tak pôsobí na autonómnu nervovú sústavu – napríklad povedie k zrýchleniu pulzu alebo zvýšeniu krvného tlaku. Ale nemôže sa vstrebať priamo z krvi do mozgu, preto je podávaný ako liek, ktorý neovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu. K zvýšeniu hladiny dopamínu napr. v mozgu pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou je možné prispieť nepriamo, napríklad podaním prekurzora dopamínu.
Funkcia vľavo|náhľad|Biologický rozklad dopamínu Dopamín hrá významnú úlohu v motorických funkciách mozgu. Má rozhodujúci význam pri spracovaní informácií v čelovom laloku mozgu v kognitívnych funkciách mozgu.
Dopamín je spájaný so systémom príjemných vnemov, a s motiváciou k rôznym aktivitám. V určitých častiach v mozgu sa uvoľňuje pri prirodzených príjemných aktivitách, ako je napríklad príjem potravy, sex alebo fyzická aktivita. O tejto teórii sa často diskutuje v súvislosti s mechanizmom pôsobenia drog, ako sú kokaín alebo amfetamíny, ktoré vedú priamo alebo nepriamo k zvýšenej hladine dopamínu v súvisiacich častiach mozgu. Teória je súčasťou neurobiologického výkladu mechanizmu vzniku drogovej závislosti.
Ale teória, podľa ktorej je dopamín jednoducho „motivujúca chemikália,“ ktorá bola v raných fázach výskumu bežná, je teraz pokladaná za príliš zjednodušenú. Dopamín sa totiž v mozgu uvoľňuje aj pri nepríjemných podnetoch. Súčasný výskum naznačuje význam dopamínu skôr ako mechanizmus predvídania odmeny. Ako taký by mohol byť spájaný skôr s túžbou ako s potešením.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Neurotransmitery Kategória:Amíny