Iževsk (; po udmurtsky Иж, Ижкар (Iž, Ižkar)) je hlavné mesto Udmurtska, republiky v Ruskej federácii. Leží na rieke Iž pri západnom Urale. V roku 2010 malo 628 116 obyvateľov.
Medzi rokmi 1984 až 1987 nieslo mesto názov Ustinov () na počesť Dmitrija Fiodoroviča Ustinova, ministra obrany ZSSR a maršala Sovietskeho zväzu.
Mesto je dôležitým priemyselným centrom a je hospodárskym, priemyselným a administratívnym strediskom Udmurtska. Iževsk je obzvlášť významný pre vojenský priemysel. V meste sa nachádza najväčší ruský zbrojársky závod, Ižmaš, okrem iného výrobca slávneho AK-47.
História
História Iževska je úzko spätá s Iževským závodom, kvôli ktorému bolo mesto založené.
left|thumb|250px|Zbrojárski majstri z Iževsku v roku 1880
Založenie Iževského závodu Iževsk bol založený ako sídlo pri železiarňach v roku 1760 grófom Petrom Šuvalovom pod názvom Iževskij Zavod. Po Šuvalovovej smrti v roku 1763 prešla fabrika aj mesto do vlastníctva štátu ako splatenie dlhu.
V roku 1774 bolo Pugačovovou armádou mesto dobyté, 42 vyšších zamestnancov fabriky zabitých a samotná fabrika bola vyplienená a čiastočne zhorela.
20. februára 1807 ruský cár Alexander I. podpísal dekrét o vybudovaní nového zbrojárskeho závodu na Urale, ktorý bol 10. júna bol postavený na mieste bývalých železiarní, čo podmienilo ďalší rozvoj mesta.
Revolúcia a občianska vojna left|thumb|250px|Iževský závod v roku 1916 5. marca 1917 robotníci závodu utvorili robotnícky soviet, v ktorom bola aj armáda a ostatní obyvatelia mesta. Dva dni nato administratíva závodu odstúpila a bola nahradená zvolenými úradníkmi. V septembri sa pod kontrolu boľševikov dostala aj mestská správa a miestne noviny. 28. mája boľševici rozpustili mestskú radu a všetci jej menševickí lídri boli uväznení. 8. augusta sa začalo masové protiboľševické povstanie, ktoré však 7. novembra krvavo potlačila Červená armáda.
9. apríla 1919 boli z mesta evakuovaní robotníci a zamestnanci spolu s najdôležitejším vybavením fabriky, pretože sa približovala Kolčakova Biela armáda. 13. apríla už mesto bolo pod kontrolou Bielej armády, čo sa však zmenilo 8. júna, keď ho opätovne dobyla Červená armáda.
Sovietske roky 10. júna 1921 bolo z mesta Glazov do Iževska presunuté hlavné mesto Votskej autonómnej oblasti. V roku 1934 Iževsk získal štatút hlavného mesta Udmurtskej ASSR.
Na jeseň roku 1941 bolo do Iževska evakuovaných niekoľko zbrojných spoločností. V júni 1942 bol v meste zriadený Iževský strojársky závod. Závod počas Veľkej vlasteneckej vojny vyrobil 12,5 milióna kusov ručných zbraní.
V roku 1948 závod začal s výrobou slávneho Avtomatu Kalašnikova vzor 1947. Prvý ruský motocykel bol vyrobený v Iževsku v roku 1929 a v lete roku 2009 sa oslavovalo 80. výročie motocykla Iž. 12. decembra 1966 zišiel z výrobnej linky prvý iževský automobil.
Vyhláškou Prezídia Najvyššieho sovietu bol dňa 11. decembra 1978 Iževsk vyznamenaný Radom Októbrovej revolúcie.
27. decembra 1984 bolo mesto na podnet miestnych úradov premenované na Ustinov (na počesť bývalého sovietskeho ministra obrany Dmitrija Ustinova), avšak 19. júna 1987 sa po početných protestoch občanov Iževska vrátilo k svojmu bývalému názvu.
Súčasnosť
Mestu sa darí aj v postsovietskych rokoch, keďže stále existuje vysoký dopyt po zbrojárskych výrobkoch z miestnej továrne. Mesto je v Rusku známe ako „zbrojnica Ruska“ spoločne s mestom Tula.
3. septembra 2010 mesto oslávilo 250. výročie svojho založenia.
Geografia Poloha Mesto sa nachádza v európskej časti Ruska, vo východnej časti Východoeurópskej roviny, medzi riekami Viatka a Kama, na nesplavnej rieke Iž, ktorá je pravým prítokom rieky Kama. Od názvu rieky pochádza aj názov mesta. Mesto leží na brehu umelého Iževského rybníka vytvoreného v druhej polovici 18. storočia, ktorý má rozlohu .
Mesto je vzdialené od Moskvy.
Klíma Priemerná ročná teplota vzduchu: +2,7 °C Priemerná ročná rýchlosť vetra: /s Priemerná ročná vlhkosť vzduchu: 76 %
Administratívne členenie mesta
Prakticky od založenia bol Iževsk rozdelený riekou Iž na dve časti. Pravobrežná časť sa nazývala Zareka a ľavobrežná Gora. V roku 1867 bol Iževsk rozdelený na dve samostatné obce, Iževsko-Nagornaja a Iževsko-Zarečnaja. Obidve obce boli podriadené Sarapulskej zemskej rade, avšak administratívne funkcie boli v kompetenciách vedenia továrne.Šumilov E., Город на Иже-Ижевск, Свиток, 1998.
V roku 1918 sa Iževsk stal jednoliatym mestom. 2. marca 1934 boli v meste utvorené 3 mestské rajóny: Azinskij, Ždanovskij a Pastuchovskij. V roku 1945 bolo mesto znovu rozčlenené len na dva rajóny, Pervomajskij a Okťabrskij, ale to sa v roku 1952 zmenilo späť na pôvodné tri rajóny.História Októberskeho rajónu
thumb|200px|right|Administratívne členenie Iževsku
V 1960 boli všetky rajóny zrušené, lež v 1962 boli na príkaz Prezídia Najvyššieho sovietu RSFSR vytvorené znovu pod názvami Leninskij, Okťabrskij a Pervomajskij. Vo februári 1963 sa z Okťabrského rajónu vyčlenil nový – Industriaľnyj. Z toho bol v roku 1987 vyčlenený ešte jeden – Ustinovskij.
Rajóny mesta Počet obyvateľov 2002Výsledky sčítania ľudu 20091. Leninský rajón115 222110 0942. Októberský rajón142 994137 7343. Industriálny rajón110 174104 4104. Ustinovský rajón136 944134 1785. Prvomájsky rajón126 806124 627
Obyvateľstvo Historický vývoj populácie Počet obyvateľov mesta v jeho histórii rástol takmer nepretržite. V čase založenia bol počet obyvateľov, ktorí sa usadili v blízkosti hutníckeho závodu, malý. Prvý osadníci boli roľníci a remeselníci, ktorých sem z okolia Permu doviedol Šuvalov na stavbu huty. Počas nasledujúcich 10 rokov sa s rozvojom vysokej pece počet obyvateľov zvýšil desaťnásobne. Na konci 18. storočia sa po zničení tovární povstalcami na čele s Pugačovom počet obyvateľov mierne znížil, ale to sa rýchlo zmenilo v súvislosti s procesom výstavby zbrojárskeho závodu koncom osemnásteho storočia. Za menej ako päťdesiat rokov sa počet obyvateľov zoštvornásobil a na začiatku 20. storočia sa počet strojnásobil – v roku 1897 obývalo Iževsk 41-tisíc ľudí. V rokoch revolučných nepokojov nastal pokles populácie, ale od nastolenia sovietskej moci nastal vzostupný trend v dynamike rastu populácie. V roku 1918 čítala populácia mesta len niečo málo cez 40-tisíc ľudí. V polovici 30. rokov 20. storočia v meste bolo viac ako 100-tisíc obyvateľov. V priebehu druhej svetovej vojny mesto nezažilo na rozdiel od niektorých ruských miest drastický úbytok obyvateľstva, pretože bolo ďaleko od frontu. Na začiatku 60. rokov prekročil počet obyvateľov 300 000, a v 1974 bolo mesto obývané 500-tisícimi ľuďmi. Maximálny počet obyvateľov mesta bol dosiahnutý v roku 1994 – viac ako 650 tisíc. Od tej doby má dynamika populačného rastu klesajúci trend.
Rok sčítania 1897 1926 1939 1959 1970 1979 1989 2002 2010 Populácia v tis. 41,0 62,2 175,6 285,3 422,2 549,9 634,7 632,2 624,0
Národnostné zloženie obyvateľov Od založenia bol Iževsk charakteristický rôznorodým etnickým zložením. Aj dnes sa v tomto ohľade vyrovná s inými veľkými mestami v Rusku. Medzi súčasných obyvateľov patria zástupcovia viac ako 100 národností. Hoci mesto je hlavným mestom Udmurtska, Udmurci predstavujú len asi tretinu jeho obyvateľov. Viac ako polovica populácie sú Rusi a tretí čo do počtu sú Tatári, ktorí tvoria takmer desatinu obyvateľov mesta. Medzi ďalšie významné národnostné skupiny žijúce v meste patria: Ukrajinci, Bielorusi, Marijci, Baškirci, Čuvaši, Židia, Azerbajdžanci, Uzbeci, Mordvíni, Nemci, Moldavci, Kazachovia, Arméni, Gruzínci, Kirgizovia, Turkméni, Komi, Tadžici a Poliaci.
Dynamika zmien podielu hlavných národností v zložení obyvateľstva Iževska v percentách +Národnosť1926193919591970197919892002 Rusi 90,0 79,4 75,1 72,3 70,4 69,4 58,9 Udmurci 2,3 12,1 12,8 14,5 16,6 17,2 30,0 Tatári 5,6 7,3 9,9 9,9 9,6 9,6 9,6 ostatní 2,1 1,2 2,2 3,3 3,4 3,8 2,5+
Priemysel thumb|250px|Veža hlavnej budovy Iževského závodu (teraz Ižmaš) Iževsk je významným hospodárskym centrom nielen v Udmurtsku, ale i celého regiónu. Hlavný priemysel v meste je hutníctvo, strojníctvo a zbrojársky priemysel. Iževsk je známy pre vysokú kvalitu oceli, ktorú používajú miestne spoločnosti alebo sa exportuje. Veľký význam má najmä výroba strojárska (automobily, motocykle), výroba tesárskych nástrojov a v neposlednom rade výroba strelných a loveckých pušiek (napríklad svetovo preslávené AK-47). Okrem toho sa v meste vyvinul ľahký priemysel – potravinársky priemysel a drevársky priemysel a výroba stavebných materiálov.
thumb|250px|Iževskij Motozavod "Aksion-Holding" (pohľad z ulice Karla Marxa) Objem vyrobených tovarov vyrobených v miestnych podnikoch v roku 2010 dosahoval hodnotu 50,94 mld. rubľov.
Hlavné závody: OAO Iževskij Mašinostrojtielnyj Zavod (Ižmaš) FGUP Iževskij Miechaničeskij Zavod (Bajkal) OAO IžAvto OAO Iževskij Motozavod "Aksion-Holding" Page Iżewskij Motozawod OAO "Aksion-Holding" IžStaľ OAO Ižnjeftmaš OAO Iževskij Radiozavod
Doprava thumb|250px|Iževský autobus Vďaka tomu, že sa mesto nachádza v blízkosti ostatných priemyselných centier Uralu, má dobré dopravné spojenie so zvyškom Ruska. Cez mesto prechádza železnica i cestné magistrály. V meste sú dve autobusové a dve železničné stanice, moderné letisko a 40 kilometrov od mesta sa nachádza riečny prístav Sarapul, ktorý poskytuje spojenie s Čiernym aj Baltským morom.
V meste je 11 električkových liniek, 9 trolejbusových a 38 autobusových liniek a asi 43 taxislužieb a tiež maršrutky. V lete funguje aj lodná linka MHD, premávajúca po rybníku medzi Prístavom Iževsk a Voložkou.
Mesto na najrušnejších uliciach (Lenina, Kommunarov, Kirova, Sovietskaja, K. Libknechta, Gorkogo, Azina, Majakovskogo, Magistraľnaja, Gagarina, Telegina) zažíva, rovnako ako iné mestá, v špičkách dopravné zápchy.
Školstvo Iževsk je významným centrom kultúry a vzdelávania ako v Udmurtsku tak aj v celom Rusku. Školstvo v meste je na vysokej úrovni a zároveň má potenciál pre ďalší rozvoj. Na začiatku školského roka 2008/2009 bolo v Iževsku prevádzke 129 stredných a vysokých škôl (z toho na 10 verejných a na 5 neštátnych vysokých školách). Medzi najvýznamnejšie vzdelávacie inštitúcie patria: thumb|right|250px|Udmurtská štátna univerzita Udmurtská štátna univerzita Udmurtský inštitút projektovania Iževská štátna technická univerzita Iževská štátna poľnohospodárska akadémia Iževská štátna lekárska akadémia Kamský ústav strojárskej technológie a humanitných odborov Inštitút civilnej obrany a požiarnej bezpečnosti Udmurtskej republiky Iževská priemyselno-technická škola Vysoká škola humanitných odborov a inžinierstva "Aeromiech" Iževská montážno-technická škola Iževská univerzita priemyslu a ekonomiky Iževská obchodno-hospodárska technická škola Udmurtská sociálna a pedagogická vysoká škola Iževská vysoká škola železničnej dopravy Iževská lekárska vysoká škola
Kultúra Náboženstvo
Podobne ako má mesto pestré národnostné zloženie, tak má aj náboženské skupiny. Najväčšia z nich je ruská pravoslávna cirkev. Prvý kostol v Iževsku, postavený v roku 1765, niesol meno proroka EliášaInformácie týkajúce sa cirkvi na stránke Centrálneho archívu Udmurtskej republiky. V 30. rokoch minulého storočia bolo mnoho cirkevných budov zbúraných alebo prestavaných. Znovuzrodenie ortodoxnej komunity nastalo v 90. rokoch po rozpade ZSSR. Cirkvi sa vrátila katedrála Alexandra Nevského. Okrem rekonštrukcie existujúcich chrámov, začala aj výstavba nových kostolov. V súčasnej dobe sú pravoslávna cirkev v meste súčasťou dekanátu Iževskej aj Udmurtskej diecézy. Mesto je sídlom pravoslávneho metropolitu.
Ešte predtým, než došlo k revolúcii sa v Iževsku zväčšovala Tatárska komunita, čo viedlo k postaveniu dvoch mešít, ktoré ale v 30. rokoch zbúrali. V súčasnosti sú v meste tri mešity, vrátane hlavnej mešity Udmurtska.
Okrem toho existujú v Iževsku aj ďalšie náboženské organizácie: Svedkovia Jehovovi, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, stúpenci Krišnu, Luteráni a iné.